3. Nefi 4
predchádzajúce ďalej

Kapitola 4

Nefitské vojská porážajú Gadiantonových lupičov – Giddiani je zabitý a jeho nástupca Zemnaria je obesený – Nefiti chvália Pána za svoje víťazstvá. Okolo roku 19–22 po Kr.

1 A stalo sa, že ku koncu osemnásteho roku boli oné vojská lupičov pripravené na vojnu a začali schádzať dole, a vyrážali z vrchov a z hôr, a z pustatiny, a z pevností svojich, a z tajných miest svojich, a začali sa zmocňovať krajín, ako tých, ktoré boli v krajine južnej, tak tých, ktoré boli v krajine severnej, a začali sa zmocňovať všetkých krajín, ktoré Nefiti aopustili, a miest, ktoré boli ponechané pusté.

2 Ale hľa, v tých krajinách, ktoré Nefiti opustili, nebolo žiadnej divej ani lovnej zveri a žiadnej lovnej zveri pre lupičov nebolo, iba ak v pustatine.

3 A pre nedostatok potravy nemohli lupiči žiť inde ako v pustatine; lebo Nefiti zanechali krajiny svoje pusté a zhromaždili stáda svoje a dobytok svoj, a celý majetok svoj a boli v jednom spoločenstve.

4 Takže lupiči nemali žiadnu možnosť plieniť a získať potravu, iba ak by vyšli do otvoreného boja proti Nefitom; a Nefiti, súc v jednom spoločenstve a súc v tak veľkom počte, a uschovajúc si zásoby a kone, a dobytok, a stáda všetkého druhu, aby mohli prežiť dobu siedmich rokov, dúfali, že počas tejto doby vyhladia lupičov z tváre krajiny; a tak uplynul osemnásty rok.

5 A stalo sa, že v devätnástom roku Giddiani zistil, že je nevyhnutné, aby vyšiel bojovať proti Nefitom, lebo nemohli prežiť, len ak by plienili a lúpili, a vraždili.

6 A neodvažovali sa rozšíriť po tvári krajiny natoľko, aby mohli pestovať obilie, aby na nich neprišli Nefiti a nezabili ich; takže Giddiani dal príkaz vojskám svojim, že v tomto roku pôjdu bojovať proti Nefitom.

7 A stalo sa, že prišli, aby bojovali; a bolo to v šiestom mesiaci; a hľa, bol to veľký a hrozný deň, keď prišli, aby bojovali; a boli opásaní po spôsobe lupičov; a okolo bedier svojich mali jahňaciu kožu a boli pomaľovaní krvou, a hlavy mali oholené a na nich mali prilbice; a veľký a hrozný bol zjav vojsk Giddianiových, pre ich brnenie a pre to, že boli pomaľovaní krvou.

8 A stalo sa, že keď vojská Nefitov uvideli zjav vojska Giddianiovho, všetci padli k zemi a pozdvihli volania svoje k Pánovi, svojmu Bohu, aby ich ušetril a aby ich vyslobodil z rúk ich nepriateľov.

9 A stalo sa, že keď to vojská Giddianiove videli, začali radosťou kričať silným hlasom, lebo si mysleli, že Nefiti padli strachom pre hrôzostrašnosť ich vojsk.

10 Ale vo veci tejto sa sklamali, lebo Nefiti sa ich nebáli; ale abáli sa Boha svojho a prosili ho o ochranu; takže, keď na nich vpadli vojská Giddianiove, boli pripravení na to, aby sa s nimi stretli; áno, v sile Pánovej ich prijali.

11 A bitka započala v tomto šiestom mesiaci; a veľká a hrozná bola ich bitka, áno, veľké a hrozné bolo ich krviprelievanie, natoľko, že žiadne tak veľké krviprelievanie medzi celým ľudom Lechího nebolo známe od doby, kedy opustil Jeruzalem.

12 A aj napriek avyhrážkam a prísahám, ktoré Giddiani učinil, hľa, Nefiti ich porazili natoľko, že oni sa pred nimi stiahli.

13 A stalo sa, že aGidgidoni prikázal vojskám svojim, aby ich prenasledovali až na hranice pustatiny a aby nešetrili nikoho, kto im cestou padne do rúk; a tak ich prenasledovali a zabíjali až na hranice pustatiny, až dovtedy, kým nesplnili prikázanie Gidgidoniho.

14 A stalo sa, že Giddiani, ktorý smelo stál a bojoval, bol prenasledovaný, keď utekal; a súc unavený dlhým bojom svojím, bol chytený a zabitý. A tak bol koniec s Giddianim, lupičom.

15 A stalo sa, že vojská Nefitov sa znova vrátili do útočiska svojho. A stalo sa, že tento devätnásty rok uplynul a lupiči už bojovať neprišli; a neprišli ani v dvadsiatom roku.

16 A v dvadsiatom a prvom roku neprišli bojovať, ale prišli zo všetkých strán, aby dookola obliehali ľud Nefiho; lebo si mysleli, že ak odrežú ľud Nefiho od krajín jeho a ak ich obkľúčia zo všetkých strán, a ak ich odrežú od všetkých ich vonkajších výsad, že by ich mohli prinútiť, aby sa vzdali podľa ich priania.

17 Teraz, ustanovili si iného vodcu, ktorého meno bolo Zemnaria; takže bol to Zemnaria, kto dal, aby došlo k tomuto obliehaniu.

18 Ale hľa, to bola výhoda pre Nefitov; lebo nebolo možné, aby lupiči Nefitov obliehali tak dlho, aby to na nich malo nejaký dopad, kvôli ich veľkým zásobám, ktoré si uskladnili,

19 A kvôli skromnosti zásob medzi lupičmi; lebo hľa, nemali na svoju obživu nič len mäso, ktoré to mäso získavali v pustatine;

20 A stalo sa, že adivej lovnej zveri začínalo byť v pustatine poskromne, natoľko, že lupiči takmer hynuli hladom.

21 A Nefiti vychádzali neustále dňom aj nocou von a napádali ich vojská, a porážali ich po tisícoch a po desať tisícoch.

22 A tak započalo byť prianím ľudu Zemnariovho, aby upustili od svojho plánu pre veľké zničenie, ktoré na nich prichádzalo nocou a dňom.

23 A stalo sa, že Zemnaria dal ľuďom svojim príkaz, aby sa stiahli z obliehania a odpochodovali do najvzdialenejších častí krajiny severnej.

24 A teraz, Gidgidoni, súc si vedomý ich plánu a vediac o ich slabosti pre nedostatok potravy a pre veľké krviprelievanie, ktoré medzi nimi bolo učinené, takže vyslal za noci vojská svoje a odrezal ich ústupovú cestu, a postavil do ich ústupovej cesty vojská svoje.

25 A to urobili za noci a svojím pochodom sa dostali za lupičov, takže druhého dňa, keď lupiči začali svoj pochod, stretli sa s vojskami Nefitov ako v čele, tak v tyle.

26 A lupiči, ktorí boli na juhu, boli tiež odrezaní v útočiskách svojich. A všetky veci tieto boli učinené na príkaz Gidgidoniho.

27 A bolo mnoho tisíc tých, ktorí sa Nefitom vzdali ako zajatci, a ich zvyšok bol zabitý.

28 A ich vodca Zemnaria bol zajatý a obesený na strome, áno, dokonca na vrcholci jeho, dokiaľ nezomrel. A keď ho obesili, až kým nezomrel, zrazili strom na zem a zvolali silným hlasom, hovoriac:

29 Kiež Pán zachováva ľud svoj v spravodlivosti a vo svätosti srdca, aby oni mohli spôsobiť, že budú zrazení k zemi všetci, ktorí budú usilovať o ich zabitie kvôli moci a tajným spolkom, rovnako ako bol k zemi zrazený muž tento.

30 A radovali sa a zvolali opäť jedným hlasom, hovoriac: Kiež aBoh Abrahámov a Boh Izákov, a Boh Jákobov ochraňuje ľud tento v spravodlivosti tak dlho, pokiaľ bude bvzývať meno Boha svojho pre ochranu.

31 A stalo sa, že všetci spoločne začali spievať a achváliť Boha svojho pre onú veľkú vec, ktorú pre nich učinil tým, že ich zachoval od pádu do rúk ich nepriateľov.

32 Áno, oni volali: aHosana Bohu Najvyššiemu. A volali: Požehnané buď meno Pána Boha bVšemohúceho, Boha Najvyššieho.

33 A srdce im tak prekypovalo radosťou, že preliali mnoho sĺz nad veľkou dobrotivosťou Božou, že ich vyslobodil z rúk ich nepriateľov; a vedeli, že pre pokánie svoje a pokoru svoju boli oslobodení od večnej skazy.