2009
ʻAki ho Lotó Kotoa
Sānuali 2009


Fakakaungāmeʻá

ʻAki Ho Lotó Kotoa

ʻOku ʻofa mo lotua ʻe he fānau he māmaní kotoa ʻa Sīsū Kalaisi—ʻo hangē pē ko koé! ʻI he māhina ní, te tau feʻiloaki ai mo Likato Fotuna ʻo Sanitō Tominikou ʻi he Lepupelika ʻo Tominiká

Ko e hā pē ha meʻa ʻe fai ʻe Likato Fotuna, ʻokú ne fai ia ʻi he loto vēkeveke. ʻOku vaʻinga peisipolo e tamasiʻi taʻu valu ko ʻeni mei Sanitō Tominikou ʻi he Lepupelika ʻo Tominiká ʻo tatau mo e ivi ʻo ha taha vaʻinga fakapalofesinale. ʻOkú ne kau he lova kā meʻavaʻinga mo hono kaungāmeʻá pea mo hono tokouá pe fakamuna ʻoku tau ha fanga tainasoa. ʻOkú ne fiefia hono fakaafeʻi ia ʻe heʻene faʻeé ki peito ke na fakapaku tostones (pata fakapaku).

Lolotonga e efiafi fakafāmili ʻi ʻapí, ʻoku kau fiefia atu ki ai ʻa Likato. ʻOkú ne lotu fakamātoato mo hono fāmilí he pongipongi mo e efiafi kotoa pē. ʻOkú ne toutou lau ʻene folofolá. Pea ʻokú ne fakaʻamu naʻe lava ke lahi hake he tuʻo taha he uiké ʻene ʻalu ki he Palaimelí! Ko e hā pē ha meʻa ʻoku fai ʻe Likato, ʻokú ne faiʻaki ia hono lotó kotoa.

ʻOku ʻi ai e meʻa ʻe taha ʻoku faiʻaki ʻe Likato ʻa e kotoa hono lotó—ʻokú ne ʻofa ʻi he ʻEikí. ʻOkú ne ʻiloʻi ko ha fekau ia he ʻokú ne lau ia he Tohi Tapú: “Ke ke ʻofa ki [he ʻEiki] ko ho ʻOtuá ʻaki ho laumālié kotoa, mo hoʻo moʻuí kotoa, mo ho lotó kotoa” (Mātiu 22:37).

ʻOku pehē ʻe Likato, “ʻOku ʻuhinga ia ke ke ʻofa kiate Ia ʻaki ʻa e kotoa te ke lavá.” Naʻe ʻilonga ʻaupito e ʻofa ko iá ʻi he fale hono fāmilí heʻenau fakafiefiaʻi e Kilisimasí. Naʻe lau folofola e fāmilí he pō kotoa pē ʻo kau ki he ʻaloʻi ʻo e Fakamoʻuí. Naʻe fakamatala e folofola ʻe niʻihi ki he meʻa naʻe hoko he Fonua Tapú. Fakamatala e niʻihi ki he meʻa naʻe hoko he Maama Foʻoú.

ʻOku pehē ʻe Likato ʻoku mahuʻinga ke manatuʻi ʻa Sīsū Kalaisi he Kilisimasí he ko e taimi ia ʻoku fakamanatu ai ʻe he kakaí Hono ʻaloʻí. ʻOkú ne pehē, “Ka ʻoku mahuʻinga ke fakakaukau kia Sīsū ʻi he ʻaho kotoa pē mo muimui Heʻene sīpingá.” “ʻOku totonu ke tau manatuʻi naʻá Ne akoʻi kitautolu ʻo kau ki he Tamai Hēvaní mo e founga ʻo e lotu kiate Iá pea naʻá Ne fekauʻi mai foki ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻOku tautau ʻi he tafaʻaki ki loto ʻo e matapā lahi ʻo e fale ʻo e fāmili Fotuná ha fuʻu fakatātā lahi ʻo e Fakamoʻuí. Ko e fē pē ha feituʻu te ke ʻalu ki ai he lokí, te ke lava pē ʻo sio kiate Ia. ʻOku pehē ʻe Likato, “ʻOkú ne fakamanatu mai kiate kimautolu ke mau fakakaukau kiate Ia, ʻo ʻikai ngata pē ʻi he Kilisimasí pē ka ʻi he taʻú kotoa.”

Ko e Potufolofola ʻOku Manako Taha Ai ʻa Likató

ʻOku saiʻia ʻa Likato he Ngaahi Tefito ʻo e Tuí, kae tautautefito ki he fika nimá, ʻa ia ʻokú ne lava ke lau maʻuloto muy rápidamente (vave ʻaupito). ʻOkú ne lau ʻeni, “ʻOku mau tui kuo pau ke ui ha tangata ʻe he ʻOtuá, ʻi he kikite, pea ʻi he hilifaki ʻo e nima ʻe kinautolu ʻoku nau maʻu ʻa e mafaí, ke malangaʻaki ʻa e Ongoongoleleí mo fakahoko hono ngaahi ouaú.” “ʻOkú ne talamai heni kiate kitautolu ʻoku uiuiʻi ʻe he ʻEikí ʻa e kau taki ʻo Hono Siasí pea ʻoku tau maʻu e mafai ke akoʻi ʻa e ongoongoleleí.”

Meʻakai Fakalata

ʻOku taimi lahi hono ngaohi e meʻakai ʻoku saiʻia taha ai ʻa Likató, ʻa e tostones, ka ʻokú ne pehē ko e taimi mole ʻaonga. ʻOkú na fohi fakalelei pea tofitofi fakalelei mo ʻene faʻeé ʻa e patá, ʻa ia ʻoku hangē pē ha siainé ka ʻoku ʻikai ke melie. ʻOkú na fakapaku ia ʻi ha lolo ʻoku vela, fakamokomoko, pea ʻai leva ke mātuʻu. ʻOku toki hoko mai leva e konga ʻoku saiʻia taha ai ʻa Likató. ʻOkú ne hili leva e konga takitaha ʻi he vahaʻa ʻo ha ongo konga papa ʻo tataʻo ke lafalafa. Hili iá pea toe fakapaku e konga takitaha. ʻOkú ne saiʻia taha hono kai e tostones ʻaki e sōsisí.

Ngaahi Faʻifaʻitakiʻanga Lelei

ʻOku faʻa vaʻinga ʻa Likato mo hono kiʻi tokoua ko Mākisí pea mo hono kaumeʻa ʻe taha ko Manuela, ko ha tamasiʻi Siasi ʻoku nofo he fale ofi mai pē. ʻOkú ne ʻiloʻi ko e ngaahi kaungāmeʻa leleí ʻoku nau fepoupouaki ke fai e meʻa ʻoku totonú. ʻOkú ne pehē, “Kuo pau ke u tā ha sīpinga lelei maʻanautolu he ʻoku nau lau au ko honau faʻifaʻitakiʻanga.”

ʻOku vāofi foki ʻa Likato mo ʻene fineʻeikí mo e tangataʻeikí. ʻOkú ne pehē, “ ʻOku ou ʻofa ʻi heʻeku faʻeé mo ʻeku tamaí.” “ʻOkú na tokoniʻi au, peá na vaʻinga mo au. ʻOkú na akoʻi au, peá na laukonga mo au. ʻOkú na lotu mo au he pongipongi mo e efiafi kotoa pē.”

ʻOkú ne lau foki ʻa Palesiteni Tōmasi S. Monisoni ko ha faʻifaʻitakiʻanga. ʻOku pehē ʻe Likato, “ʻOku ou ʻilo ko ha palōfita ia ʻa e ʻOtuá pea ʻokú ne leaʻaki e folofola ʻa e ʻOtuá.” “ʻOku ou ʻiloʻi ʻokú ne fai ʻene lotú mo lau ʻene folofolá, ko ia ʻoku totonu ke u fai pehē foki mo au.”

Pea ʻoku pehē ʻe Likato ko e faʻifaʻitakiʻanga lelei tahá ʻa Sīsū Kalaisi. “ʻOkú Ne akoʻi kitautolu ke fai ʻa e meʻa totonú, talangofua, ke tau lotu he founga totonú, pea ke tau ʻapasia mo anga fakaʻapaʻapa.”

Ngaahi taá naʻe fai ʻe Richard M. Romney, tuku kehe ʻo ka toki fakahā atu

Mapé © Mountian High Maps

ʻOku pehē ʻe Likato ʻoku mahuʻinga ke fakakaukau kia Sīsū Kalaisi ʻi he ʻaho kotoa pē. ʻOku faʻa sio maʻu pē ʻa Likato mo ʻene tamaí ki he tā ʻoku tautau ʻi honau falé, pea ʻokú ne lau e ngaahi folofola kau ki he moʻui ʻa e Fakamoʻuí.

ʻOku nofo ʻa Likato ʻi he Lepupelika ʻo Tominiká, ʻa ia ʻoku tuʻu fakataha mo Haiti he motu tatau. ʻOkú ne fakapaku pata mo e sōsisi, saiʻia he peisipoló, pea vaʻingaʻaki e fanga kiʻi tainasoa mo e loli meʻavaʻingá.

Ko e Fē Koā ʻi Māmani ʻOku Tuʻu ai ʻa Sanitō Tominikou, ʻi he Lepupelika ʻo Tominiká?

ʻōseni ʻatalanitikí

kiupa

Haiti

lepupelika ʻo tominiká

Pueto Liko

Sanitō Tominikou