Lub Tuam Rooj Sab Laj
Cia Peb Swm Ua Zoo Tas Li
Kaum Hli Ntuj xyoo 2022 lub tuam rooj sab laj


Cia Peb Swm Ua Zoo Tas Li

Yog peb nyob ruaj nrees thiab khov kho ua tej yam zoo, ces peb kab lig kev cai yuav pab peb ua raws nraim li peb tej kev khi lus.

Kuv yeej yuav ua Vajtswv tsaug rau tej kev txib ua hauj lwm hauv lub Koom Txoos uas cia kuv nyob hauv lwm lub teb chaws. Peb tau kawm tias nyob hauv txhua lub teb chaws no muaj tej yam neeg coob heev uas zoo kawg es lawv nyias muaj nyias kab lig kev cai.

Peb txhua tus muaj tej kab lig kev cai uas los ntawm peb tus kheej, peb tsev neeg, los sis hauv zej zog uas peb nyob, thiab peb cia siab tias tag nrho tej kab lig kev cai yog raws li tej ntsiab cai ntawm txoj moo zoo. Tej kab lig kev cai zoo yeej tseem ceeb rau peb thaum peb siv zog taug txoj kev ua raws li peb tej kev khi lus, thiab peb yuav tsum xyeej tej kab lig kev cai uas tab kaum peb.

Ib txoj kab lig kev cai yog ib txoj kev xav los sis yam uas ib tug neeg los sis ib haiv neeg ua. Feem ntau, tej yam uas peb pheej xav thiab ua yog tej yam uas peb swm.

Cia kuv hais lus piv txwv txog qhov no: Patricia, kuv tus poj niam uas kuv hlub, nyiam haus kua txiv maj phaub ces noj txiv maj phaub ntawd. Thaum wb mus xyuas Puebla, Mev Teb, wb mus rau ib qho chaw uas wb yuav ib lub txiv maj phaub. Tom qab kuv tus poj niam haus cov kua lawm, nws thov lawv muab lub txiv maj phaub txiav thiab muab cov nqaij rau nws noj. Thaum lawv nqa tuaj, yog xim liab. Lawv twb nphoo kua txob lawm! Txiv maj phaub qab zib nrog kua txob! Yeej yog ib qho txawv txav. Tiam sis wb kawm tias wb yog ob tug txawv txawv, vim wb tsis tau noj txiv maj phaub nrog kua txob. Nyob hauv Mev Teb, yeej tsis yog ib qho txawv; tib neeg swm qhov ntawd.

Muaj lwm zaus, thaum wb noj mov hauv teb chaws Brazil nrog ib co phooj ywg, es lawv muab txiv avocado rau wb noj. Wb tab tom yuav nphoo ntsev rau lub avocado ntawd, ces wb cov phooj ywg hais tias, “Neb ua dab tsi? Peb twb nphoo piam thaj rau lub avocado ntawd lawm!” Avocado nrog piam thaj! Yeej yog ib qho txawv txawv rau wb. Tiam sis wb kawm tias wb yog ob tug uas txawv txawv, vim wb tsis noj avocado nrog piam thaj. Nyob hauv Brazil, tib neeg swm avocado uas nphoo piam thaj rau.

Tej yam uas ib co neeg swm los tej yam lwm tus xav tias yog tej yam txawv heev, nyob ntawm seb lawv muaj kab lig kev cai zoo li cas.

Peb swm tej kab lig kev cai twg nyob hauv peb lub neej?

Thawj Tswj Hwm Russell M. Nelson tau hais tias: “Niaj hnub no peb pheej hnov txog ‘a new normal’ los yog hais tias yuav tsum swm qhov tshiab. Yog tias nej xav swm qhov tshiab, kuv caw nej tig nej lub siab, lub ntsws, thiab sab ntsuj plig zuj zus mus rau peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej thiab Nws Leej Tub, Yexus Khetos. Cia qhov ntawd ua nej qhov tshiab uas nej yuav swm” (“Kev Swm Qhov Tshiab,” Liahona, Kaum Ib Hlis Ntuj 2020, 118).

Nws cov lus yeej caw txhua tus. Peb pluag los sis nplua nuj, tau kawm ntawv los sis tsis kawm ntawv, laus los hluas, mob los sis tsis mob mas tsis uas li cas. Nws caw peb kom swm tej yam uas yuav pab peb ua raws nraim li peb tej kev khi lus hauv peb lub neej.

Tsis muaj ib lub teb chaws uas ua tag nrho tej yam zoo los sis txaus qhuas. Yog li ntawd, ib yam li Povlauj thiab tus Yaj Saub Joseph Smith qhia:

“Yog hais tias muaj tej yam dab tsi uas tsim txiaj, ntxim hlub, los yog muaj moo zoo los yog txaus qhuas, peb nrhiav tej yam ntawd” (Tej Nqe Kev Ntseeg 1:13).

“Tej uas yuav tau koob meej, nej yuav tsum khaws tej ntawd cia rau hauv nej lub siab” (Filipis 4:8).

Nco qab tias cov lus no yog lus ntuas, tsis yog ib yam nws lam hais xwb.

Kuv xav kom peb txhua tus xav me ntsis txog peb tej kab lig kev cai thiab tej ntawd muaj hwj huam li cas nyob hauv peb tsev neeg.

Muaj plaub yam zoo uas cov mej zeej ntawm lub Koom Txoos yuav tsum swm.

  1. Kev kawm vaj lug kub ntawm yus tus kheej thiab nrog yus tsev neeg. Yog tias peb yuav hloov siab los ntseeg tus Tswv Yexus Khetos, txhua tus neeg lav ris kev kawm txoj moo zoo. Cov niam tsev txiv tsev lav ris kev qhia txoj moo zoo rau lawv cov me nyuam (saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 68:25; 93:40).

  2. Thov Vajtswv yus tus kheej thiab nrog tsev neeg. Tus Cawm Seej txib peb thov Vajtswv tas mus li (saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 19:38). Thaum peb thov Vajtswv peb nrog peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej sib tham los ntawm Nws Leej Tub, Yexus Khetos, lub npe.

  3. Kev sib ntsib txais lub cim nco txog txhua lub lim tiam (saib 3 Nifais 18:1–12; Maulaunais 6:5–6). Peb ua li no kom nco txog Yexus Khetos thaum peb txais lub cim nco txog. Nyob hauv txoj kab ke no cov mej zeej ntawm lub Koom Txoos rov qab khi lus ris tus Cawm Seej lub npe, nco ntsoov txog Nws, thiab ua raws li Nws cov lus txib (saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 20:77, 79).

  4. Kev ua hauj lwm hauv lub tuam tsev thiab nrhiav tsev neeg zaj keeb kwm ntau. Txoj hauj lwm no yog qhov uas yuav pab tsev neeg koom ua ke thiab ua kev cai sib khi mus ib txhis li (saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 128:15).

Peb xav li cas thaum peb hnov plaub yam no? Puas yog tej yam uas peb swm hauv peb lub neej?

Muaj ntau yam kab lig kev cai ntxiv uas tej zaum yog ib feem ntawm peb tsev neeg thiab, yog li ntawd peb cia Vajtswv yeej hauv peb lub neej.

Peb yuav ua li cas kom txiav txim siab seb peb yuav swm tej yam twg hauv peb lub neej thiab hauv peb tsev neeg? Nyob hauv cov vaj lug kub, peb kawm ib tug txheej txheem zoo; Mauxiyas 5:15 hais tias, “Kuv xav kom nej nyob ruaj nrees thiab khov kho, ua ntau yam zoo tas mus li.”

Kuv nyiam cov lus no vim peb paub tias tej yam uas peb swm hauv peb lub neej yog tej yam uas peb rov qab ua ntau zaus. Yog peb nyob ruaj nrees thiab khov kho ua tej yam zoo, ces peb kab lig kev cai yuav raws nraim li tej lub ntsiab cai ntawm txoj moo zoo, thiab yuav pab peb ua raws nraim li peb tej kev khi lus.

Thawj Tswj Hwm Nelson kuj tau hais tias: “Cia li swm qhov tshiab thaum nej hloov siab lees txim txhua hnub. Cia li hais, ua, thiab xav txog tej yam dawb huv. Txhawb pab lwm tus. Cia li xam pom mus ib txhis li. Ua tej uas Vajtswv hu nej ua. Thiab txawm nej muaj teeb meem dab tsi los, kuv cov kwv tij thiab cov muam, ua neej txhua hnub kom nej npaj siab ntxiv ntsib tus uas tau Tsim nej” (“Kev Swm Qhov Tshiab,” 118).

Lub sij hawm no yeej tsis txawv rau kuv thiab kuv tus poj niam, Patricia, noj txiv maj phaub nrog kua txob thiab noj txiv avocado nphoo piam thaj—muaj tseeb tiag, wb nyiam heev. Tiam sis, kev tsa nto yeej tseem ceeb tshaj qhov uas yus saj ib yam khoom noj; yeej yog ib lub ntsiab cai uas hais txog kev nyob mus ib txhis li.

Kuv thov Vajtswv kom tej yam uas peb swm yuav cia peb txais tau “kev zoo siab [uas] tsis txawj kawg” uas twb tau cog lus rau cov uas ua raws li Vajtswv cov lus txib (Mauxiyas 2:41) thiab thaum peb ua li ntawd, peb yuav muaj cuab kav hais “Thiab tau muaj tias peb ua neej nyob zoo siab” (2 Nifais 5:27).

Kuv cov kwv tij thiab cov muam, kuv ua tim khawv txog 15 tug txiv neej uas peb pom zoo txhawb nqa ua cov yaj saub, cov pom tau, thiab cov txais kev tshwm sim, tsis hais peb tus yaj saub, Thawj Tswj Hwm Russell M. Nelson, los yog. Kuv ua tim khawv tias Yexus Khetos lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg muaj tseeb. Qhov tseem ceeb kuv ua tim khawv txog Yexus Khetos, peb tus Cawm Seej thiab tus Txhiv Dim, los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.