2018
Ko hono Moʻoni ʻo e Toetuʻú
April 2018


Kae ʻOua Ke Tau Toe Feʻiloaki

Ko hono Moʻoni ʻo e Toetuʻú

Mei ha lea naʻe fai ʻi he konifelenisi lahi ʻo ʻEpeleli 2014.

Ko hono moʻoní, ko Sīsū Kalaisi pē ʻa e huafa pe founga ʻe lava ke maʻu ai ʻe he faʻahinga ʻo e tangatá ʻa e fakamoʻuí.

ʻĪmisi
cloths on a bench

Tā Fakatātā Yajaira Ramos

Fakakaukau angé ki he mahuʻinga ʻo e Toetuʻú ki hono aofangatuku pe ko hai moʻoni koā ʻa Sīsū ʻo Nāsaletí pea mo e ngaahi fakafekiki fakafilōsefá mo e ngaahi fehuʻi ʻo e moʻuí. Kapau ko e moʻoni naʻe toetuʻu ʻa Sīsū, ʻoku pau pē ke muimui mai ko e tokotaha fakalangi Ia. ʻOku ʻikai maʻu ʻe ha tokotaha matelie ha mālohi ʻiate ia pē ke toe moʻui hili haʻane mate. Ka koeʻuhí naʻá Ne toetuʻu, naʻe ʻikai ke Ne hoko ko ha tangata tufunga, faiako, taulaʻeiki pe palōfita pē. Ka koeʻuhí naʻá Ne toetuʻu, ne pau pē ko ha ʻOtua ʻa Sīsū, ʻio, ko e ʻAlo Tofu pē Taha ʻo e Tamaí.

Ko ia ai, ʻoku moʻoni e meʻa naʻá Ne akoʻí; he ʻoku ʻikai lava ke loi ʻa e ʻOtuá.

Ko ia ai, ko Ia ʻa e Fakatupu ʻo māmaní ʻo hangē ko ʻEne folofolá.

Ko ia ai, ʻoku moʻoni ʻa hēvani mo heli, ʻo hangē ko ia naʻá Ne akoʻí.

Ko ia ai, ʻoku ʻi ai ha maama ʻo e ngaahi laumālié ʻa ia naʻá Ne ʻaʻahi ki ai hili ʻEne pekiá.

Ko ia ai, ne pehē ʻe he ʻāngeló, te Ne toe hāʻele mai ʻo “pule ʻi he māmaní.” [Ngaahi Tefito ʻo e Tuí 1:10].

Ko ia ai, ʻoku ʻi ai ʻa e Toetuʻu mo e fakamaauʻanga fakaʻosi ki he taha kotoa.

Koeʻuhí ko e moʻoni e toetuʻu ʻa Kalaisí—ʻoku ʻikai ha toe veiveiua ki he mālohi kakato, tokaimaʻananga, mo e angalelei ʻa e ʻOtua ko e Tamaí—ʻa ia naʻá Ne foaki hono ʻAlo Tofu pē Tahá ke huhuʻi ʻa e māmaní. ʻOku ʻikai moʻoni ʻa e ngaahi veiveiua ki he ʻuhinga mo e taumuʻa ʻo e moʻuí. Ko hono moʻoní ko Sīsū Kalaisi pē ʻa e huafa pe founga ʻe lava ke maʻu ai ʻe he faʻahinga ʻo e tangatá ʻa e fakamoʻuí. ʻOku moʻoni e ʻaloʻofa ʻa Kalaisí, ʻo lava ai ʻo maʻu e fakamolemolé pea fakamaʻa ai e taha faiangahala ʻoku fakatomalá. Ko e moʻoni ko e tuí ʻoku mahulu [hake] ia ʻi he fakakaukaú pe ha meʻa ne faʻufaʻu pē ʻi hotau ʻatamaí. ʻOku ʻi ai ha moʻoni aofangatuku mo fakaemāmani lahi, pea ʻoku ʻi ai ha ngaahi tuʻunga moʻui fakaeangamaʻa ʻoku potupotu tatau pea ʻikai liliu ʻo hangē ko ia naʻá Ne akoʻí.

Ko hono moʻoni ʻo e Toetuʻu ʻa Kalaisí, ko e fakatomala mei hano maumauʻi ʻa ʻEne ngaahi fonó mo e fekaú ʻoku fakatou malava pea fakavavevave. ʻOku moʻoni e ngaahi mana ʻa e Fakamoʻuí, pea pehē ki Heʻene talaʻofa ki Heʻene kau ākongá te nau lava ʻo fai e meʻa tatau, mo ha toe ngāue lahi ange. Ko e moʻoni ko Hono lakangá ko ha mālohi moʻoni ia ke “puleʻi ʻe ia ʻa e ongoongoleleí pea ʻokú ne maʻu ʻa e kī ʻo e ngaahi meʻa lilo ʻo e puleʻangá, ʻio ʻa e kī ʻo e ʻiloʻi ʻo e ʻOtuá. Ko ia, ʻoku fakahā ʻi hono ngaahi ouaú ʻa e mālohi ʻo e anga faka-ʻOtuá” [T&F 84:19–20]. Koeʻuhí ʻoku moʻoni e Toetuʻu ʻa Kalaisí, ʻoku ʻikai ko hotau ngataʻangá ʻa e maté, pea neongo ʻe fakaʻauha ʻe he fanga ʻuangá ʻo “maumau [hotau sinó], ka te [tau] mamata ʻi [hotau] kakanó ki he ʻOtuá.” [Siope 19:26].