General Conference
Inhustisia ku ta Enfursé
konferensia general di aprel 2021


Inhustisia ku ta Enfursé

Jesus tantu ta komprondé inhustisia komo tin e poder pa proveé e remedi.

Na 1994, un genosidio a tuma lugá den e pais ost Afrikano di Ruwanda ku tabata parsialmente dor di tenshonnan profundo di tribu. Ta estimá ku mas ku mei mion di hende a wòrdu matá.1 Remarkabel, e hendenan di Ruwanda, den gran parti, a rekonsiliá{,2 pero e susesonan aki, a sigui resoná.

Un dékada pasá, durante nos bishita na Ruwanda, mi kasá i ami a kuminsá un kombersashon ku un otro pasahero na e aeropuerto Kigali. El a lamentá e inhustisia di e genosida i ku gran emoshon a puntra, “Si tabatin un Dios, lo E lo no a hasi algu tokante esaki?” Pa e hòmber aki—i pa hopi di nos—sufrimentu i inhustisia brutu por parse di ta inkompatibel ku e realidat di un Tata Selestial kariñoso i amoroso. Sinembargo E ta real, E ta kariñoso, i E ta stima kada un di Su yunan perfektamente. E divishon aki ta mes bieu ku humanidat i no por wòrdu spliká den un fragmento simpel di zonido òf un steker riba bùmper.

Pa kuminsá komprondé esaki, laga nos eksplorá vários tipo di inhustisia. Konsiderá un famia den kua kada mucha a haña un kompensashon finansiero semanal pa hasi nan tareanan komun di kas. Un yu hòmber, John, a kumpra mangel, un yu muhé, Anna, a spar su sèn. Eventualmente, Anna a kumpra un baiskel pa e mes. John a pensa ku tabata totalmente inhustu ku Anna a haña un baiskel i e no. Pero John su eskoho a krea e desigualdat, no e akshonnan di e mayornan. Anna su desishon pa renunsiá e gratifikashon inmediato pa kome mangel no a imponé ningun inhustisia riba John, pasó e tabatin mesun oportunidat ku su ruman.

Nos desishonnan igualmente por produsí bentaha òf desbentahanan di tèrmino largu. Manera Señor a revelá, “Si un persona atkirí mas konosementu i inteligensia den e bida aki pa medio di su diligensia i obedensiaku un otro, e lo tin mas tantu bentaha den e mundu benidero.”2 Ora otronan risibí benefisionan pa motibu di nan eskohonan diligente, nos no por konkluí korektamente ku nos a wòrdu tratá inhustamente ora ku nos tabatin mes un oportunidat.

Un otro ehèmpel di inhustisia ta bini for di un situashon ku mi kasá, Ruth, a eksperensiá komo mucha. Un dia Ruth a haña sa ku su mama tabata bai ku su ruman muhé mas yòn, Merla, pa kumpra sapatu nobo. Ruth a keha, “Mama, esaki ta asina inhustu! Merla a haña e delaster par di sapatunan nobo.”

Ruth su mama a puntra, “Ruth, bo sapatunan ta sirbi bo?”

Ruth a respondé, “Wèl, si.”

E ora ei Ruth su mama a bisa, “Merla su sapatunan no ta sirbié mas.”

Ruth a bai di akuerdo ku kada mucha den famia mester tin sapatu ku ta pas. Ounke Ruth lo a gusta di tin sapatu nobo, su persepshon di wòrdu tratá inhustamente a disparsé ora el a mira e sirkunstansianan dor di e bista di su mama.

Algun inhustisia no por wòrdu spliká; inhustisia ineksplikabel ta pone bo iritá. Inhustisia ta bini for di biba ku kurpa ku ta imperfekto, heridá, òf malu. Bida mortal ta inevitablemente inhustu. Algun hende ta nase den abundansia; otronan nò. Algun tin mayornan amoroso; otronan no tin. Algun ta biba hopi aña; otronan poko. I asina por sigui. Algun persona ta hasi fayonan perhudisial hasta ora nan ta purba pa hasi bon. Algun ta skohe pa no aliviá inhustisia ora nan por. Lamentablemente, algun persona ta usa albedrio duná pa Dios pa heridá otronan ora ku nunka nan no mester a hasié.

Diferente tipo di inhustisia por surgi, kreando un tsunami di inhustisia abrumador. Por ehèmpel, e pandemia di COVID-19 a afektá di manera desproporshonal esnan ku ya kaba ta suheto bou di desbentahanan ku hopi faktor. Mi kurason tin doló pa esnan ku ta enfrentá tal inhustisia, pero mi ta deklará ku henter mi kurason doloroso ku JesuCristu ta komprondé tantu inhustisia komo e poder pa duna un solushon. Nada no ta kompará na e inhustisia ku E a sufri No tabata hustu ku El a eksperensiá tur e dolónan i aflikshonnan di humanidat. No tabata hustu ku El a eksperensiá tur e dolónan i aflikshonnan di humanidat. Pero El a skohe pa hasi asina pa motibu di Su amor pa nos i pa Tata Selestial. E ta komprondé perfektamente lokual nos ta eksperensiando.3

Skrituranan ta registrá ku Israelitanan di antigwedat a keha ku Dios tabata trata nan inhustamente. Komo kontesta, Yehova a puntra, “Un muhé por lubidá su yu na pechu, ku e lo no mester tin kompashon pa e yu di su matris?” Pa mas improbabel ku ta pa un mama amoroso por lubidá su beibi, Yehova a deklará ku Su deboshon tabata ainda mas firme. El a afirmá: “Si, nan por lubidá, pero Ami lo no lubidá bosonan. … Ata‘ki, mi a graba bo nòmber den mi planta di man; bo murayanan ta konstantemente mi dilanti.”4 Pasó JesuCristu a soportá e sakrifisio ekspiatorio, infinito, E ta komprondé nos perfektamente.5 E ta semper konsiente di nos i di nos sirkunstansia

Den mortalidat, nos por “bini ku balentia” na e Salbador i risibí kompashon, sanashon, i yudansa.6 Asta miéntras nos ta sufri ineksplikablemente, Dios por bendishoná nos den maneranan simpel, komun, i signifikante. Ora nos siña rekonosé e bendishonnan aki, nos konfiansa den Dios lo oumentá. Den eternidat, Tata Selestial i JesuCristu lo solushoná tur inhustisia. Ta komprendibel ku nos ke sa, kon i ki ora. Kon Nan ta bai hasi esei? Ki ora Nan ta bai hasié? Na mi konosementu, Nan no a revelá konòf ki ora7Lokual mi sa ta ku Nan lo hasié

Den situashonnan inhustu, un di nos tareanan ta pa konfia ku “tur lokual ta inhustu tokante bida por wòrdu hasí hustu pa medio di e e Ekspiashon di JesuCristu.”8 JesuCristu a vense e mundu i a “apsorbá” tur inhustisia. Pa medio di E, nos por tin pas den e mundu aki i ta di bon ánimo.9 Si nos permiti‘É, JesuCristu lo konsagrá e inhustisia na nos benefisio.10 E lo no konsolá nos solamente i restourá lokual a bai pèrdí;11E lo usa e inhustisia na nos benefisio. Ora bini na koni ki oranos mester rekonosé i aseptá, manera Alma a hasi, “no ta importá; pasobra Dios sa tur e kosnan aki; i ta basta pa ami sa ku esaki ta e kaso.”12

Nos por purba na mantene nos preguntanan tokante koni ki orapa despues i enfoká riba desaroyá fé den JesuCristu, pa E por tin tantu e poder pa hasi tur kos hustu i e anhelo pa hasi asina.13 Pa nos insistí pa sa konof ki orata improduktivo i, al fin, ku bista limitá.14

Segun nos desaroyá fé den JesuCristu, nos mester hasi esfuerso tambe pa bira manera E. Ora nos aserká otronan ku kompashon i purba pa aliviá inhustisia kaminda nos hañ’é;15nos por purba pa hasi kosnan mas hustu den e esfera di nos influensia. Enbèrdat, e Salbador a manda pa nos “mester traha masha duru den un bon kousa, i hasi hopi kos di nos mes boluntat, i trese hopi rektitut.”16

Un persona ku ansiosamente involukrá pa kombatí inhustisia ta abogado Bryan Stevenson. Su práktika legal na Merka ta dediká pa defendé esnan akusá eróneamente, pone fin na kastigu eksesivo i protehá derechonan humano básiko. Algun aña pasá, Sr. Stevenson a defendé un hòmber ku a wòrdu akusá falsamente pa asesinato i a wòrdu kondená pa muri. Sr. Stevenson a puntra e hòmber su iglesia Cristian lokal pa apoyo, ounke e hòmber no tabata aktivo den su iglesia i tabata menospresiá den e komunidat pa motibu di su relashon di afó si matrimo nioampliamente konosí.

Pa enfoká e kongregashon riba loke realmente ta importá, Sr. Stevenson a papia ku nan tokante di un hende muhé akusá di adulterio ku a wòrdu trese dilanti Jesus. E akusadónan kier a bati e muhé ku piedra te na morto, pero Jesus a bisa, “Esun di boso ku ta sin piká … , lag‘é tira e promé piedra.”17 E akusadónan di e muhé kita bai. Jesus no a kondená e muhé pero mandé pa no hasi piká mas.18

Despues di a konta e episodio aki Sr. Stevenson a opservá ku hustisia propio, miedu, i rabia a kousa hasta Cristiannan pa tira piedra na personanan ku ta trompeká. Despues el a bisa, “Nos no por simplemente mira esei sosedé,” i el a kurashá esnan ku a kongregá pa bira “fangudónan di piedra.”19 Rumannan, pa no tira piedra ta e promé paso den trata otronan ku kompashon. E di dos paso ta pa purba pa fangu piedra tirá dor di otronan.

Kon nos ta atendé ku bentahanan i desbentahanan ta parti di prueba di bida. Nos lo wòrdu huzgá no asina tantu pa lokual nos bisa pero pa kon nos ta trata esnan vulnerabel i den desbentaha.20 Komo Santunan di Delaster dianan, nos ta buska pa sigui e Salbador Su ehèmpel, pa kontinua hasi bon obra.21 Nos ta demostrá nos amor pa nos próhimo dor di obra pa sigurá e dignidat di tur e yunan di Tata Selestial.

Ku nos mes bentahanan i desbentahanan na mente, reflekshon ta sabio. Pa John por komprondé dikon Anna a haña e baiskel tabata un revelashon. Pa Ruth por mira Merla su nesesidat pa sapatu dor di wowo di su mama tabata instruktivo. Pa purba na mira kosnan ku un perspektiva eterno por ta kalrifikante. Segun nos ta bira mas manera e Salbador, nos ta desaroyá mas empatia, komprendementu, i karidat.

Mi ta bolbe na e pregunta hasí pa nos kompañero di buelo na Kigali ku tabata lamentá e inhustisia di e genosidio di Ruwanda i a puntra, “Si tabatin un Dios, lo E no a hasi algu tokante esaki?”

Sin minimalisá e sufrimentu kousá pa e genosidio, i despues di rekonosé nos inkapasidat pa komprondé tal sufrimentu, nos ta respondé ku JesuCristu a hasi algu tokante inhustisia ku ta infuresé.22 Nos a splika hopi presepto di evangelio tokante JesuCristu i e Restourashon di Su Iglesia.23

Despues, nos konosí a puntra, ku lágrima den su wowonan, “Boso kier men ku tin algu ku mi por hasi pa mi mayornan i tio ku a muri?”

Nos a bisa, “O, si!” E ora ei nos a testifiká ku tur lokual ta inhustu tokante bida por wòrdu hasí hustu pa medio di e Ekspiashon di JesuCristu i pa medio di Su outoridat famianan por ta huntu pa semper.

Ora nos ta enfrentá inhustisia, nos por pusha nos mes leu for di Dios òf nos por yega serka Dje pa yudansa i apoyo. Por ehèmpel, e guera prolongá entre e Nefitanan i e Lamanitanan a afektá e hendenan na manera diferente. Mprmon a opservá ku “hopi a bira mas duru” kaminda otronan “a suavisá pa motibu di nan aflikshonnan, di tal manera ku nan a humiá nan mes dilanti Dios.”24

No laga inhustisia pone bo bira duru òf korumpí bo fé den Dios. Nan lugá di esaki pidi Dios pa ayudo. Oumentá bo apreio pa i konfia den e Salbador. Na lugá di bira amargá, laga E yuda bo nira mihó.25 Pèrmití pa E yuda bo perseverá, pa laga bo aflikshonnan “wòrdu gulí den e goso di Cristu.”25 Uni ku nE den Su mishon “pa sana esnan ku kurason kibrá,”2/lucha pa mitigá inhustisia, i bira un fangudó di piedra28

Mi ta testifiká ku Je Salbador ta biba. E ta komprondé inhustisia. E markanan den e plantanan di Su mannan ta rekordá E kontinuamente di boso i boso sirkunstansianan. E ta ministrá na boso durante tur boso sufrimentu. Pa esnan ku ta bini na DjE, un korona di beyesa lo ta na lugá di shinishi di rou; goso i alegria lo remplasá e doló i tristesa; apresio i selebrashon lo remplasá desánimo i desesperashon.28 Boso fe den Tata Selestial i JesuCristu lo wòrdu rekompensá mas ku boso por imaginá. Tur inhustisia—spesialmente inhustisia iritante —lo wòrdu konsagrá pa boso benefisio. Asina mi ta testifiká den e nòmber di JesuCristu, amèn.

Notanan

  1. Wak John Reader, Africa: A Biography of the Continent (1999), 635–36, 673–79.

  2. Maske tin speransa, Rwanda su rekonsiliashon ta kompleho. Alfun ta kuestioná su profundidat i durabilidat. Wak, por ejèmpel, “The Great Rwanda Debate: Paragon or Prison?,” Economist Mar. 27, 2021, 41–43.

  3. Doctrina y Convenios 130:19; énfasis agregá.

  4. Wak Hebreonan 4:15.

  5. 1 Nefi 21:15–16.

  6. Wak Alma 7:11–13.

  7. Wak Hebreonan 4:16; wak tambe Isaías 41:10; 43:2; 46:4; 61:1–3.

  8. Un palabra di atvertensia: Nos tin ku resistí e tentashon pa krea nos propio teorianan riba kon i ki ora, maske ku e por parse rasonable i posibel. Nos no por yena ku hustifikashon e bashí di lokual Dios no a revelá ainda.

  9. Preach My Gospel: A Guide to Missionary Service (2018), 52; wak tambe Isaías 61:2–3; Revelashonnan 21:4. “Tur lokual ta inhustu lo wòrdu hasí hustu” probablemente ta nifiká ku e konsekuensianan di inhustisia na nos lo wòrdu solushoná, minimalisá, òf kitá. Den su delaster diskurso di konferensia general, “Come What May, and Love It,” Elder Joseph B. Wirthlin a bisa, “Kada lágrima di awe finalmente lo wòrdu debolbé shen biaha ku lágrimanan di goso i gratitut, … Un prinsipio di kompensashon ta prevalesé” (Liahona, Nov. 2008, 28).

  10. Wak Juan 16:33.

  11. Wak 2 Nefi 2:2.

  12. Wak Job 42:10, 12–13; Jakob 3:1.

  13. Alma 40:5.

  14. Wak Mosia 4:9.

  15. Wak Russell M. Nelson, “Let God Prevail,” Liahona, Nov. 2020. Miópio kermen ku ta mira serka.

  16. Por ehèmpel, Kapitan Moroni afirmá ku ta robes pa personanan para na banda i “no hasi nada” ora nan por yuda otronan (wak Alma 60:9–11; wak tambe 2 Korintionan1:3.

  17. Doctrina y Convenios 58:27; wak tambe versíkulonan 26, 28–29.

  18. Juan 8:7.

  19. Wak Juan 8:10–11; e tradukshon di José Smith di versíkulo 11 ta inkluí, “I e muhé a glorifiká Dios for di e ora ei, i a kere den su nòmber,” sugeriendo ku e falta di kondenashon di e Salbador i Su mandamentu pa “no hasi piká mas” a hasi impakto riba e resto di e muhé su bida.

  20. Bryan Stevenson, Just Mercy: A Story of Justice and Redemption (2015), 308–9.

  21. Wak Mateo 25:31–46

  22. Wak Echonan 10:38; wak tambe Russell M. Nelson, “The Second Great Commandment; Liahona, Nov. 2019, 96–100.

  23. Wak Doctrina y Convenios 1:17, 22–23.

  24. E preseptonan aki ta klaramente artikulá den ““The Restoration of the Fulness of the Gospel of Jesus Christ: A Bicentennial Proclamation to the World,” ChurchofJesusChrist.org.

  25. Alma 62:41,

  26. Wak Amos C. Brown, den Boyd Matheson, “‘It Can Be Well with This Nation’ If We Lock Arms as Children of God,” Church News, July 25, 2019, thechurchnews.com.

  27. Alma 31:38.

  28. Wak Lukas 4:16-19. Pa sana esnan ku kurason kibrá ta pa restourá esnan ku su mente, boluntat, intelekto, òf e ami di paden a wòrdu destrosá i trapá (wak James Strong, The New Strong’s Expanded Exhaustive Concordance of the Bible (2010], Hebrew dictionary section, 139 i 271).

  29. Wak, por ehèmpel, Russell M. Nelson, “Let God Prevail,” Liahona, nov. 2020; Dallin H. Oaks, “Love Your Enemies,” Liahona, Nov. 2020, 26–29. Presidente Nelson a eksortá: “Awe mi ta hasi un yamada na nos miembronan tur kaminda pa guia e kaminda pa bandoná aktitutnan i akshonnan di prehuisio. Mi ta roga boso promové rèspèt pa tur Dios Su yunan.” Esaki ta mas ku simplemente resistí aktitutnan i akshonnan di prehuisio. Presidente Oaks a sita Reverendo Theresa•A. Dear: “Rasismo ta nutri odio, opreshon, pasividat, indiferensia i silensio.” Despues e la bisa, “Komo miembronan di E Iglesia di JesuCristu di e Santunan di e Delaster Dianan, nos mester hasi mihó pa yuda eliminá rasismo.”

  30. Wak Isaias 61:3. Risibí un korona di beyesa ta nifiká ku nos ta bira ko herederonan huntu ku JesuCristu den e reino di Dios. Wak tambe Donald W. Parry, Jay A. Parry, and Tina M. Peterson, Understanding Isaiah1998), 541–43.