General Conference
E Hornada Personal di un Yu di Dios
konferensia general di aprel 2021


E Hornada Personal di un Yu di Dios

Komo yunan di kombenio di Dios, nos ta stima, honrá, nutrí, salbaguardiá, i duna bonbiní na e spiritunan ku ta bin for di e mundu di spiritunan.

Kada un di nos a wòrdu afektá pa e pandemia mundial, komo famia i amigunana move di un manera inesperá mas leu ku mortalidat. Laga mi rekonosé tres, ku nos ta sinti nan falta, representando tur esnan ku nos ta stima asina tantu.

Imagen
Hermano i Hermana Nsondi

Esaki ta Hermano Philippe i Hermana Germaine Nsondi. Hermano Philippe Ngond tabata sirbiendo komo e patriarka di e estaka di Repúblika Brazzaville di Congo ora el a fayesé. E tabata un dòter médiko ku a kompartí su talentonan generosamente ku otronan.1

Imagen
Clara Ruano de Villareal

Esaki ta Hermana Clara Elisa Ruano de Villareal di Tulcán, Ekuador. El a brasa eevangelio restourá na edat di 34 i tabata un lider kerí. Su famia a yama‘é ayó kantando su himno faborito, “IYo se que vive mi Señor.”2

Imagen
Ray Tuineau i su famia

Esaki ta Hermano Ray Tuineau di Utah, ku su bunita famia. Su kasa, Juliet, a bisa, “mi ke pa [mi yunan hòmber] [kòrda ku nan tata] semper a trata di pone Dios promé.”3

Señor a bisa, “Boso lo biba huntu den amor, na tal grado ku boso lo yora pa esnan ku muri.”4

Miéntras nos ta yora, nos ta regosihá tambe den e glorioso Resurekshon di nos Salbador. Dor di DjE, nos sernan kerí i amigunan ta sigui nan hornada eterno. Manera Presidente Joseph F. Smith a splika: “Nos no por lubidá nan; nos no ta stòp di stima nan. … Nan a avansá; nos ta avansando; nos ta kresiendo manera nan a krese.”5 Presidente Russell M. Nelson a bisa, “Nos lágrimanan di tristesa … ta kombertí den lágrimanan di antisipashon.”6

Nos Sa di Bida promé [ku] Basementu

Nos pèrspèktiva eterno no solamente ta engrandesé nos entendimentu di esnan ku ta sigui nan biahe despues di mortalidat pero tambe ta habri nos entendimentu di esnan ku ta mas tempran den nan biahe i ku ta awor numa a drenta moralidat.

Kada ersona ku bin na mundu ta un yu hòmber òf muhé úniko di Dios.7 Nos hornada personal no a kuminsá na e nasamentu. Promé ku nos a nase, nos tabata huntu den un mundu di preparashon kaminda nos “a risibí [nos] promé lèsnan den e mundu di spiritunan.”8 Yehova a bisa Yeremia, “Promé ku mi a forma bo den e barika Mi a konosé bo; i promé ku bo a bin for di e matris Mi a santifiká bo.”9

Algun por puntra si bida a kuminsá, promé ku e formashon di un embrio, òf ora e kurason kuminsá bati, òf ora e beibi por biba pafó di e matris, pero pa nos, no tin kuestion ku yunan spiritual di Dios ta riba nan mes horanada personal biniendo mundu pa risibí un kurpa i eksperensiá mortalidat.

Komo yunan di kombenio di Dios, nos ta stima, honrá, nutrí, salbaguardiá, i duna bonbiní na e spiritunan ku ta bin for di e mundu di spiritunan.

E Kontribushon Asombroso di Hende Muhe

Pa un hende muhé, haña un yu por ta un gran sakrifisio físiko, emoshonal, i ekonómiko. Nos ta stima i honra e hende muhénan di e Iglesia aki. Ku inteligensia i sabiduria, boso a karga e peso di boso famia. Boso ta stima. Boso ta sirbi. Boso ta sakrifiká. Boso ta fortalesé fe, ministrá na esnan den nesesidat, i, ta kontribuí grandemente na e sosiedat.

E Responsabilidat Sagrado di Salbaguardiá Bida

Añanan pasá, sintiendo un prekupashon profundo pa e kantidat di abòrtùs na mundu Presidente Gordon B. Hincley a dirigí su mes na e hende muhénan di e Iglesia ku palabranan ku ta relevante pa nos awe. El a bisa: “Boso ku ta kasánan i mamanan ta e ankernan di e famia. Boso ta haña e yunan. Esta un responsabildat enorme i sagrado esei ta. … Kiko lo ta pasando ku nos apresio pa e santidat di bida humano? Abòrtùs ta un mal, duru i real i repugnante, ku ta bariendo riba e mundu. Mi ta roga na e hende muhénan di e Iglesia aki pa rechasá esaki, pa para riba dje, pa keda leu di e situashon komprometedornan ei ku ta lag‘é parse deseabel. Por tin algun sirkunstansha unda e por pasa, pero nan ta ekstremadamente limitá,10 … Boso ta e mamanan di e yunan di Dios, kende nan bidanan ta sagrado. Salbaguardiá nan ta un responsabilidat duná dibinamente ku no wòrdu barí [i] poné un banda ku fasilidat.”11

Elder Marcus B. Nash a kompartí un historia ku mi di un hende muhékerí di 84 aña di edat kende, durante su entrevista di boutismo, “a rekonosé di a kometé abòrtùs [hopi aña promé].” Ku emoshon profundo, el a bisa: “Mi a karga ku e peso di a abòrtá di un yu kada dia di mi bida pa kuarentiseis aña. … Nada ku mi a hasi a kita e doló i kulpa . Mi tabata sin speransa te ora mi a wòrdu siñá e evangelio berdadero di JesuCristu. Mi a siña kon pa arepentí … i direpente mi tabata yená ku speransa. Porfin mi a bin haña sa ku mi por wòrdu pordoná si di bèrdat mi arepentí di mi pikánan.”12

Kon gradesí nos ta pa e donnan dibino di arepentimentu i pordon.

Kiko Nos Por Hasi?

Kiko ta nos responsabilidat komo disípulonan pasífiko di JesuCristu? Laga nos biba Dios Su mandamentunan, siña nan na nos yunan, i kompartí nan ku otronan ku ta dispuesto pa skucha.13 Laga nos kompartí nos sentimentunan profundo di santidat di bida ku esnan ku ta tuma desishon den komunidat. Por ta nan lo no apresiá loke nos ta kere, pero nos ta resa ku nan lo komprondé mas kompletamente dikon, pa nos, e desishonnan ei ta bai mas leu ku loke un persona ke pa su propio bida.

Si un yu ku no antisipá ta wòrdu sperá, laga nos ekstende nos mannan ku amor, enkurashamentu, i ora ta nesesario, ayudo finansiero, fortalesiendo un mama dor di pèrmité su yu pa nase i sigui su hornada den mortalidat.14

E Bunitesa di Adoptashon

Den nos famia, nos a wòrdu bendishoná di un manera ku no por wòrdu midi ora dos dékada pasá, un mucha di 16 aña a haña sa ku e ta na estado. E i e tata di e yu no tabata kasá, i nan no por a mira niun manera pa sigui dilanti huntu. E mucha yòn a kere ku e bida ku e tabata karga ta presioso. El a duna lus na un mucha muhé i a permití un famia hustu pa adopt‘é komo e tabata di nan mes. Pa Bryce i Jolinne e tabata un kontesta riba nan orashon. Nan a yam‘é Emily i a siñ‘é pa konfia den su Tata Selestial i Su Yu, JesuCristu.

Imagen
Emily i Christian

Emily a krese. Esta gradisí nos ta ku Emily i nos ñetu, Cristian, a namorá otro i a kasa den kas di Señor. Emily i Cristian awor tin nan propio yu muhe chiktu.

Imagen
Emily ku yu muhé

Emily resientemente a skirbi: “Durante e lastu nuebe lunanan di emabrasoi, mi tabatin tempu pa reflekshoná riba e susesonan [di] mi propio nasementu. Mi a kòrda riba mi mama biológiko, ku tabatin solamente16 aña. Manera mi a eksperensiá e dolónan i kambionan ku embaraso ta trese, mi no por a yuda di imaginá mi kon difísil e lo mester tabata p‘e na un edat di 16 aña. … E lágrimanan ta kore asta awor ku mi ta pensa di mi mama biológiko, kende tabata sa ku e lo no por duna mi e bida [ke e tabata deseá pa mi i di un manera desinteresadamente] a pone mi pa adopshon. Mi no por komprondé loke e lo mester a pasa den e nuebe lunananei —di wòrdu mirá ku wowonan di huisio miéntras su kurpa tabata kambia, e eksperensiá di tinedjer ku e no tabatin, sabiendo ku na final di su trabou di amor di mama, e lo mester pone su yu den mannan di un otro. Mi ta asina gradisí pa su desishon desinteresá, ku e no a skohé pa usa su albedrio di un manera ku lo a kita esun di mi.” Emily a konkluí, “Mi ta gradisí pa Tata Selestial Su plan dibino, pa mi mayornan inkreibel ku [a stima i kuida] mi, i pa tèmpelnan kaminda nos por wòrdu seyá na nos famia pa tur eternidat.15

Imagen
Diferente potrèt

E Salbador “a kue un mucha i a pone meimei di nan, i ora el a tum‘é den su mannan, el a bisa nan, Ken ku risibí un di e muchanan [aki] den Mi nòmber, lo risibí Ami.”16

Ora Deseonan Hustu Ainda No Ta Realisá

Mi ta eksresá mi amor i kompashon pa e parehanan hustu ku ta kasa i no por haña yunan ku tantu nan ta anrisipá i na e hende muhénan i hòmbernan ei ku no tabatin e oportunidat pa kasa di akuerdo ku Dios Su lei. E soñonan irealisá di bida ta difísil pa komprondé si wòrdu mirá for di e perspektiva di mortalidat. Komo sierbo di Señor, mi ta primintí boso ku si bo ta fiel na JesuCristu i bo kombenionan, lo boso lo risibí bendishonnan ku ta kompensá den e nida aki i bo deseonan hustu den e tempu eterno di Señor.17 Por tin felisidat den e hornada di mortalidat asta ora tur nos deseonan hustu no wòrdu realisá.18

Despues di nasementu, muchanan ta sigui tin mester di nos ayudo. Algun tin mester di dje desesperadamente. Kada aña dor di obisounan atento i boso kontribushonnan generoso di ofrenda di ayuno i fondonan humanitario, e bidanan di miones i miones di mucha ta bendishiná E Promé Presidensia resientemente a anunsiá un [montante] adishonal di 20 ion dòler [Merikano] pa asistí UNICEF den na esfuerso global pa atministrá 2 bion [2 mil mion] bakuna19 Muchanan ta wòrdu stimá pa Tata Selestial.

E Desishon Sagrado di Tin un Yu

E ta prekupante ku asta den algun di e paisnan mas prosperó di mundu, ménos mucha ta nase.20 “Dios Su mandamentu na Su yunnan pa multipliká i yena e mundu ta keda báido.”21 Ki ora mester hañ un yu òf kuantu yu bo mester tin ta desishonnan privá pa tuma entre kasánan ku Señor. Ku fe i orashon, e desishonnan sagrado por ta bunita, eksperensia di revelashon.22

Mi ta kompartí un historia di e famia Laing di Sùit California. Hermana Rebecca Laing a skirbi:

Imagen
Famia Laing

“Den e verano di 2011, bida pa nos famia tabata aparentemente perfekto. Nos tabata felismente kasá ku kuater yu—di edat di 9, 7, 5, i 3. …

“Mi embarasonan i dunamentu di lus [tabata] di alto riesgo … [i] nos a sinti [hopi] bendishoná ku e kuater yunan, [pensando] ku nos famia tabata kompletu. Den òktober miéntras [mi] tabata skuchando e konferensia general, mi a sinti un sentimentu inkonfundibel ku nos mester tin un beibi mas. Manera LeGrand i ami a meditá i hasi orashon, … nos tabata sa ku Dios tabatin un otro plan pa nos ku nos tabatin pa nos mes.

“Despues di un otro embaraso i duna lus difísil, nos a wòrdu benishoná ku un beibi muhé. Nos a yam‘é Brielle. E tabatá un milager. Djis despues di su nasementu, ainda den e [kamber di uoerashon] mi a tende e stèm inkonfundibel di e Spiritu: ‘Tin un mas.’

“Tres aña despues, otro milager, Mia. Brielle i Mia ta un tremendo goso pa nos famia.”” El a konkluí, “Ta habrí pa Señor Su direkshon i siguendo Su plan pa nos semper lo trese mayor felisidat ku … konfiando riba bo propio konosementu.”23

Imagen
Brielle i Mia Laing

E Salbador ta stima kada mucha presioso.

“I el a tuma nan muchanan chikí, un pa un, a bendishoná nan. …

“I … nan a lanta nan bista pa shelu, … i nan a mira angelnan bahando di for di shelu … meimei di e kandela; i [e angelnan] … a rondoná e chikitinnan, … i e angelnan a ministrá nan.”25

Mi ta testifiká ku bo propio hornada personal komo un yu di Dios no a kuminsá pa bo ora e promé airu di mundu a kore drenta bo pulmonnan, i e lo no kaba ora bo hala bo lastu rosea di mortalidat.

Ku nos por kòrda semper ku kada yu spiritual di Dios ta bin na mundunriba su propio hornada personal.25 Ku nos por [yama] nan bonbiní, salbaguardiá nan, i semper stima nan. Ora bos risibí e yunan presioso aki den Salbador Su nòmber i yuda nan den nan hornada eterno, mi ta primintí boso ku Señor lo bendishoná abo i drama Su amor i aprobashon riba boso. Den e nòmber di JesuCristu, amèn.

Notanan

  1. Korespondensia personal.

  2. Korespondensia personal. Wak “I Know That My Redeemer Lives,” Himno, no. 136.

  3. Korespondensia personal.

  4. Doctrina y Convenios 42:45.

  5. Joseph F. Smith, in Conference Report, Apr. 1916, 3.62;

  6. Den Trent Toone, “‘A Fulness of Joy’: President Nelson Shares Message of Eternal Life at His Daughter’s Funeral,” Church News, Jan. 19, 2019, thechurchnews.com.

  7. Wak “The Family: A Proclamation to the World,” ChurchofJesusChrist.org.

  8. Doctrina y Convenios 138:56.

  9. Jeremias 1:6. E Tèstamènt Nobo ta konta ku Juan Boutista ku no a nse ainda bulando den e matris ora Elisabeth a topa Maria, ku tabata sperando e beibi Jesus (wak Lukas 1:41).

  10. E posishon ofisial di E Iglesia di JesuCristu di e Santunan di e Delaster Dianan:

    “E Iglesia di JesuCristu di e Santunan di e Delaster Dianan ta kere den e santidat di bida humano. P‘esei e Iglesia ta oponé abòrtùsnan elektivo pa kombiniensia personal 149f sosial, i ta konsehá su miembronan pa no someté na, hasi, enkurashá, paga pa, òf regla pa e tipo di abòrtùsnan ei.

    “E Iglesia ta pèrmití pa oposibel eksepshon pa su miembronan ora:

    “Embaraso ta resultado di un violashon òf insèst òf

    “un dòkter kompetente ta determiná ku e bida òf e salú di e mama ta den peliger serio, òf

    “un dòkter kompetente ta determiná ku e fetus ta severamente dañá ku lo no pèrmití e beibi pa sobrebí despues di nasementu.

    “E Iglesia ta siña su miembronan ku asta den e kasonan poko komun aki eksepshon no ta hustifiká abòrtùs outomatikamente. Abòrtùs ta un asuntu estremadamente serio i mester wòrdu konsiderá solamente despues ku e personan inbolbí a konsultá ku nan lidernan lokal di Iiglesia i sinti dor di orashon personal ku nan desishon ta korekto.

    “E Oglesia no a faboresé ni oponé na proposishonnan legislativo òf demostarshonnan públikotokante zbòrtùs” (“Abortion,” Newsroom, newsroom.ChurchofJesusChrist.org; see also General Handbook: Serving in The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, 38.6.1, ChurchofJesusChrist.org).

  11. Gordon B. Hinckley, “Walking in the Light of the Lord,” Ensign, Nov. 1998, 99; Liahona, Jan. 1999, 117.

    Presidente Gordon B. Hinckley a bisa:

    “Abòrtùs ta un kos mahos, un kos debastador, un kos ku inevitablemente ta trese remordimentu i tristesa i arepentimentu.

    “Maske nos ta denunsiáa esaki, nos ta pèrmitié den e sirkunstansianan manera ora embaraso ta e reultado di insèst òf violashon, ora e bida òf e salú di e mama huszgá pa un outoridat di medisina kompetente pa ta na peliger serio, òf ora e feto ta konosí un outoridat di medisina kompetente di tin defektonan serio ku lo no permití e beibi pa sobrebibí despues di nasementu.

    “Pero e kasonan ei ta poko komun, i tin solamente un probabilidat insignifikante ku nan por sosodé. Den e sirkunstansianan aki esnan ku ta enfrentá e pregunta ta wòrdu pidi pa konsiltá ku nan lidernan eklesiastiko i pa hasi orashon den sinnseridat, risibiendo un konfrmnashon dor di orashon promé rosedé” (“What Are People Asking about Us?,” Ensign, Nov. 1998, 71; Liahona, Jan. 1999, 83–84).

  12. Wak Neil L. Andersen, The Divine Gift of Forgiveness (2019), 25.

    Na un okashon na Fransia, durante un entrevista boutidml, un hende muhé a papia ku mi di su abòrtùs di hoi aña promé. Mi tabata gradisí pa su bondat. El a boutisá. Banda di un ana despues, mi a risbí un yamada di telefon. E nuhé maravioso aki den e aña for di tempu su boutismo a wòrdu siñapa e Spíritu Santu. El a yama, yorando: “Bo ta k149 mi a konta bo di mi abòrtùs di añanan patras? Mi tabat sòri pa loke mi a hasi. Pero e aña ku a pasa[aki] a kambiá mi. Mi kurason a wòdu birá na e Salbador. … Mi tin asina tantu doló di e seriedat di mi pikáku mi no tin niun manera pa restourá.”

    Mi a sinti Señor Su inmenso amor pa e hende muhé aki. Presidente Boyd K. Packer a bisa, “Restourá lokual bo no por restourá, sana e herida ku bo no por kura, drecha lokual bo a kibra i ku bo no por drecha ta eksaktamente e propósito di e ekspiashon di Cristu. Ora bo deseo ta firme i bo ta dispuesto pa paga e ‘delaster kuadrante,’ (wak Mateo 5:25–26], e lei di restitushon ta suspendé. Bo obligashon a wòrdu transferí pa Señor. E ta kanselá boso kuenta” (“The Brilliant Morning of Forgiveness; Ensign,, Nov. 1995, 19–20). Mi a sigur‘é di e Salbador Su amor. Señor no solamente a lanta e piká dor di dje, [pero tambe] El a fortalesé i refiná su spiritu” (wak Neil L. Andersen, The Divine Gift of Forgiveness, 154–56.)

  13. Wak Dallin H. Oaks, “Protect the Children,” Liahona, Nov. 2012, 43–46.

  14. Salbaguardiá e bidanan di un yu di Dios tambe ta e responsabilidat di e tata. Kada tata tin r responsabilidat emoshonnal, spiritual i finansiero pa [yama] bon biní, stima,i kuida e yu ku ta bin mundu.

  15. Korespondensia personal.

  16. Marko 9:36–37

  17. Wak Neil L. Andersen, “A Compensatory Spiritual Power for the Righteous” (Brigham Young University devotional, Aug. 18, 2015), speeches.byu.edu.

  18. Wak Dallin H. Oaks, “The Great Plan of Happiness,” Ensign, Nov. 1993, 75; see also Russell M. Nelson, “Choices,” Ensign, Nov. 1990, 75.

  19. Wak “ “Bishop Caussé Thanks UNICEF and Church Members for COVID-19 Relief,” Newsroom, Mar. 5, 2021, newsroom.ChurchofJesusChrist.org.

  20. Por ehèmpel, si Merka a amntené su tasa di fertilidat di 2008, djis 13 aña pasá lo rin 5.8 bion [mi miom] mas mucha bibu awe (wak Lyman Stone, “5.8 Million Fewer Babies: America’s Lost Decade in Fertility,” Institute for Family Studies, Feb. 3, 2021, ifstudies.org/blog).

  21. E Famia: Un Proklamashon na e MunduChurchofJesusChrist.org. E skrituranan ta registrá ku “yunan ta un herensia di Señor”Salmonan 127:3 Wak Russell M. Nelson, “How Firm Our Foundation,” Liahonauly 2002, 83–84; see also Dallin H. Oaks, “Truth and the Plan,” Liahona, Nov. 2018, 27.

  22. Wak Neil L. Andersen, “Children,” Liahona, Nov. 2011, 28.

  23. Korespondensia personal. Mar. 10, 2021.

  24. 3 Nefi 17:21,24.

  25. “Den realidat nos tur ta biahero—asta eksploradornan di mortalidat. Nos no tin e benifiso di eksperensiann personal di antes. Nos mester pasa presipisionanempiná i awanan turbulento den nos hornada aki na mundu” (Thomas S. Monson, “The Bridge Builder,” Liahona, Nov. 2003, 67).Nov. 2003, 67).