Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Nyankopɔn Bɛyɛ Biribi a Nnkotum Esusu
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Nyankopɔn Bɛyɛ Biribi a Nnkotum Esusu

Nyankopɔn esiesie Ne mba na N’Asɔr ama mber yi.

Nna wodur Salt Lake Valley nnkyɛree no, Latter-day Saintfo no hyɛɛ ase dɛ worisi hɔn temple krɔnkrɔn. Wohun dɛ woenya bea koraa a wobotum asom Nyankopɔn wɔ asomdwee mu na wonnkenya atseetsee biara.

Naaso, ber ara worubowie temple ne fapem no, nna United States nsordaafo bae dɛ wɔdze nhyɛ rebesi ambrado fofor.

Osiandɛ nna Asɔr baanodzifo nnyim mbrɛ nsordaafo no hɔn enyitan no tse ntsi, Brigham Young hyɛɛ Ahotseweefo no dɛ womfi hɔ na wɔnkata temple fapem no do.

Minyim pefee dɛ Asɔrmba no bi bɔdwen siantsir kor a nna daa daa wogura hɔn abaw wɔ hɔn mbɔdzembɔ ho dɛ wobesi Nyame n’ahenman no.

Ewiei no, esian no twaa mu, na wotutuu temple fapem no na wɔhwɛe. Afei na edzikamfo adansifo no hun dɛ abo a wɔdze hyɛɛ ase no mu binom apaapae, a ɔnnsɛ dɛ wɔdze bɛyɛ fapem.

Dɛm ntsi, Brigham maa wosiesiei fapem no ama woetum ama Salt Lake Temple a ɔyɛ enyimnyam ne granite1 abo afasu no abamba.2 Ewiei no, nna Ahotseweefo no tum tow asɔr ndwom “Fapem a Ɔyɛ Dzen’’3 na wonyim dɛ wosii hɔn temple krɔnkrɔn no wɔ fapem tsim do a obotwa ebusuasantsen ebusuasantsen.

Mfonyin
Salt Lake Temple ne fapem

Asɛm yi botum akyerɛkyerɛ hɛn mbrɛ Nyankopɔn si dze amandzehu dzi dwuma ma No botae bɔbɔ adze.

Wiadze Nyina mu Nsan Yarba

Sɛ iyi yɛ dza yenyim wɔ gyinabew horow a yehu hɛnho wɔ mu ndɛ no a, nna osiandɛ ɔwɔ hɔ ntsi a.

Minngye nndzi dɛ obi wɔ hɔ a ɔtse me ndze anaa ɔkenkan m’asɛm a ɔno dze wiadze nyina mu nsan yarba no bi nnyaa nsunsuando wɔ no do.

Hɔn a hɔn ebusua na anyɛnkofo aka beebi no, yɛnye hɔn dzi awerɛhow. Yɛtotɔ serɛ Ɔsor Egya dɛ ɔnkyekye hom werɛ na ɔma hom awerɛhyɛmu.

Virus yi no nsunsuando kɔ ekyirekyir tra honandua mu apɔwmutse. Ebusua ebusua pii na wɔahwer akatua ma ɔkɔm, suro, na ekyingye na ohunahuna hɔn. Hɛn enyi gye etuhoakyɛ mbɔdzembɔ a nyimpa dodow reyɛ dze esiw yarba yi ne tserɛw ano kwan ho. Binom hɔn kokoa mu afɔrbɔ na enyimnyam mbɔdzembɔ dɛ wɔdze hɔn nkwa ato nkyɛn dze roboa, resã yarba, na wɔrema dɔm a wohia no abamba no tɔ hɛn do. Ndaase ahyɛ hɛn akoma mu mã ma hom papayɛ na ayamuhyehye.

Yɛbɔ mpaa dzendzenndzen dɛ Nyankopɔn bobue sor ntokura na ɔdze Nyankopɔn n’onnyiewiei nhyira horow ahyɛ hom abrabɔ mu mã.

Yɛyɛ Aba Ahorow

Nsɛm pii da ho wɔ hɔ a yennyim fa virus yi ho. Mbom sɛ adze kor wɔ hɔ a minyim a, ɔno nye dɛ, virus yi annyɛ Ɔsor Egya ahobow. Nna onnhia dɛ ɔboa abɔfo dɔmtutu ano dze ka ho, ɔfrɛ mpofirmu nhyiamu horow, anaa ɔdan mboa fi ɔsor nhyehyɛɛ asoɛe no ma wɔhwɛ ehiadze a enyi nnda kwan no.

M’asɛm ndɛ nye dɛ mpo sɛ nsan yarba yi nnyɛ dza nna yɛrohwehwɛ anaa enyi da kwan a, Nyankopɔn esiesie Ne mba na N’Asɔr ama mber yi.

Nyew, yɛbɔsɔw iyi ano. Naaso yɛbɛyɛ dza ɔkyɛn dɛ yɛbɔtwer hɛn sẽ ara, esuo adze mu, na yɛatweɔn ma ndzɛmba asan akɔ ne dadaw mu . Yɛbɔkɔ kan, na no nsunsuando bowie yie ama hɛn.

Kwan bi mu no, yɛyɛ aba ahorow. Na ama aba ahorow hɔn nsa aka hɔn ndaamba no, otwar dɛ wosie hɔn ansaana woetum efifir. Ɔyɛ me dasegye dɛ ɔyɛ a mber bi no yɛbɛtse nkã dɛ abrabɔ mu nsɔhwɛ horow anaa nkõdzen etwa hɛnho ehyia ma woesie hɛn dze no, Nyame no dɔ na Jesus Christ n’asɛmpa nsanananmu ne nhyira horow no dze biribi a yennkotum esusu bopue aba.

Nhyira fi Nkõdzen mu Ba

Mberano biara ehyia no nsɔhwɛ na nkõdzen mber.

Enoch na no dɔm tsenaa ase wɔ emumuyɛ, akokoeko, na bɔgyakã mber mu. “Naaso Ewuradze bae na ɔnye no nkorɔfo bɛtsenae.’’ Nna Ɔwɔ biribi a yennkotum esusu wɔ hɔ ma hɔn. Ɔboaa hɔn ma wɔkyekyer Zion—nkorɔfo a “wonyaa akoma kor na adwen kor’’ a “wɔtsenaa ase wɔ tseneneeyɛ mu.’’4

Wɔtoow Joseph kumabaa, Jacob ne babanyin no kyenee mona mu, wɔtɔɔn no kɔr ndɔnkɔyɛmu, woyii no mae, na wogyaa no hɔ.5 Joseph bɔdwendween dɛ sɛ Nyankopɔn ne werɛ efir no a. Nna Nyankopɔn wɔ biribi a wonnkotum esusu ho wɔ hɔ ma Joseph. Ɔdze nsɔhwɛ ber yi hyɛɛ Joseph ne suban dzen na ɔdze no sii gyinabew bi ma ɔdze gyee n’ebusua.6

Mfonyin
Joseph a ɔwɔ Liberty Efiadze

Dwen Joseph Smith Nkɔnhyɛnyi no ho ber a nna ɔda efiadze wɔ Liberty Jail no, mbrɛ osii totɔe serɛɛ ahom ma Ahotseweefo a woruhu amandze no. Ɔbɔ dwendwenn mbrɛ wobesi botum akyekyer Zion wɔ gyinabew horow a ɔtsetse dɛm mu. Naaso Ewuradze kãa asomdwee ho nsɛm kyerɛɛ no, na enyimnyam nyikyerɛ a odzii ekyir no dze asomdwee brɛɛ Ahotseweefo no—na ɔkɔ do dze asomdwee brɛ emi na ɔwo.7

Mpɛn dodow ahen wɔ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ Ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo n’ahyɛse mu no na Ahotseweefo no abaw enngura na wɔanndwen dɛ sɛ Nyankopɔn no werɛ efir hɔn a? Mbom ɔnam ɔhaw, mbusu, na asekrum ho ehunahuna do no, nna Israel Ewuradze Nyankopɔn wɔ biribi so wɔ hɔ ma No nguankuw nkakraba. Biribi a wonnkotum esusu.

Ebɛnadze na yesũa fi mfatoho horow yinom mu—nye beberee ɔkã ho a ɔwowɔ kyerɛwsɛm no mu?

Odzi Kan: wɔnntsew atseneneefo no mmfi nsɔhwɛ na nkõdzen ho. Otwar dɛ hɛn nyinara dua nkõdzen mber mu, osiandɛ wɔ atseetsee mber yinom mu na yesũa fapem horow a ɔhyɛ hɛn suban dzen na ɔma yɛtwe bɛn Nyankopɔn yie.

Otsĩa Ebien: hɛn Ɔsor Egya nyim dɛ yehu amandze, na osiandɛ yɛyɛ Ne mba ntsi, Orinngyaa hɛn.8

Dwen Agyenkwa, ayamuhyehyenyi no ho, nyia ɔdze N’abrabɔ mu mber dodow soom ayarfo no, ankonam no, okyingyefo, nyia a onnyi enyi da do no.9 Ana edwen dɛ w’asɛm mmfa No ho ndɛ a?

M’anyɛnkofo pa, mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, Nyankopɔn bɔhwɛ na Ɔaweɔn hom wɔ suro na ekyingye mber yinom mu. Onyim hom. Ɔtse hom ntotɔserɛ. Ɔyɛ nokwafo na wɔtweer No. Ɔbɛhyɛ N’anohoba horow mã.

Nyankopɔn wɔ biribi a nnkotum esusu ho wɔ hɔ ma wo dɛ ankorankor na Asɔrtɔw no—edwuma nwanwa na ahobow bi.

O Nyame, Yɛda Wo Ase, wɔ Nkɔnhyɛnyi a

Hɛn nda apapa no wɔ hɛn enyim, nnyɛ hɛn ekyir. Iyi ntsi na Nyankopɔn ma hɛn ndɛ mber nyikyerɛ! Sɛ onnyi hɔ a, nkyɛ abrabɔ bɛyɛ dɛ wimuhɛn a ɔrotweɔn wɔ wimu, ma ebɔw no ahwetse ma oetum esi famu dwudwodwoo. Ewuradze ne tsirmpɔw horow ma hɛn no krɔn koraa kyɛn dɛm. Osiandɛ iyi nye tseasefo Christ N’Asɔr no ntsi, na osiandɛ Ɔno na ɔma N’akɔnhyɛfo akwankyerɛ no ntsi, yɛrokɔ enyim na sor, dze akɔ mbeambea a yɛnnkɔr hɔ da, na sorsor a ɔbɛyɛ dzen dɛ yebotum esusu!

Afei, iyi nnkyerɛ dɛ yennkehyia begyabegyayɛ wɔ hɛn ɔnnkyebo akwantu no mu. Ɔnnkyerɛ dɛ biribiara bɔkɔ do tɔɔtsen a nkõgu a enyi nnda kwan, anaa wimu nsesã ɔdze ɔhaw kɛse no remmba. Nokwar, ndzɛmba botum asɛɛ koraa ansaana wɔayɛ yie.

Dɛ meyɛ wimuhɛnkanyi na wimuhɛn sahen no, musũaa dɛ ber a munnkotum asan mu eyi esian a mebehyia no akwantu mu no, mubotum asan mu eyi mbrɛ meesi ayɛ ahoboa na dza mibesi bɛyɛ mu. Dza ohia ahohia mber mu no nye kommyɛ na awerɛhyɛmu pefee.

Yesi dɛn yɛ iyi?

Yɛhwehwɛ nokwar no na yɛsan kɔ fapem nhyehyɛɛ no, yɛkɔ asɛmpa fapem tsitsir no, dza ohia dodow no. Ehyɛ wo kokoa mu nyamesom suban no dzen—tse dɛ mpaabɔ na kyerɛwsɛm nsũae na eresie Nyankopɔn ne mbrasɛm. Ebɔ adwenpɔw a ogyina nyɛe apapa a wɔasɔ ahwɛ do.

Tsim wɔ ndzɛmba a ibotum ayɛ do, na nnyɛ dza nnkotum ayɛ do.

Eboa wo gyedzi ano. Na itsie Ewuradze na No nkɔnhyɛnyi hɔn akwankyerɛ asɛm ma ɔdze wo akɔ dwudwoodwo.

Kaa dɛ, iyi nye Jesus Christ n’Asɔr no—Ɔno na ɔtse ne tsir.

Dwen nkenyan mpontu pii a woesisi wɔ mfe du nkotsee mu no ho. Menkã kakra ara:

  • Wɔsanee tsĩi sacrament no mu dɛ ɔyɛ hɛn Ahomgyeda som no botae tsir.

  • WɔdzeCome, Follow Me.” maa dɛ fie-nhyiamu, Asɔr-mboa edwindadze dze ahyɛ ankorankor na ebusua ebusua dzen.

  • Yɛhyɛɛ kwan a ɔkrɔn koraa na ɔyɛ krɔnkrɔn mbordo a yɛdze bɔsom obiara ase.

  • Abaɛfor mfir a wɔdze dzi dwuma wɔ asɛmpa ne nkyɛe mu na wɔdze reyɛ Ewuradze n’edwuma atserɛw wɔ Asɔr no nyina mu.

Wiadze mfɛndzanan ehyiadzi nhyiamu horow no mpo nnkotum akɔ do a abaɛfor mfir edwindadze nwanwa no nnkã ho.

Enuanom na nkyerɛbaa, Christ rohwɛ do no, ndzɛmba nnkotum ayɛ yie ara pɛr, wonnkotum esusu ho.

Israel Mboano Edwuma no Kɔ Kan

Ahyɛse no nna ɔyɛ dɛ wiadze nyina mu nsan yarba no bɛyɛ akwansidze ama Ewuradze n’edwuma. Mfatoho, ntɔyɛe kwanhorow a yɛdze kyɛ asɛmpa no nnyɛ yie. Naaso, nsan yarba no reda akwanhorow afofor na wɔyɛ nwanwa mbordo edzi a wɔma nsa ka hɔn a wokitsa nokwar akoma no. Israel mboano edwuma no rinyin wɔ tum na ahokekã mu. Nsɛmansɛm wɔ ne ɔha na mpempem mu koraa gye iyi ho dase.

Nyɛnko pa bi a ɔtse Norway fɛɛfɛw kyerɛɛw emi na Harriet fa enuma a wɔreyɛ no ndaansa yi mu a orinyin ho asɛm. Ɔkyerɛɛw dɛ, “Wɔ mbeambea Asɔr no suar no,’’ “mbabaaba bɛyɛ nkorbata horow, na nkorbata horow bɛyɛ ward horow!!’’

Wɔ Latvia no, ɔbaa bi a ɔklick internet do dze kopue Asɔr no do n’enyi gyee dɛ obosua Jesus Christ n’asɛmpa ho asɛm ma mber a wɔdze hyɛɛ no no okoduu hɔ dɔnhwer kor ntsɛm, na ansaana asɛmpasomafo no rowie hɔn adzesũa a odzi kan no , obisaa da a wobonuma no.

Europe Boka afamu no, ɔbaa bi a onyaa ɔfrɛ fi asɛmpasomafo hɔ no tsẽaa mu dɛ, “Nkyerɛbaa, ebɛnadze ntsi na hom ammfrɛ ntsɛm? Meda ho rotweɔn!’’

Hɛn asɛmpasomafo no dodowara enyi aber kyɛn nkaano. Dodowara rekyerɛkyerɛ nkorɔfo beberee kyɛn nkaano. Nkitahodzi wɔ asɔrmba na asɛmpasomafo no hɔn ntamu no akɔ sor.

Mber a abasen no, nna yɛayɛ katsee wɔ ntɔyɛe kwanhorow no ho dɛ nsan yarba na woebue hɛn enyiwa. Ebia nna yɛdaho dze mboba risisi adan ber a nna granite nnyɛ na. Ohia ntsi, yerusua mbrɛ wosi dze yɛsuo asorɔtow ridzi dwuma, a abaɛfor mfir kã ho, dze roto nsa frɛ nkorɔfo—wɔ akwanhorow pa na su pa mu—dɛ wɔmbra na wɔmbɔ hwɛ, wɔmbra na wɔmboa, na wɔmbra na wɔmbɛka ho.

N’Edwuma, N’Akwan

Iyi nye Ewuradze n’edwuma no. Ɔto nsa frɛ hɛn dɛ yɛnhwehwɛ N’akwan a ɔdze yɛ, na wɔbɛyɛ soronko efi hɛn sũahu horow adadaw no ho.

Iyi too Simon Peter na esuafo nkaa no a wɔkɔr apoyɛ wɔ Tiberias Po do no.

“Na anago no ara woennya hwee.

“Na adze rekye no Jesus [bae], begyinaa mpoano. …

“Na ɔsee hɔn dɛ, Hom mfa asawu no ngu hɛn [n’afã] na hom benya.’’

Na woguu hɔn asawu no wɔ nyimfa hɔ na “nam dodow ntsi woenntum anntwetwe.’’10

Nyankopɔn eyi akyerɛɛ na ɔbɔkɔdo eyi Ne tum nsa no akyerɛ. Da no bɛba a yɛbɔhwɛ hɛn ekyir na yeehu dɛ atseetsee ber yi mu no, nna Nyankopɔn roboa hɛn ma yeehu akwan a oye koraa—N’akwan—dɛ yɛbɛkyekyer N’ahenman wɔ fapem a ɔyɛ dzen do.

Megye me dasee dɛ iyi nye Nyankopɔn n’edwuma na Ɔbɔkɔdo ayɛ ndzɛmba pii a yennkotum esusu wɔ Ne mba mu, No nkorɔfo. Nyankopɔn kitsa hɛn wɔ N’ayamuyie na ayamuhyehye nsayamu.

Megye dase dɛ President Russell M. Nelson nye nkɔnhyɛnyi no ma hɛn nda yi.

Dɛ Ewuradze ne Ɔsomafo no, moto nsa frɛ na mihyira hom dɛ “hom mma yɛmfa enyigye nyɛ ndzɛmba nyina a [hɛn] ahom botum; na nkyii [yeetum] egyina pintsinn dze enyidado mapã, ahwɛ Nyame no nkwagye, nye n’abasa a ɔbɛda no edzi akyerɛ no.’’11 Na mobɔ anohoba dɛ Ewuradze bɛyɛ ma ndzɛmba hom nnkotum esusu efi hom tsenenee edwuma mu aba. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Quartz monzonite a ɔtse dɛ granite a no, wotuu fi abotu bea wɔ Little Cottonwood Canyon n’ano, kwansin 20, fi kuropɔn n’anaafo epuei afamu.

  2. Abakɔsɛm ber no nhumu yie no, hwɛ Saints: The Story of the Church of Jesus Christ in the Latter Days, vol. 2, No Unhallowed Hand, 1846–1893 (2020), Etsir 17, 19, na 21.

  3. Hwɛ “ Fapem a Ɔyɛ Dzen,’’ Mbofra na Asɔr Ndwom, nkanee 4.

    Ndwom kɛse no nyiyimu no botum ayɛ ngyinado ama hɛn mber na, sɛ yɛdze asowa fofor tsie ne nsɛm no a, ɔma nhumu wɔ taferbanyinmbɔmu a yehyia no mu:

    Wɔ tsebew biara mu—yarba mu, wɔ apɔwmutse,

    Wɔ ohia mu anaa wɔ ahonya dodow mu.

    Wɔ fie anaa ehum mu a, asaase anaa po do—

    Dɛ mbrɛ wo nda tse no … Dɛm so na w’ahom bɛyɛ.

    Mma hom nnsuro, Mowɔ hom nkyɛn; mma hom abaw nngura,

    Meyɛ hom Nyame na mebɛda ho aboa hom.

    Mebɛma hom ahoɔdzen, na maama hom egyina,

    Medze me tsenenee … Mo tum kɛse nsan’ do.

    Sɛ Mefrɛ hom esu no bun mu dɛ hom nkɔ a,

    Awerɛhow n’esutsen no rummbu hom do,

    Menye hom bɔwɔ hɔ, mehyira hom haw,

    Na m’atsew hom amandzehu ho … ama hom.

    Sɛ ogya nsɔhwɛ mu na hom anamɔn kwan bɛda a,

    M’adom, dɔɔsõ, bɛyɛ hom mboa.

    Gyaframee no remmpira hom; Meyɛɛ dɛ

    Mebɛhyew hom wura no … na maatsew hom sika ho.

    Ɔkra no a ɔtwer Jesus gye ahom no

    Mennkɛyɛ, monnkotum egyaa no ama n’atamfo;

    Ɔkra no, a hɛl bɛyɛ biribiara dze awsow no,

    Monnkɔpow no dabiairada … merennyɛ dabiarada.

  4. Hwɛ Moses 7:13–18.

  5. Ebia nna Joseph ɔyɛ ɔbabun a oedzi bɛyɛ mfe 17 ber a ne nuanom mbayin no tɔɔn no kɔr ndɔnkɔyɛ mu.(hwɛ Genesis 37:2). Nna oedzi mfe 30 mber a ɔkɔsomm Pharaoh (hwɛ Genesis 41:46). Ana hom botum esusu mbrɛ nna osi yɛ dzen ma aberantsɛba nna oriyin dɛ wobeyi no ama, ɔatɔɔn no akɔ ndɔnkɔyɛmu, wɔdze atorsɛm ato no do, na nkyii wɔdze no ato efiadze a? Nokwar dɛ Joseph nnyɛ nhwɛdo mma Asɔr ne mbabun nko mbom ɔdze ma barimba, ɔbaa, na abofra so biara a ɔpɛ dɛ ɔfa ne mbeamudua na ɔkã Agyenkwa no do no.

  6. Hwɛ Genesis 45:4-11; 50:20-21. Ndwom 105:17–18, mu no, yɛkenkan dɛ, “Ɔsomaa Joseph bi dzii hɔn enyim, wɔtɔɔn Joseph kyerɛɛ akowa: womiaa n’anan hyɛɛ mpokyerɛ mu: wɔdze no montaan dadze nkɔnsɔnkɔnsɔn mu.’’ Nkyerɛasee bi so mu no, nyiyimu 18 kenkan dɛ, “They have afflicted with fetters his feet, Iron hath entered his soul” (Young’s Literal Translation). Emi no, iyi kyerɛ dɛ Joseph no nkõdzen no maa ɔkra a ɔyɛ dzen dɛ dadze—su a nna obehia ama ndaamba kɛse na wonnkotumm esusu a nna Ewuradze wɔ ma no no.

  7. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 121:23

  8. Sɛ Nyankopɔn hyɛ Ne mba mbra dɛ wɔnhwɛ na wonya ayamuhyehye mma hɔn a ɔkɔm dze hɔn, ehiafo, hɔn a wɔda adagyaw, ayarfo nye hɔn a wɔhaw a, nokwar ara Ɔbɔ hwɛ na oehu hɛn mbɔbɔr, Ne mba (hwɛ Mormon 8:39

  9. Hwɛ Luke 7:11–17.

  10. Hwɛ John 21:1–6.

  11. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 123:17.