Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Tsemanmufo a Wɔkɔ Do Tsim
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Tsemanmufo a Wɔkɔ Do Tsim

Sɛ hɛn na hɛn fipamfo dodow bɔ mbɔdzen dze Nyankopɔn no nokwar, weɔn hɛn abrabɔ a, suban pa a ɔman biara hia no bobu do.

Adwontokuw a wɔyɛ ahomka a wɔtoow Agyenkwa fɛɛfɛw no ho ndwom.

Afe 15 mu no United Nations gyee nhyehyɛɛ bi a wɔfrɛɛ no “The 2030 Agenda for Sustainable Development” too mu. Wɔkãa ho asɛm dɛ ɔyɛ “nhwɛdo ma asomdwee na prɔmprɔmyɛ ma nyimpa na asaase no, sesei na ndaamba a ɔreba no.’’ Botae ahorow 17 na ɔkã The Agenda for Sustainable Development ho a mfe 2030 bodu no nna woenya, tse dɛ: ohia nnyi hɔ, ɔkɔm bɛpa, nwomasũa papa, banyin na basia pɛryɛ, nsu pa na ahotsew, na edwumayɛ a ho tsew.1

Adwenkyerɛ no dɛ obiara a ɔwɔ ɔman mu no nsa bɛkã n’ehiadze no yɛ enyika na dza ohia. Naaso, ma ohia tsitsir mpo, nye tsemanmufo a wɔkɔ do tsim no ho asɛmbisa kɛse no. Ebɛn fapem horow na ɔma ɔmanmufo kɔdɔ do yɛ prɔmprɔm, dza ɔma enyigye, kankɔ, asomdwee na yiedzi wɔ n’amanmufo ntamu a? Yɛwɔ kyerɛwsɛm mu asɛm wɔ annyɛ koraa tsemanmufo ebien a wɔtse dɛm a woetu mpon yie. Ebɛnadze na yebotum esũa efi hɔn hɔ?

Tsetseber no, patriarch na nkɔnhyɛnyi kɛse Enoch bɔɔ tseneneeyɛ ho dawur na “ɔkyekyeer kuropɔn na wɔfrɛɛ no Krɔnkrɔnyɛ Kuropɔn, Zion mpo.’’2 Wɔkãa dɛ “Na Ewuradze frɛɛ no nkorɔfo Zion, osiandɛ wonyaa akoma kor na adwen kor, na wɔtsenaa ase wɔ tseneneeyɛ mu; na ohianyi biara nnyi hɔn mu.’’3

“Na Ewuradze hyiraa asaase no, na wohyiraa hɔn wɔ mbepɔw no do, nye mbea a ɔkrɔn no do, na wɔyɛɛ prɔmprɔm.’’4

Mfe ɔha a odzi kan na otsĩa ebien nkorɔfo a nna wɔwɔ Anee Afamu a nna wɔfrɛ hɔn Nephifo na Lamanfo no ma mfatoho soronko wɔ ɔmanmufo a wɔyɛɛ prɔmprɔm ho. Agyenkwa no somdwuma nwanwa wɔ hɔn mu wɔ no wusoɛr ekyir no, “mbom wodzii mbrasɛm a hɔn nsa kãa fii hɔn Ewuradze nye hɔn Nyankopɔn nkyɛn no do, wɔ akɔnkye nye mpaabɔ mu, na wohyiaa mu mpɛn pii wɔ mpaabɔ nye Ewuradze n’asɛm ne ntsiei mu. …

“Na enyiber, anaa aperdzi, anaa wentwiwentwi, anaa ndwamambɔ, anaa ndaadaa, anaa ewudzi, anaa ntantan bra ahorow biara ennsi; na nokwar nyimpa biara nnyi hɔ a Nyankopɔn dze ne nsa abɔ hɔn a wonyaa ahomka tse dɛ dɛm nyimpa yi.’’5

Sor nhyira a ofi hɔn nokwar fasusu mu ma mbrasɛm akɛse ebien no na ɔmaa tsemanmufo a wɔwɔ mfatoho ebien yinom mu no ahom: “Dɔ Ewuradze wo Nyankopɔn wɔ w’akoma nyina mu, nye wo kra nyina mu, nye w’ahoɔdzen nyina mu, nye w’adwen nyina mu,’’ na “Dɔ wo nyɛnko dɛ wankasa woho.’’6 Wɔyɛɛ setsie maa Nyankopɔn wɔ hɔn ankorankor abrabɔ mu, na wɔhwɛɛ obiara so no honandua na sunsum mu yieyɛ do. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi mu no, nna iyinom yɛ tsemanmufo a “obiara repɛ ne nyɛnko ne yieyɛ, na wɔdze enyiwa kor reyɛ adze nyina rehyɛ Nyankopɔn enyimnyam.’’7

Awerɛhow mu ara, dɛ mbrɛ Elder Quentin L. Cook tsii mu anapa yi no dɛ tsemanmufo papa a wɔkãa ho asɛm wɔ 4 Nephi wɔ Mormon Nwoma mu no annkyɛr anntra ne mfe ɔha a otsĩa ebien no. Biribiara nkyerɛ dɛ prɔmprɔmyɛ bɔkɔ do etsim, na ɔnnkɛkyɛr na manmufo a worutu mpon no wobotum edzi nkogu sɛ wogyae ɔbra pa a ohia dodoodow a ɔma no asomdwee na prɔmprɔmyɛ mu to hɔ a. Gyinabew yi mu no, wɔmaa abɔnsam no nsɔhwɛ horow no kwan, na dɔm no “hyɛɛ ase kyekyɛɛ hɔn mu etsipɛn etsipɛn mu; na wɔhyɛɛ ase sisii asɔrasɔr maa hɔnho dze pɛɛ adze, na wɔhyɛɛ ase poow Christ no nokwar asɔr no.’’8

“Na ɔbaa dɛ aber a mfe ahaebiasa twaa mu kɔree no, Nephi no dɔm nye Lamanfo no bɛyɛɛ emumuyɛfo mbordo, kor tse dɛ ne kor so ara pɛr.’’9

Mfe ɔha kor so kɔr ewiei no, nna ɔpepe na woewuwu wɔ hɔnara hɔn ntamu akõdzi mu na nkyɛ nkaano koryɛ ɔman no asɛe ayɛ ebusuakuw ntamu akõdzi.

Morodwendwen iyi na mfatoho horow bi so fa tsemanmufo a wɔreyɛ prɔmprɔm na ekyir no wodzi nkõgu ho no a, muhu dɛ oye dɛ mebɛkã dɛ sɛ dɔm dan fi Nyankopɔn enyim nkontaabu ho adwen na mbom wɔhyɛ ase dze hɔn werɛ twer “honam abasa a,’’ esian na ɔba. Erotwer honam abasa nye dɛ ebɔpow nyimpa n’eyiedzi na nyimpa n’enyinnyam ne Farbaa na ebɛma ahonyadze, tum, na wiadze ayɛyi ayɛ adze hia tsitsir koraa (a wɔtaa si hɔn a hɔn kyerɛpɛn yɛ soronko no atwetwe na wɔtseetsee hɔn). Dɛm no so, hɔn a wɔwɔ aman horow a woetsim no rohwehwɛ, dɛ mbrɛ Ɔhen Benjamin kãe dɛ, “hom benyin wɔ nyia a ɔbɔɔ [hom], no n’enyimnyam na nyimdzee mu anaa dza ɔyɛ pɛrpɛr na nokwar nyimdzee mu.’’10

Ebusua na nyamesom ekuw ekuw no ayɛ adzehia dɛ wɔrema ankorankor na sɔn horow no ɔbra pa horow a wɔma manmufo a wotsim gyina. Ɔbra pa yinom a ne fapem wɔ kyerɛwsɛm mu no nye, nokwardzi, asodzii na nkontaabu, ayamuhyehye, awar, na nokwardzi wɔ awar mu, enyidzi ma binom na binom hɔn egyapadze, ɔsom, na edwuma ho hia na ne enyidzi, na bi so kã ho.

Ɔsamufo a ɔkyerɛɛw ma dawurbɔ krataa biara no kyerɛɛw asɛm bi afe yi n’ahyɛse wɔ The Wall Street Journal mu a ɔrehyɛ n’egya, Fredrick Baker, enyimnyam wɔ n’egya ne mfe 100 awoda ber no. Baker bɔɔ dawur wɔ siantsir a n’egya nyaa nkwa tsentsen na nkyii ɔdze adwendwen yinom kãa ho dɛ:

“Ber a hom nyina pɛ dɛ wohu nkwa tsentsen mu esumasɛm no, metaa hu dɛ obeye ama hɛn dɛ yebedzi mber pii ahwehwɛ dza ɔma asetsena pa, mfe dodow biara a wɔdze ama hɛn dɛ yebedzi. Ha no, mowɔ awerɛhyɛmu dɛ minyim m’egya n’esumasɛm.

“Wɔwoo no mber bi mu a nna asɛdze na ɔkyerɛ abrabɔ tsitsir, nnyɛ dza ɔfata wo; ɔbra asodzii horow, nnyɛ ankorankor ndzinoa ahorow. Nkuranhyɛ fapem tsitsir wɔ ne mfe ɔha nyina mu no ayɛ asɛdze ho adwendwen—dze ma ebusua, Nyankopɔn, na ɔman.

“Mber bi mu a nna ebusua ebusua ntsetsewmu nsunsuando dzi do no, m’egya yɛɛ kun dɔfo ma ne yer mfe 46, egya a nna ɔyɛ n’asɛdze ma ne mba beesia. Mber a m’awofo anndwen esian ho dɛ hɔn abofra befi mu no nna ɔwɔ hɔ a noho hiaa dodow. …

‘Na wɔ mber bi mu a nna nyamesom yɛ sumasɛm ahwehwɛdze no, m’egya abɔ nokwar bra dɛ, Catholicnyi nokwafo, a ne gyedzi nnhihim wɔ Christ n’anohoba horow mu. Nokwar, ɔtɔfabi a nna modwen dɛ ɔatsena ase akyɛr dodow osiandɛ ɔayɛ krado yie kyɛn obiara a meehyia no da dɛ obowu.

“Mayɛ ɔbarimba a menya adom—meenya nwomasũa papa, mara m’ebusua anwanwafo, wiadze konyimdzi bi a nna mennfata. Naaso ahopɔw na enyisɔ a metse no, ɔkata enyisɔ na ndaase a mowɔ ma ɔbarimba no a, ɔannyɛ gyegyegye, onnyi akatua ho enyidado anaa aseda mpo, abɔ bra—mfe ɔha sesei—a ɔdze edwuma horow a ɔnnyɛ kyinkyinɛnn, asɛdze horow na, ewiei koraa, orinya abrabɔ pa noho dɛwdzi.’’11

Nyamesom ho hia a ohia na gyedzi ahorow a yehu no do atsew wɔ amanaman pii mu wɔ ndaansa mfe yinom mu. Nyimpa dodow hu dɛ gyedzi na nokwardzi ma Nyankopɔn nnhia mma suban pa n’emudziyɛ mu wɔ ankorankor anaa tsemanmufo horow wɔ ndɛ wiadze mu.12 Megye dzi dɛ hɛn nyina bɛgye ato mu dɛ hɔn a wɔnngye Nyankopɔn nndzi no tum yɛ, na wɔtaa yɛ, nkorɔfo apapa a wɔwɔ suban pa. Naaso, yɛnngye nnto mu dɛ, iyi si a nhyɛdo krɔnkrɔn nnkã ho. Mirikã Christ ne Kan no. Agyenkwa no paa mu kãa dɛ, “Emi nye nokwar kan no a ɔma ɔdasanyi biara a ɔba wiadze yi mu kan no.’’13 Sɛ yenyim anaa yennyim o, banyin biara, ɔbaa, na abofra a okita gyedzi, a ɔwɔ bea, na mber biara no wɔdze Christ ne Kan ahyɛ no mã na dɛm ntsi ɔwɔ papa na bɔn a yɛtaa frɛ no tsiboa ho nyimdzee.14

Naaso, sɛ wiadze adzesũa tsew ɔman abrabɔ pa fi nkontaabu ma Nyankopɔn nyimdzee ho a, otwa eduadzewa no fi no ndwow ho. Yɛdan kusum na amambra nko nnkeye dze ama abrabɔ pa ma ɔman no egyina. Sɛ obi nnyi enyame bi a ɔkrɔn sen ɔnoara na ɔnnhwehwɛ papa kɛsenara kyɛn dɛ obenya akɔndɔdze na apɛdze a, ɔnnkyɛr na nsunsuando no ada edzi.

Mfatoho, ɔmanmufo a dza ankorankor nankasa pen do nko nye nhyɛ a ɔwɔ nkitahodzi ho a, ɔman no roprɔw. Awartõ, edwaman bra, mba a wɔnnwo hɔn wɔ awar papa mu,15 na nyinsɛn mponee nye nduaba bɔn a ofi ɔbra ntantan a ɔrokɔdo mu ba no. Nsunsuando a osi ekyir a ɔko tsĩa ahom a ɔma ɔman pa tsim no nye mbofra a wɔtsetse hɔn wɔ ohia mu na egyanom hɔn nhyɛdo papa nnkã ho, a ɔtɔfabi a odua ebusuasantsen pii mu, a mbaa no nko soa asodzii a nkyɛ ɔwɔ dɛ wɔkyɛ, na enyiber mu ara nwomasũa no do tsew ber a skuul, tse dɛ ekuw ekuw nkaa no, yɛ edwuma dze pata fie no nkõgudzi.16 Dza ɔkeka ɔman ne nsɛnhia yinom ho nye ankorankor hɔn yawdzi na abagura mfatoho dodow a wonnkotum akan—adwen mu na nkã-tse ɔsɛe a ɔba hɔn a wodzi fɔ na hɔn a wodzi bem beenufo no do.

Nephi paa mu kã dɛ:

“Nyia otsie nyimpa ne nkyerɛkyerɛ, na ɔpow Nyame no tum, nye Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze no ndue! …

“… Hɔn a wohihim na hɔn bo fuw osian Nyame no nokwar no ntsi wondue!’’17

Dza ɔnye no bɔ ebira no, hɛn enyigyesɛm ma hɛn mba na adasa nyina nye dɛ “nokwafo Nyame no’’ kyerɛ kwan pa, anaa dɛ mbrɛ Paul kãe no, “kwan a oye kyɛn biribiara,’’18 kwan a ɔma ankorankor enyigye na sɔn mu yieyɛ sesei na dze kɔ daapem asomdwee na enyigye ofi ha kɔ.

Nyankopɔn n’asɛm no kyerɛ nokwar ne asɛntsir a N’enyigye ho nhyehyɛɛ ma Ne mba gyina do no. Nokwar yinom nye dɛ Nyakopɔn tse ase; dɛ Ɔno nye hɛn sunsun no Ɔsor Egya; dɛ No dɔ a ɔada no edzi no, Ɔama hɛn mbrasɛm a ogya kɔ yɛnye No dɛwdzi ho mãhyɛ; dɛ Jesus Christ nye Nyankopɔn ne Ba na hɛn Pomfo; dɛ Ohun amandze na owui dze bɔɔ hɛn bɔn ho werdam sɛ yebonu hɛnho a; dɛ Ɔsoɛree fii owu mu, dze adasa nyina hɔn Wusoɛr bɔbɔɔ adze; na dɛ hɛn nyina yebegyina N’enyim ma Oebu hɛn atsɛn, ɔno nye dɛ, yɛbobu hɛn abrabɔ ho nkontaa.19

“Atsɛmbuafo hɔn adze dzi’’ ne mfe akron no, nkɔnhyɛnyi Alma gyae ne gyinabew mu dɛ ɔtsɛmbuafo panyin dze ne mber nyina maa asɔr no ne baanodzi dwuma. Nna no botae nye dɛ ɔbɛkã ahantan, atseetsee, na dzifodzepɛ a nna orinyin wɔ dɔm no mu na tsitsir ara wɔ asɔrmba no mu no ho asɛm.20 Dɛ mbrɛ Elder Stephen D. Nadauld hunii mber bi no, “[Alma ne] nkenyan adwenpɔw nnyɛ dɛ obedzi mber pii dze ayɛ na ɔahyɛ mbra dze atsentsen dɔm no hɔn suban, mbom dɛ ɔbɛkã Nyame n’asɛm akyerɛ hɔn, ɔdze nkyerɛkyerɛ no bɛkyerɛkyerɛ hɔn na woenya hɔn ntseasee wɔ ɔpon ho nhyehyɛɛ ho no begya hɔn ma wɔasesã hɔn suban.’’21

Dodow wɔ hɔ a yebotum ayɛ dɛ fipamfo na kuromamfo dɛ yɛyɛ hɛn kyɛfã wɔ ahom a wɔdze bɔkɔ do ayɛ biribi na aman aman a yɛtsetse mu no hɔn mpontu, na nokwar ara hɛn fapemee na ɔsom a yɛdze kodu ewiei dodow bɛyɛ dɛ yɛkyerɛkyerɛ na yɛdze nokwar a ɔhyɛ Nyankopɔn no ɔpon kɛse ho nhyehyɛɛ mu no bɔ bra. Dɛ mbrɛ ɔkyerɛɛ no wɔ asɔr ndwom nkasafua mu no dɛ:

Hɛn egyanom hɔn gyedzi, yɛbɔdɔ

Nyɛnko na ɔtamfo beenu no wɔ hɛn aperdzi nyina mu,

Na yɛabɔ no dawur, so, dɛ mbrɛ ɔdɔ nyim no

Yɛdze asɛm pa na ɔbra pa.22

Sɛ hɛn na hɛn fipamfo dodow bɔ mbɔdzen bɔ hɛn adwen pɔw na yɛdze Nyankopɔn no nokwar, weɔn hɛn abrabɔ a, suban pa a ɔman biara hia no bobu do.

No dɔ mu no, hɛn Ɔsor Egya dze ne Ba a Ɔwoo no Kortonoo Jesus Christ mae, ama yeenya onyiewiei nkwa.’’23

“[Jesus Christ] Ɔnnyɛ adze biara gyedɛ dza ɔyɛ mfaso dze ma wiadze; osiandɛ ɔdɔ wiadze, dɛm ntsi na ɔdze noara no nkwa too hɔ ama ɔaatwe adasa nyinara ama noho. Dɛm ntsi, ɔnnhyɛ obiara dɛ mma ɔnnyɛ no nkwagye no ne fafafo.

“Hwɛ, ana ɔtsẽa mu kã dɛ: Fi me nkyɛn kɔ? Hwɛ, mese hom dɛ, dabida; mbom ɔkã dɛ: Hom mfi asaase n’ewiei nyinara mbra me nkyɛn, Hom ntɔ enumfonsu na ewo a wɔmmfa sika nntɔ na woenntwa bo so no.’’24

Yɛpaa mu kã “wɔ akoma a ɔyɛ awɔse, nye sunsum a ɔyɛ ɔdwe mu,’’25 na wɔ Jesus Christ, ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ “The 17 Goals,” United Nations Department of Economic and Social Affairs website, sdgs.un.org/goals.

  2. Moses 7:19.

  3. Moses 7:18.

  4. Moses 7:17.

  5. 4 Nephi 1:12, 16.

  6. Matthew 22:37, 39.

  7. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 82:19.

  8. 4 Nephi 1:26.

  9. 4 Nephi 1:45.

  10. Mosiah 4:12.

  11. Gerard Baker, “A Man for All Seasons at 100,The Wall Street Journal, Kwakwa 21, 2020, wsj.com.

  12. Hwɛ Ronald F. Inglehart, “Giving Up on God: The Global Decline of Religion,Foreign Affairs, Fankwa/Ɔbɛsɛ 2020, foreignaffairs.com; san so hwɛ Christine Tamir, Aidan Connaughton, and Ariana Monique Salazar, “The Global God Divide,” Pew Research Center, Ayɛwoho 20, 2020, especially infographic “Majorities in Emerging Economies Connect Belief in God and Morality,” pewresearch.org.

  13. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 93:2; san so hwɛ Moroni 7:16.

  14. Hwɛ Boyd K. Packer, “The Light of Christ,” Liahona, Ebɔbira 2005, 10; see also D. Todd Christofferson, “Truth Endures,” Religious Educator, vol. 19, no. 3 (2018), 6.

  15. Merema mfatoho yi no, merekã ndaamba nsunsuando bɔn a ɔbɛba mbofra do dɛ “eduaba bɔn’’ na nnyɛ mbofra no ankasa. Nyankopɔn ne ba biara som bo, na nkwa biara som bo a wonntum nntwa ho bo a awoe ne gyinabew no mmfa ho.

  16. Hwɛ, mfatoho, Pew Research Center, “The Changing Profile of Unmarried Parents,” Ebɔbira 25, 2018, pewsocialtrends.org; Mindy E. Scott na binom, “5 Ways Fathers Matter,” Obiradzi 15, 2016, childtrends.org; na Robert Crosnoe na Elizabeth Wildsmith, “Nonmarital Fertility, Family Structure, and the Early School Achievement of Young Children from Different Race/Ethnic and Immigration Groups,” Applied Developmental Science, nwoma 15, nkanee 3 (Ayɛwoho–Fankwa 2011), 156–70.

  17. 2 Nephi 28:26, 28.

  18. 1 Corinthfo 12:31.

  19. Hwɛ Alma 33:22.

  20. Hwɛ Alma 4:6–19.

  21. Stephen D. Nadauld, Principles of Priesthood Leadership (1999), 13; san so hwɛ Alma 31:5.

  22. “Faith of Our Fathers,” Hymns nkanee 84.

  23. Hwɛ John 3:16.

  24. 2 Nephi 26:24–25; san so hwɛ 2 Nephi 26:33.

  25. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 100:7.