Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Ɔnam Nkã-tse Nkabɔmu do Nyankopɔn Ma Hɛn Tum
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Ɔnam Nkã-tse Nkabɔmu do Nyankopɔn Ma Hɛn Tum

Ber a yɛhwehwɛ nkã-tse nkabɔmu no, yɛbɛserɛ Nyankopɔn no tum ma oesian ma hɛn mbɔdzembɔ edzi mu.

Gordon ne maame kãa kyerɛɛ no dɛ sɛ owie ne fie edwuma yɛ a, ɔbɔtõ pae ama no. Dza ɔpɛ no papaapa. Ɔdze ama ɔno nko. Gordon hyɛɛ ase dɛ ɔreyɛ ne fie edwuma, na ne maame yɛɛ pae no. N’akyerɛbaa panyin nye ne nyɛnko baa fie hɔ. Ohun pae no na ɔserɛe sɛ ɔno na ne nyɛnko basia no benya kakra a.

Gordon kãa dɛ, “Oho’’ ɔyɛ mara me pae. Maame tõe maa me, na meyɛɛ ho edwuma.’’

Kathy dze ebufuw kasae kyerɛɛ no nuabanyin no. Nna ɔdwen no nko noho na ɔnnyɛ ayamuyie. Osi dɛn na ɔno nko tum fa ne nyina?

Dɔnhwer kakra ekyir no mber a Kathy buei kaar n’abow no a ɔdze ne nyɛnko no bɔkɔ fie no, egua no do hɔ no ohun atam ebien a wɔabobɔw no fɛfɛɛfɛw, faka ebien da do, na pae akɛse ebien gu mprɛtse mu. Gordon n’eyi ase na Kathy kãa dɛm asɛm yi dze kyerɛɛ mbrɛ osii nyaa pɛ dze sesae na ɔkyerɛɛ ayamuyie maa hɔn a daa wɔmmfata no.

1842 mu no, nna Ahotseweefo no reyɛ edwuma dzen dze esi Nauvoo Temple no. Wɔkyekyer Relief Society wɔ Ebɔw mu no, nna Nkɔnhyɛnyi Joseph taa ba hɔn nhyiamu horow no ase dze esiesie hɔn ama koryɛ ahyɛmudzi horow krɔnkrɔn a ɔnnkɛkyɛr na wɔayɛ no wɔ Temple no.

Obiradzi da 9 no, Nkɔnhyɛnyi no kãa dɛ, “ɔrobɔbɔ ehumbɔbɔr fapem ho dawur[.] Hom mfa no dɛ Jesus Christ na abɔfo [no] nnkɛpɛ dza yɛyɛ wɔ nsɛm a ho nnhia ho, ebɛnadze na ɔbɔto hɛn? Otwar dɛ yɛyɛ mbɔbɔrhufo na yebu hɛn enyiwa gu ndzɛmba a onnhia do.’’ President Smith kɔɔr do dɛ, “Midzi awerɛhow dɛ koryɛ nkã-tse kɛsenara nnyi hɔ—sɛ kor hu amandze a hɔn nyina hu bi—ɔnam nkã-tse nkabɔmu do Nyankopɔn ma hɛn tum.’’1

Dɛm nsɛntɔw ketseketse no twuw me tse dɛ enyinam. Ɔnam nkã-tse nkabɔmu do Nyankopɔn ma hɛn tum wɔ. Wiadze yi nnyɛ dza mepɛ dɛ ɔyɛ. Ndzɛmba pii wɔ hɔ a mepɛ dɛ menya nhyɛdo wɔ do na meyɛ no yie. Na nokwar mu ara, etsiafo pii wɔ dza menyi da do no, na ɔtɔfabi a metse dɛ minnyi tum biara. Ɔnnkyerɛɛ, na mebisa moho nsɛmbisa a ɔgye adwen dɛ: Mibesi dɛn bɛtse nkorɔfo a wɔbɛn me no ase yie? Mibesi dɛn bɛyɛ dɛm “nkabɔmu ho nkã-tse’’ no atahye ber a ɔson hɛn nyina? Ebɛn tum fi Nyankopɔn hɔ na me nsa bɛkã sɛ menye binom kabɔ mu kakra ara a kã ho a? Fi me nsɛmbisa a ɔgye adwen mu no, mowɔ nsusui ebiasa. Ebia ɔbɔboa wo so.

Nya ehumbɔbɔr

Jacob 2:17 kenkan dɛ, “Hom ndwen hom nuanom [nuambanyin na nkyerɛbaa] ho dɛ homankasa homho, na hom nye obiara mbɔmu na hom mfa hom ahodze nkyɛ, ama hɔn so aayɛ ahonyafo dɛ homara. Hom mma yɛmfa kasafua ehumbɔbɔr nhyɛ ahodze—anan mu hom mfa hom ehumbɔbɔr nkyɛ, ama hɔn so aayɛ ahonyafo dɛ homara.

Yɛtaa dwen ahodze ho wɔ edziban anaa sika afamu, mbom ebia dza hɛn nyina hia mbordo wɔ hɛn som mu nye ehumbɔbɔr.

Ɔnnkyɛree na mara me Relief Society president kãa dɛ: “Adze a mo … bɔ hom anohoba … nye dɛ merennkã asɛm bɔn mmfa homho. … Mobɔhwɛ hom dɛ mbrɛ hom tse wɔ hom papa mu. … Mennkɛkã adzebiara fa homho a ɔnnyɛ, a ɔnnkepegya hom. Meserɛ dɛ hom nyɛ dɛmara mma me osiandɛ mobɔ hu, nokwar dɛ, mebɛdaadaa hom. …

Joseph Smith kãa kyerɛɛ nkyerɛbaa no wɔ Obiradzi 1842 da no mu dɛ:

“Sɛ nyimpa da ayamuyie ketseaba na ɔdɔ edzi kyerɛ me a, O tum a onya wɔ m’adwen do ɛ. …

“… Yɛtwe bɛn hɛn Ɔsor Egya yie a yenya suban tsitsir dze ayamuhyehye hwɛ akra a wɔrehera—[yɛtse dɛ yɛpɛ] dɛ yɛsoa hɔn wɔ hɛn abatsir do, na yɛtow hɔn bɔn gu hɛn ekyir. [M’asɛm no kɔ ma] obiara wɔ Kuw yi mu—sɛ ipɛ dɛ Nyankopɔn nya ehumbɔbɔr ma wo a, nya ehumbɔbɔr ma obi.’’2

Nna iyi yɛ afotu ma Relief Society tsitsir ara. Mma yɛmmbu hɛnho atsɛn anaa yɛnnkã nsɛm yaayaw. Mma yɛnnkã asɛm bɔn mfa hɛnho na yɛmma ehumbɔbɔr akyɛdze.3

Ma Wo Hɛmba Ntserew

1936 mu no, kuw bi a wɔkwan a wɔnngyee dzin biara fi Washington tuu kwan kɔr Germany kedzii Olympic Agorkansi horow no bi. Nna ɔyɛ Ohia Kɛse no bun no mu. Nna wɔyɛ mbanyimba edwumayɛfo a hɔn nkurow nkakramba mu no wotu famu egudzi na wotwa ndua na wɔmaa hɔn sika nkakrankakra ama woeetum etu kwan akɔ Berlin. Nna akansi kwan biara nnyi hɔ dɛ wobedzi konyim, naaso biribi sii wɔ enguantu no mu. Hɔn a wodzi ɔkwangor no wɔfrɛ no “tserew”. Hom ntsie ho asɛm yi a ogyinaa buukuu The Boys in the Boat: do no

Adze bi wɔ hɔ a ɔtɔfabi a osi a ɔyɛ dzen dɛ ibenya na ɔyɛ dzen dɛ ibɛkyerɛ mu. Wɔfrɛ no “tserew.’’ Osi nko ber a hɛn nyina dze koryɛ a odzi mu rokwan a ndzeyɛɛ kor mpo nnyi no kwan do.

Otwar dɛ ɔkwanfo no wotwa hɔn fahodzi yerɛwyerɛw no do na ber kor noara wosuo hɔn ankorankor ahom no yie mu. Nnyɛ hɔn a wɔyɛ pɛpɛɛpɛr na wodzi enguantu konyim. Kuw papa dze hɔn ahom a ɔnnsɛ no fora—binom yɛ kandzifo, obi so dze n’ahom sie ma mber pa, obi kwan dzendzen, obi tahye asomdwee. Ɔkwannyi biara nnsom bo nkyɛn obi, hɔn nyina yɛ egyapadze ma hɛmba no, naaso sɛ ɔwɔ dɛ hɔn nyina bɔmu kwan yie a, otwar dɛ kor biara yɛ nsesã ma nkaafo no hɔn ehiadze na ahom—nyimpa a ne nsa ntsiatsiaba no kɔ ekyir kakra, nyimpa ne nsa tsentsen twe ekyir kakra.

Nsonsonee botum adan ayɛ mfaso akyɛn nkõgu. Dɛm nko na ɔyɛ dɛ ma hɛmba noara rokɔ. Dɛm nko na yaw nyina dan ehurusi. “Tserewee’’ papa tse dɛ awensɛm.4

Wotsia nkõdzen akwansidze horow no, kuw yi nyaa tserewee a odzi mu na wodzii konyim. Nna Olympic sika kɔkɔɔ no yɛ enigye ho nkenyan, mbom koryɛ a ɔkwannyi biara nyaa no dɛm da no yɛ mber krɔnkrɔn a wɔkaa wɔ hɔn abrabɔ nyina mu.

Twitwa Abɔn no Fi Mu ber a Apapa no Rinyin

Ntõtõhosɛm dɛɛdɛw a ɔwɔ Jacob 5 mu no, wenyin ture no Wura no duaa ndua apapa wɔ asaase pa mu, naaso mber resen no ɔsɛe na ɔsoow aba bɔn. Wenyin ture no Wura no kã no mpɛn awɔtwe dɛ “Ɔyɛ me yaw [dɛ] dua yi befi me nsa’’

Akowaa no see wenyin ture Wura no dɛ: “Ma no kwan ma onsisi hɔ mber kakra. Na Owura no see dɛ; Nyew, mebɛma esisi hɔ mber kakra.’’5

Afei na nkyerɛkyerɛ a obotum afa hɛn nyina a yɛrobɔ mbɔdzen etutu ho na yenya aba pa wɔ hɛnara hɛn wenyin ture nkakramba no mu bae: “Hom botwitwa abɔn efi mu ber a apapa no rinyin.’’6

Koryɛ nnsi nkongyaa yi mu ara; ɔgye edwumayɛ. Ɔyɛ basabasa, ɔtɔfabi a ɔnnyɛ ahomka, na ɔtɔbo ara si sɛ yetwitwa abɔn no fi mu ber a apapa no rinyin a.

Hɛn nko hɛn mbɔdzembɔ nnkotum ama koryɛ aba da. Jacob 5 kɔdo dɛ, “Na ɔbaa dɛ nkowaa no kɔree na wɔdze hɔn ahoɔdzen kɛyɛɛ edwuma; na wenyin ture Wura no so nye hɔn yɛɛ edwuma.’’7

Hɛn mu ko biara benya epirakur kɛse sũahu horow, ndzɛmba a onnyi dɛ osisi da. Hɛn mu kor biara so, mber ahorow mu no, ma ahantan na ahomemado ma aba yɛsowee no aprɔw. Mbom Jesus Christ nye hɛn Agyenkwa wɔ adze nyina mu. No tum no wɔ hɔ wɔ nkõdzen ber mu sɛ yɛfrɛ No a. Hɛn nyina yɛserɛ ehumbɔbɔr ma hɛn bɔn na nkõgu, Ɔdze ma hɛn kwa. Na Ɔserɛ hɛn sɛ yebotum dze ehumbɔbɔr kor noara na ntseasee ama hɛnho nkorkor a.

Jesus kã no pefee dɛ: “Hom nyɛ kor, na sɛ hom annyɛ kor a, nna hom nnyɛ medze.’’8 Mbom sɛ yɛyɛ kor a—yebotum ayɛ ayamuyie anaa yɛdze hɛn ankorankor talent horow no bɔbɔmu ma yeenya nsusuado kɛsenara—nkyii na yɛyɛ Ne dze. Na Ɔbɔboa etwitwa abɔn no efi mu ber a apapa no rinyin

Nkɔnhyɛsɛm Anohoba horow

Ebia yenndu beebi a yɛpɛ dɛ yedu, nna sesei no yennyi bea a yɛbɔ wɔ. Megye dzi dɛ nsesa a yɛhwehwɛ wɔ hɛnankasa hɛn mu na wɔ ekuwekuw a yɛwɔ mu no dze nsesa bɛba sɛ yɛbɔ no dawur na yɛdze ɔhyewbɔ bɔ mbɔdzen dabiara tse hɛnho ase a. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ yɛrekyekyer Zion—nkorɔfo a “wonyaa akoma kor na adwen kor.’’9

Dɛ mbaa ahyɛmudzifo no, yɛwɔ nhyɛdo kɛse. Nhyɛdo no dzi dwuma wɔ dabiara mber mu sɛ yɛnye nyɛnko bi rusua adze, yɛrededa mbofra, yɛnye bi a yɛnye no tsena egua kor do wɔ bɔɔs mu ridzi nkɔmbɔ, yɛnye fɛfo bi reyɛ adzekyerɛ ho ahoboa. Yɛwɔ tum dɛ yeyi adwen bɔn fi hɔ na yɛkyekyer koryɛ.

Relief Society na Young Women nnyɛ adzesua bea ara. Wobotum so ayɛ sũahu horow a hɛn werɛ nnkefir da bea mbaa asorɔtow nyina kɔ hɛmba kor noara mu na wɔkwan kɛpem yehu hɛn ntserewee. Medze nsato yi ma hom: hom mbɔ mu nyɛ ahoɔdzen kor a ɔsesã wiadze yɛ papa. Hɛn ahyɛmudzi edwuma nye dɛ yɛbɔsom, yɛmma abaw a ɔsensɛnee do, na yɛmfa nkorɔfo a woridzi aper no nhyɛ hɛn ekyir anaa nto hɛn abasa mu na yɛmma hɔn do. Ɔnnyɛ kyinkyinɛnn dɛ yebohu dza yɛbɛyɛ, naaso ɔtaa kõ tsia hɛn pɛsɛankonya enyikadze horow na ɔwɔ dɛ yɛbɔ ho mbɔdzen. Asɔr yi mu mbaa wɔ onnyiewiei ndaamba dze sesã ɔman. Mowɔ sunsum mu awerɛhyɛmu mã dɛ, ber a yɛhwehwɛ nkã-tse nkabɔmu no, yɛserɛ Nyankopɔn no tum ma oesian ma hɛn mbɔdzembɔ edzi mu.

Mber a Asɔr no dzii ne 1978 nyikyerɛ wɔ asɔfodzi ho fa no, President Russell M. Nelson tserɛɛw nkɔnhyɛsɛm nhyira a tum wɔmu: “Ɔyɛ me mpaabɔ na nhyira dɛ megya wɔ hɔn nyina a woritsie me do dɛ yebedzi nyiyimu adzesoadze biara do na yɛnye Nyankopɔn anantsew emudzi mu—na hɛnho nkorkor—wɔ asomdwee na nkabɔmu emudzi mu.’’10

Hom mma yɛntwe nkɔnhyɛsɛm yi na yɛmfa hɛn ankorankor na nkabɔmu mbɔdzembɔ ntu koryɛ mpon wɔ wiadze mu. Megya me dasee wɔ Ewuradze Jesus Christ n’ahobrɛadze nsɛm, mpaabɔ a onnyi kabea mu dɛ; “Ama hɔn nyina aayɛ kor; dɛ mbrɛ ɔwo, Egya, ewɔ mo mu, na mowɔ wo mu, hɔn so waayɛ kor wɔ hɛn mu.’’11 Jesus Christ ne dzin mu, amen.