Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Enya Enyimnyam Kɛse wɔ Ewuradze Enyim
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Enya Enyimnyam Kɛse wɔ Ewuradze Enyim

Amandzehu na abagura mber nnsesã Ewuradze ne enyiwa a ɔdze weɔn hɛn daa daa ber a Ɔma hɛn enyimpa, dze hyira hɛn.

Da kor bi, mfe pii a abɛsen kɔ no, dɛ meyɛ asɛmpasomafo aberantsɛba nna yɛreyɛ edwuma wɔ nkorbata kakraba bi mu wɔ Amani Oshima, Japan, nsupruw kakraba bi do no, me nye m’adamfo hɛn enyi gyee mbordo ber a yɛtsee dɛ President Spencer W Kimball rebɛsera Asia na ɔato nsa afrɛ asɔrmba na asɛmpasomafo nyinara a wɔwɔ Japan nkɔ Tokyo ma woeketsie nkɔnhyɛnyi no wɔ apaamu ehyiadzi ase. Nkorbata mu asɔrmba kã ho no, na emi na m’adamfo enyigye mu ara yɛhyɛɛ ase yɛɛ ehyiadzi no ho nhyehyɛɛ, a nna obehia dɔnhwer 12 nsu do hɛn dze etwa East China Anee Po dze akɔ Japan, na dɔnhwer 15 keteke tsĩa dze hɛn akɔ Tokyo. Naaso, awerɛhow mu ara, ɔammba do. Yenyaa nkra fi hɛn asɛmpakã president hɔ dɛ osian kwan ne tsentsen na mber ntsi, menye m’adamfo nnkotum akɔ ehyiadze no wɔ Tokyo.

Mfonyin
Elder Stevenson na ne asɛmpasomafo adamfo.

Ber a nkorbata kakraba no mu asɔrmba tuu kwan kɔr Tokyo no, yɛannkɔ bi. Nda a odzi do no yɛ dzinn na ɔtɔɔ pan. Hɛn nkotsee yɛɛ sacrament nhyiamu wɔ asɔrdan kakraba no mu, ber Nda a odzi Ekyir Ahotseweefo na asɔrmba no a wɔwɔ Japan no kɔɔr ehyiadzi no.

Mfonyin
Asia Apaamu Ehyiadzi

Mankasa m’abagura ho atsenkã no yɛɛ dzen kɛse mpo ber a nna enyigye mu ara metsiei nkorbata mu asɔrmba a woefi ehyiadzi no aba no ekyir no a wɔbɔɔ amandzɛɛ dɛ President Kimball bɔɔ temple wɔ Tokyo ho dawur. Wɔdze enyigye kasae ber a wɔkãa hɔn adaasõ ne mãhyɛ ho asɛm. Wɔkãa mbrɛ wosii tsee temple ne nkra no, asɔrmba na asɛmpasomafo enntum ammfa hɔn enyigye no ennsie na hɔn nyina bɔɔ hɔn nsamu mber kor noara ho asɛm.

Mfonyin
President Kimball robɔ Tokyo temple ho dawur

Mber etwa mu, naaso meda ho tum kaa abagura a metsee dɛ menntum annkɔ dɛm ehyiadzi ɔayɛ atsenkã no bi.

Ndaansa yi abosoom mu no, m’adwendwen sũahu yi ho, ber a maahwɛ binom edzi abagura a ɔkɔ bun mu na awerɛhow—kɛsenara a ɔdɔ bun mu koraa kyɛn medze a nna meyɛ asɛmpasomafo aberantsɛba—a wiadze nyina nsan yarba COVID-19 dze aba no.

Afe yi n’ahyɛse no, ber a nsan yarba no kɔɔr sor no, President a Odzi Kan na n’Apamfo gyee too hɔn do dɛ “Asɔr na n’asɔrmba no bɛkyerɛ pisi nokwar mu ara dɛ wɔbɛyɛ amamfo apapa na fipamfo apapa’’1 na wɔdze “ahwɛyie mbordo bedzi dwuma.’’2 Dɛm ntsi, yenyaa dɛ wɔatwe Asɔr mboano no asensan wɔ wiadze nyina mu, Asɔr ne asɛmpakãsom ahoɔdzen bɔbor fã a wɔasan kɔ hɔnankasa hɔn aman mu, na temple nyina wɔ Asɔr ne beebiara a wɔatoto mu ho suahu. Nna hom mu mpempem reyɛ ahoboaboa dɛ wɔbɛhɛn temple mu akɛyɛ atseasefo ayɛdze horow—a temple nsɔwano kã ho. Hom mu binom so ewie hom som dɛ asɛmpasomafo ntsɛm anaa woegyaa hom mu kakra na wɔasan nye hom kɔ bea fofor.

Mfonyin
Asɛmpasomafo a wɔresan ekyir wɔ COVID ntsi.

Mber yi mu no, aban na nwomasũa baanodzifo atoto skuul horow mu a—a no nsunsuando no ɔsesaa abawdobɔdze na ɔhyɛɛ ma wotwaa enguantu, enyigyedze, amambra, na skuul agokansi na dwumadzi horow mu. Hom mu pii yɛɛ nhyehyɛɛ a wɔammba do, ɔyɛkyerɛ ho ahoboa na akansidze horow a woenntsie anaa mbirikatu mber a wɔammba do.

Ma ɔyɛ awerɛhow kɛse nye ebusua ebusua a wɔayew hɔn adɔfo dɛm mber yi mu ho adwendwen; dodowara na woenntum annyɛ hɔn eyi anaa mboano awɔse mu a nkyɛ hɔn enyi da do kwan.

Ne tsiabaa no, hom mu piinara na woehyia nkõgu, awerɛhow na abagura. Ntsi no yesi dɛn nya ayarsã, yetsim, na yɛkɔ kan ber a ɔyɛ dɛ ndzɛmba asɛɛ?

Nkɔnhyɛnyi Nephi a ɔayɛ panyin no hyɛɛ ase krukyee ne mprɛtse nkakraba no do. Ber a obuu kɔnpɔw wɔ n’abrabɔ na somdwuma ho no, ɔmaa adwendwen bi a ohia, wɔ Mormon Nwoma ne nyiyimu a odzi kan noara mu. Nyiyimu yi kyerɛ fapem bi a ohia ma hɛn dɛ yɛhwɛ no wɔ hɛn nda mu. Dza ɔtoaa ne nsɛm a wɔayɛ atsenkã do dɛ, “Emi, Nephi, abaatan pa na wɔwoo me … ,”ɔkyerɛw dɛ, “na muhun amandze pii wɔ mo nkwa nda mu, naaso minyaa enyimnyam kɛse wɔ Ewuradze enyim wɔ me nda nyinara mu.’’3

Dɛ Mormon Nwoma adzesuafo no, yenyim amandze pii a Nephi kã ho asɛm no. Naaso ɔgye n’amandzehu to mu no ekyir no wɔ ne nda mu no, Nephi ma n’asɛmpa nhumu ho dɛ onyaa enyimnyam kɛse wɔ Ewuradze enyim wɔ ne nda nyinara mu. Amandzehu na abagura mber nnsesã Ewuradze ne enyiwa a ɔdze weɔn hɛn daa daa ber a Ɔma hɛn enyimpa, dze hyira hɛn.

Mfonyin
Abaɛfor asɛmpakã nhyiamu.
Mfonyin
Akyerɛbaa na Elder Stevenson hɔn abaɛfor asɛmpakã nhyiamu.
Mfonyin
Akyerɛbaa na Elder Stevenson hɔn abaɛfor asɛmpakã nhyiamu.

Ɔnnkyɛree na menye Lesa hyiaa asɛmpasomafo bɛyɛ 600 wɔ Australia abaɛfor mu, a nna hɔn mu dodow nntum mpuei abowano anaa wɔwɔ COVID-19 akwansidze, na wɔreyɛ edwuma fi mbea a wɔtsetse no. Yɛbɔɔ mu hwɛɛ ankorankor wɔ Ahyɛmu Fofor, Mormon Nwoma, na Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi mu a Ewuradze ehyira hɔn ma wɔayɛ ekunyin wɔ abɛbrɛsɛ mu. Hɔn nyinara sii pi wɔ dodow a wotumii dze Ewuradze no mboa yɛe kyɛn dza woenntum annyɛ dɛ wonntum mpuei na akwansidze no nsunsuando ntsi.

Yɛkenkan Paul na Silas ho asɛm dɛ, mber a nna wɔhyɛ ndaduamu wɔ efiadze no, wɔbɔ mpaa, toow ndwom, kyerɛkyerɛe, gyee dase—mpo dɛ wonumaa efiadze panyin no.4

Na wɔ Paul ho bio, wɔ Rome no, a wɔhyɛɛ no dɛ mma ommfi ne fie mfe ebien no, a mber mu no ɔkɔr do “kyerɛɛ ase na odzii Nyankopɔn ahenman ho dase,’’5 kyerɛɛ Jesus ho asɛm.’’6

Nephi na Lehi, Helaman ne mbambanyin ho nsɛm no, hɔn a wɔbor hɔn na wɔdze hɔn guu efiadze no ogya bambɔ twaa hɔnho hyiae ber a Ewuradze ne “ndze bɔkɔɔ tseabaa … ohwiraa kɔɔr [hɔn awemfo] ɔkra [biara] mu.’’7

Alma na Amulek wɔ Ammonihah ho nsɛm no, a wohun dɛ dɔm no pii “gyee dzii… na wɔhyɛɛ ase dɛ worunu hɔnho na wɔreyɛ kyerɛwsɛm no no mu mpɛnsapɛnsamu,’’8 mpo dɛ wodzii hɔnho fɛw, na wɔamma hɔn edziban, nsu, anaa ntar, wɔkyekyer hɔn na wɔdze hɔn guu efiadze.9

Mfonyin
Joseph Smith wɔ Librety Efiadze

Na ewiei no Joseph Smith ho asɛm no, ɔwɔ ahohia mu wɔ Liberty Efiadze no, ɔtsee dɛ ɔapow no, na ɔtsee Ewuradze ne nsɛm dɛ: “Ndzɛmba yinom … ɔbɛyɛ wo mfaso’’10 na “Nyame nye wo wɔ hɔ afebɔɔ kesi afebɔɔ.’’11

Nna hɔn mu kor biara tse dza nna Nephi nyim ase: dɛ nna woehu amandze pii wɔ hɔn nkwa nda mu, naaso wonyaa enyimnyam kɛse wɔ Ewuradze enyim.

Hɛn so yebotum enya dza ɔnye no sɛ dɛ ankorankor asɔrmba na dɛ asɔr no wɔ kwan a yeenya enyimnyam kɛse wɔ Ewuradze enyim wɔ ɔhaw mber a yehyia abosoom pii a abɛsen mu no. Ber a mekã mfatoho yinom no, hom mma no so nhyɛ hom dasee dzen wɔ hɛn nkɔnhyɛnyi tseasefo n’adzehu ho, nyia a ɔdze nsesã no siesieii hɛn ansaana nsan yarba biara no ho mframa robɔ, a ɔma yetumii sɔw ɔhaw ahorow a wɔaba no.

Odzi kan, yɛayɛ fie fapem na Asɔr ma abamba ara yie.

Mfe ebien a abɛsen kɔ no President Russell M Nelson kãa dɛ: “Dɛ yɛyɛ Latter-day Saintfo no, wɔaka hɛn hɔ dɛ yɛdwen ‘asɔr’ ho dɛ adze bi a osi wɔ hɛn nhyiamu adan mu, a dza osi wɔ fie no ma abamba. Yehia nsesã wɔ nhwɛdo yi ho. … Fie-fapem Asɔr, a dza ɔkɔ do wɔ hɛn … adan mu ma abamba.’’12 Nkɔnhyɛsɛm nsesã ampara! Yɛdze fie-fapem asɛmpa adzesũa edzi dwuma ber a wɔatoto nhyiamu adan mu mber kakra no. Mpo ber a wiadze no san kɔ ne dadaw mu no na yɛsan kɔ hɛn asɔr dan mu no, yɛbɛpɛ dɛ yɛma asɛmpa fie fapem asɛmpa nsũae nhwɛdo no tsim na adzesũa a otuu mpon wɔ nsan yarba ber mu no.

Mfatoho a otsĩa ebien no a yɛyɛ enyimnyam kɛse wɔ Ewuradze enyim no yɛ nyikyerɛ a ɔfa erosom wɔ kwan a ɔkrɔn na ɔyɛ krɔnkrɔn mu ho no.

Mfonyin
Erosom

2018 mu no, President Nelson dze erosom dɛ nsesa “wɔ kwan a yɛhwɛ hɛnho nkorkor mu’’ puei gua do.13 Nsan yarba no dze akwanya horow beberee epuei guado ma woetu hɛn erosom dwumadzi ho no mpon. Nuambanyin na nkyerɛbaa a wɔrosom, young women, na young men, na nkaafo no ama nkorɔfo edzin na mbea wɔtsetse, ekesiesie efiefi asaase a ɔda ho, ama edziban, wɔnam abaefo mfir do ama amandzɛɛbɔ, na sacrament ayɛdze a wohyira ma abɔbɔfo. Asɔr nankasa no, wɔ nsan yarba ber no mu, ɔdze edziban kyekyɛ asom edziban korabea horow, hɔn a wonnyi beebi soɛ, na tukɔrfo bambɔ asoɛe horow na edwumadze horow a bi nsii da mu mbea a ɔkɔm ayɛ dzen. Relief Society nkyerɛbaa na hɔn ebusua ebusua agye tafɛrbanyinmbɔmu no do a wɔyɛɛ nkataenyim bor ɔpepe ma apɔwmudzen edwumayɛfo.

Mfonyin
Nyimpa ho mboa dwumadzi horow
Mfonyin
Wɔreyɛ nkataenyim

Mfatoho a odzi ewiei a worihyira wo wɔ abɛbrɛsɛ ber mu nye erenya dɛwdzi kɛsenara wɔ temple ayɛdze a wɔasan reyɛ ho.

Mfonyin
Akyerɛbaa Kaitlyn Palmer

Medze asɛm a odzi do yi kyerɛ mu. Mber a Akyerɛbaa Kaitlyn Palmer nyaa ne asɛmpakã ɔfrɛ ndaansa Ebɔbira yi no, n’enyi gyee dodow dɛ wɔafrɛ no dɛ asɛmpakãnyi na mbom ɔtsee dɛ ohia dɛ tsitsir ara so dɛ ɔkɔ temple kɛgye ne endowment na odzi ahyɛmu krɔnkrɔn. Ɔhyehyɛɛ ne endowment ho mber ekyir ara no, amandzɛɛbɔ baa dɛ wɔbɔtoto temple horow mu kakra osian wiadze nyina mu nsan yarba no ntsi. Onyaa ahomtsew awerɛhow asɛm yi no, nkyii ohuun dɛ obotum akɔ abaɛfor (MTC) wɔ ne fie. Abagura yinom nyina mu no, Kaitlyn bɔɔ n’adwen pɔw dɛ ɔbɔkɔ do abɔ hyew sunsum mu.

Mfonyin
Akyerɛbaa Kaitlyn Palmer na ne fie MTC

Abosoom rugu mu no, Akyerɛbaa Palmer n’abaw enngura dɛ ɔannkɔ temple. N’ebusua kyee kɔm na wɔbɔɔ mpaa dɛ wobobuebue temple no ansaana ɔakɔ. Nna Kaitlyn taa hyɛ ne fie MTC anapa no ase ber a ɔkã dɛ, “Ana ndɛ bɛyɛ da a yebenya anwanwadze na temple horow asan ebuebuei a?’’

Dzifuu 10 da no, First Presidency dze too gua dɛ wɔbɛsan ebue Kaitlyn ne temple ama atseasefo ayɛdze horow no da no ara a n’anapa tutu akwantu akɔ n’asɛmpakã dɛ mbrɛ wɔahyehyɛ no. Onnkotum etu no kwan no na ɔakɔ temple. Hɔn enyidado konyimdzi ho rebrɛ adze no, n’ebusua nye temple president Michael Vellinga nyaa nkitahodzi dze hwɛɛ dɛ sɛ kwan bi wɔ hɔ a wobenya anwanwadze no a wɔabɔ ho mpaa no a. Wonyaa hɔn akɔnkye na mpaabɔ ho nyiano!

Mfonyin
Palmer ebusua wɔ temple

Wɔbɔɔ ahamanakye 2:00 no, ndɔnhwer kakra ara ma wimuhɛn no etu no, temple president a nna ɔayerɛw n’ano no dze nsɛm, “Mema hom akye, Palmer ebusua”, kyiaa Akyerɛbaa Palmer na n’ebusua a nyinsuwa egura hɔn no wɔ temple abobow no ho. “Akwaaba ba temple!’’ Ber a owiee ne endowment no, wonyaa nkuranhyɛ dɛ wompue ntsɛmtsɛm osiandɛ ebusua a odzi do no rotweɔn wɔ temple mbobow no ho. Wotuu hɛn kɔr wimuhɛn gyinabea, a wokodu hɔ mber pa mu ara ma otuu no kwan dze kɔr n’asɛmpakã mbew do.

Mfonyin
Akyerɛbaa Palmer wɔ wimuhɛn gyinabea

Temple ayɛdze horow a yɛafe no abosoom beberee no abɛyɛ adze soronko akyɛn ma nna yesusu no dada no osiandɛ wobobuebue temple horow wɔ wiadze nyina no wɔ hɔn edzibew mu.

Morowie no, meserɛ hom ntsie Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith ne nkuranhyɛ, ahokekã, ntowdo nsɛm. Obi nnkotum esusu dɛ ɔkyerɛɛw no wɔ amandzehu na ankonamyɛ mu, wɔtwee no ekyir na ɔhyɛ mu wɔ fie wɔ Nauvoo, orusuma fi hɔn a nna wɔrohwehwɛ akye no a wɔmmfa mbra kwan do.

“Seseiara, ebɛn asɛm na yɛatse efi asɛmpa a hɛn nsa akã yi mu? Enyigye ndze! Ehumbɔbɔr ndze a ofi sor; nye nokwar ndze a ofi asaase mu; enyigyesɛm dze ma ewufo; enyigye ndze dze ma atseasefo nye ewufo; enyigyesɛm a ɔyɛ dɛw kɛse. …

“… Ana ɔnnsɛ dɛ yɛkɔ do boa wɔ dɛm dwumadzi kɛse yi mu? Hom nkõ nkɔ hom enyim na mma hom nnsan hom ekyir. Hom nnya akokodur … na wɔnkɔ do, nkedzi konyim! Hom mma hom akoma ndzi dɛw, na hom enyi ngye kɛse. Hom mma asaase ntow ndwom.’’14

Enuanom na nkyerɛbaa, megye dzi dɛ da kor bi, hom mu kor biara bɛkaa ndzɛmba a woetwitwa mu na awerɛhow, abagura, na ne ankonamyɛ a ɔka ho wɔ ahohia mber a yerudua mu no dze ehu nhyira nwanwa horow na gyedzi na dasegye horow a woetutu mpon no na wɔahyɛdo no. Megye dzi dɛ abrabɔ yi mu no, na abrabɔ a ɔreba mu no, hom amandzehu, hom Ammonihah, Hom Liberty Efiadze, bɛyɛ hom mfaso.15 Mobɔ mpaa dɛ, yɛnye Nephi no, hɛn so yɛbotum yɛagye amandzehu ato mu wɔ hɛn nda mu ber a ber kor noara yeruhu dɛ yeenya enyimnyam kɛse wɔ Ewuradze enyim no.

Medze me dasee wɔ Jesus Christ ho dze wie, Ɔno a nna ɔnnyɛ hɔho ma amandzehu na dɛ Ne daapem Werdambɔ ne fã no oduaa iyinom nyina mu.16 Ɔtse hɛn awerɛhow, yaw, na atseetsee ase. Ɔyɛ hɛn Agyenkwa, hɛn Pomfo, hɛn enyidado, hɛn awerɛkyekyer, na hɛn Gyefo. Megye iyi ho dase wɔ Ne dzin krɔnkrɔn Jesus Christ no mu, amen.