Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Yerenya Dɛwdzi wɔ Christ mu
Ɔbɛsɛ 2020 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Yerenya Dɛwdzi wɔ Christ mu

Kwan papaapa do a yebenya dɛwdzi wɔ abrabɔ yi mu nye yɛbɛkã Christ ho ma wɔaboa nkaafo.

Ewuradze mmbisa hɛn Aaron Asɔfodzi mbabun no dɛ wɔnyɛ biribiara, mbom dza Obisa no kenyan ahobow.

Mfe kakra a abasen no, hɛn ebusua kakraba duaa dza ebusua ebusua pii hyia wɔ wiadze a ɔahwe ase yi mu yi. Hɛn banyinba kakraba, Tanner Christian Lund, nyaa kokoram yarba. Nna ɔyɛ ɔkra nwanwanyi, dɛ mbrɛ mfe akrɔnfo tse no Nna noho yɛ ahomtsew enyigye mu ara na, ber kor noara so, ɔwɔ sunsum mu enyidahɔ mbordo. Ananse na ɔbɔfo, ntsɛn na fɛfɛw. Mber a nna osuar no nna dabiara ɔdze ne ndzeyɛɛ hyɛ hɛn ahobow, a nna yɛdwen ho dɛ sɛ obenyin abɛyɛ nkɔnhyɛnyi anaa sika korabea edwootwanyi o. Kwan biara mu no, nna ɔyɛ dɛ obegya ahyɛnsewdze bi wɔ wiadze.

Na nkyii amonmu ara, na ɔbɛyaree dzendzenndzen. Mfe ebiasa a odzi do no, wɔdze nduryɛ a abaefo ndur botum adwen ho ayɛ, a mbiew mu ahon ɔperehian kã ho, a no mu no ɔdze nyaa akoko yarba dzendzen a, ɔmaa odzii adapɛn 10 a n’enyi do esiw no ma wɔdze mframa esi no do Anwanwadze mu ara, ɔtsee apɔw mber tsiabaa, naaso nkyii no kokoram no sanee bae.

Ɔka kakra ma oefi mu no, nna Tanner ne kokoram yarba ahɛn ne mbiew mu, ma yaw ho ndur dzen mpo ekyir no, nna ɔda ho tse yaw. Nna onntum mmfi ne mpa do. Kwesida anapa bi, ne maame, Kalleen, kɔr ne pia mu dɛ ɔrokɔhwɛ no ansaana ebusua no akɔ asɔr. Ɔyɛɛ no ahobow dɛ ohun dɛ ɔnoara ahyɛ n’atar na ɔtsena mpa n’ano, yaw mu ara ɔrobɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛhyɛ no sor atar no yie. Kalleen tsenaa ne nkyɛn. Ɔkãa dɛ, “Tanner, ana egye dzi dɛ woho yɛ dzen yie a ibɔkɔ asɔr? Ebia ɔwɔ dɛ etsena fie na egye w’ahom ndɛ.’’

Ɔhwɛɛ famu dzinn. Ɔyɛ deacon. Ɔwɔ quorum. Nna ɔwɔ edwuma wɔdze ama no.

“Ɔsɛ dɛ medze sacrament no kɔ aprɔw ndɛ.”

“Oye, minyim dɛ obi botum ayɛ dze ama wo.’’

Ɔkãa dɛ, “Nyew, naaso … muhu mbrɛ nkorɔfo si hwɛ me ber a medze sacrament no rokɔ aprɔw no. Megye dzi dɛ ɔboa hɔn.’’

Ntsi Kalleen boaa no ma ɔtotoo ne sor atar bɔtom no mu na ɔbɔɔ ne tae, na wɔkãa kaar kɔr asɔr. Ɔda edzi pefee dɛ, nna biribi tsitsir bi risi.

Midzii kan kɔr nhyiamu bi ana mereba asɔr na ɔyɛɛ me ahobow dɛ muhun Tanner a ɔtsena deaconfo hɔn egua no do. Kalleen kãa siantsir a nna ɔwɔ hɔ na dza nna ɔakã dɛ “Ɔboa nkorɔfo’’ no kyerɛɛ me kommyɛ mu.

Na ntsi mohwɛɛ deaconfo no ber a wokegyinaa sacrament pon no ho. Ɔtweer deaconnyi bi berɛɛw ber a asɔfo no dze trae no maa hɔn. Na afei Tanner twuuw n’anan adze kɔr bea a wɔdze maa no no na osuoo egua ne tsir dze tsen noho ber a ɔdze sacrament no mae.

Nna ɔyɛ dɛ ma enyiwa biara a ɔwɔ asɔrdan mu no rohwɛ no, ne yaw tɔɔ hɔn do ber a nna ɔreyɛ n’afamudze a ɔnnyɛ dzen no. Mbom ɔyɛ dɛ Tanner ne mbɔdzenbɔ no dze ntseasee bae ber a krɔnkrɔnyɛ mu, nkakrakakra ara ofi egua kor do dze kɔ kor do—fifir atsew ne tsir a nhwi nnyi do no ho—na ogyina hɔ ma Agyenkwa no wɔ dɛm kwan a deaconfo yɛ no mu. Mber bi mu deacon a nna wonntum nhyɛ no do na sesei n’ahom apa no nna ɔrema no nyimpadua a ɔayɛ mberɛw na oepire, ebubu, na atsetsew, ɔpɛ mu ara ruhu amandze ridzi dwuma dze asom ber a okitsa Agyenkwa no Werdambɔ ho asɛnkyerɛdze dze reba hɛn abrabɔ mu.

Yehun mbrɛ osi dwen ho dɛ ɔyɛ deacon no yɛe maa yenyaa adwen soronko wɔ sacrament no ho—wɔ Agyenkwa noho— na yenyaa adwen soronko wɔ deaconfo na akyerɛkyerɛfo na asɔfo ho.

Modwen anwanwadze a ɔnntɔ kã a ɔhyɛɛ no dɛm anapa no ma akokodur mu ara ɔgyee dɛm ndze tsebaa, bɔkɔɔ no do dɛ ɔnsom ho no, na wɔ hɛn mbabun a worinyin no hɔn ahoɔdzen na ahom ber a wɔbɔ hɔnho mbɔdzen dɛ wɔbɛyɛ biribi dze agye nkɔnhyɛnyi no ɔfrɛ do dɛ wɔmfa hɔnho nhyɛ Nyankopɔn ne nsordaafo no mu na wɔnkã nkwagye na nkwagye ntowdo edwuma no ho.

Ber biara a deaconnyi bi suo sacrament trae mu no, yɛkaa Edzidzi a Odzi Ewiei krɔnkrɔn no ho asɛm, Gethsemane, na nda ture nda no ho asɛm. Mber a Agyenkwa no see N’Asomafo dɛ, “Wɔnyɛ nkaa no no,’’1 nna Ɔresan so rekasa edua mfe horow mu do akyerɛ hɛn mu kor biara. Nna Ɔrekã anwanwadze a ɔmmbɔadze a Ɔdze bɛma hɛn dɛ ndaamba deaconfo, akyerɛkyerɛfo, na asɔfo dze N’asɛnkyerɛdze bɛma na Ɔafrɛ Ne mba ma wɔagye No werdam akyɛdze no ato mu ho asɛm.

Sacrament ho asɛnkyerɛdze nyina no dze hɛn adwen kɔto dɛm akyɛdze no do. Yɛdwendwen paanoo a mber bi obubui no ho—na paanoo na asɔfo a wogyina hɛn enyim no, a hɔn robubu no sesei no. Yɛdwen nsu a woehyira do no n’asekyerɛ ho, hɔara na sesei, ber a sacrament mpaabɔ ne nsɛm no krɔnkrɔn mu ara pue fi asɔfo kumabaa hɔn ano kɔ hɛn akoma mu na ɔfow sor, yɛyɛ hɛn ahyɛmudzi fofor a yɛnye Christ no nkwagye tum nankasa nya nkitahodzi. Hɔ no yɛbɔdwen dza n’asekyerɛ ho ber a deaconnyi bi dze asɛnkyerɛdze krɔnkrɔn no brɛ hɛn, ogyina hɔ wɔ bea a sɛ nkyɛ Jesus wɔ ha a Obegyina, Ɔregye kwan eyi hɛn adzesoadze na hɛn yaw efi hɔ.

Enyigye mu ara, mberantsɛ na nkataasia nnhia dɛ wɔbɛyar ana woehu dɛwdzi na wɔrosom Agyenkwa no ho botae.

Elder David A. Bednar akyerɛkyerɛ dɛ yebenyin na yɛabɛyɛ dɛ asɛmpasomafo tse no, ɔwɔ dɛ yɛyɛ dza asɛmpasomafo yɛ, na nkyii, “nsenseneeba tsia nsenseneeba na ha kakra hɔ kakra, … [yebotum] nkakrankakra abɛyɛ asɛmpasomafo … a Agyenkwa n’enyi da kwan no.’’2

Dɛmara dɛ, sɛ yɛpɛ “dɛ yɛyɛ tse dɛ Jesus a,’’3 ɔwɔ dɛ yɛyɛ dza Jesus yɛ, na ahobow asɛntɔw kor mu no, Ewuradze kyerɛkyerɛ dza Ɔyɛ mu: Ɔkãa dɛ, “Na hwɛ, iyi nye m’edwuma na m’enyimyam—dɛ medze nyimpa ne bɛkyebo na onnyiewiei nkwa bɔbɔ adze.’’4

Agyenkwa no somdwuma daapem na afebɔɔ ayɛ dɛ ɔsom N’Egya ber a ɔregye Ne mba.

Kwan papaapa do a yebenya dɛwdzi wɔ abrabɔ yi mu nye yɛbɛka Christ ho ma wɔaboa nkorɔfo.

Iyi nye nokwar tsiabaa a okenyaan Mbofra na Mbabun nhyehyɛɛ no.

Mbofra na Mbabun dwumadzi horow na nkyerɛkyerɛ no fa wɔroboa mbasirmba ho ma wɔabɛyɛ tse dɛ Jesus yie ber a wɔnye No robɔ mu wɔ No nkwagye na nkwagye ntowdo edwuma mu.

Mbofra na Mbabun yɛ edwindadze bi a ɔbɔboa Primary abofra na mbabun biara ma oetum enyin wɔ osuanyiyɛ dwuma mu na oenya gyedzi mã enyido-adzehu wɔ dza enyigye kwan no tse ho. Hɔn enyi botum ada ho kwan na wɔaper ahwehwɛ ne gyinaebea wɔ ahyɛmudzi anamɔn kwan no do, a wobonuma hɔn na wɔdze Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze no esi hɔn pi na ntsɛmara wɔabɛka quorumfo na Young Women adzesũafo ho, a wɔbɛtse dɛ wɔroboa nkorɔfo ho dɛwdzi a wɔnam Christsu som ntoatoado do. Wɔbɛhyɛ botae horow, akɛse na nkakraba, a ɔdze pɛryɛ bɛba hɔn abrabɔ mu ber a wɔbɛyɛ tse dɛ Agyenkwa. For the Strength of Youth ehyiadzi nkrataa horow na dawurbɔ horow Friend, na Gospel Living app no bɔboa ma wɔdze hɔn adwen esi worinya dɛwdzi wɔ Christ mu do. Hɔn enyi bɛda do dɛ wokita limited-use temple recommend ho nhyira ho kwan, na wɔnam Sunsum Krɔnkrɔn ne nhyɛdo no do bɛtse Elijah no sunsum nkã ber a wɔyɛ temple na ebusua abakɔsɛm edwuma. Patriarch nhyira bɛyɛ hɔn kwankyerɛfo. Mber mu no, wobohu hɔnho a wɔrokɔ temple horow mu ma wɔdze adom akyɛdze tum ama kɔn, na woenya dɛwdzi na dza ɔbɛba biara no wɔnye hɔn ebusua ebusua enya onnyiewiei nkitahodzi.

Nsan yarba na esian rokõ tsia ber yi mu no, ɔdze Mbofra na Mbabun nhyehyɛɛ fofor ho anohoba dɛ ɔyɛ edwuma a ɔrokɔ do—mbom wohia no ntsɛmpara. Hɛn mbabun nnkotum atweɔn wiadze no ma ɔatsen noho ansaana woebohu Agyenkwa no. Binom robɔ adwenpɔwbɔ sesei mpo a nkyɛ wɔnnkɛyɛ sɛ nna wɔtse hɔn nokwar su horow ase—na Ne dze.

Na ntsi, ɔfrɛ a ohia fi Nyankopɔn ne nsodaafo hɔ wɔ enyimpisi ntsetsee mu nye “Wohia obiara!’’

Nãnom na egyanom, hom mbabanyin hia hom ma wɔdze hom akoma nyina aboa hɔn sesei dɛ mbrɛ wɔyɛe dadaada no mber a nna wodzi ndzɛmba a ɔnnsom bo pii ekyir tse dɛ abawdobɔdze na ahyɛnsewdze ahorow. Nãnom na egyanom, asɔfodzi na Young Women baanodzifo, sɛ hom mbabun reper a, Children na Youth nhyehyɛɛ dze hɔn bɛbrɛ Agyenkwa no, na Agyenkwa no dze asomdwee bɛbrɛ hɔn.5

Quorum na adzesũa presidencyfo, hom mbɔ hyew wɔ Ewuradze n’edwuma mu.

Bishopfo, hom nye quorum presidentfo, na hom quorumfo mbɔmu nyɛ ewduma—na hom ward horow—bɛsesa afebɔɔ.

Ebusuasantsen a hom reba, megye dase dɛ, obi a onyim dɛ hom Nyankopɔn ne mbabanyin na mbabaa a ɔdɔ hom, na Ɔwɔ edwuma dze ma hom ma wɔayɛ.

Ber a hom dze hom akoma, ahom, adwen, na ahoɔdzen nyina hyɛ hom ɔfrɛ a ho hia mã no, hom bɔdɔ Nyankopɔn na woesie hom ahyɛmudzi horow na woenya awerɛhyɛmu wɔ N’asɔfodzi mu ber a hom yɛ edwuma dze hyira binom, a hom rehyɛ ase wɔ hom ara efiefi mu.

Mobɔ mpaa dɛ hom bɔbɔ mbɔdzen dze ahom mbɔho a ɔfata mber yi, dze asom, esie gyedzi, dze enya nnuhu, na hom etu mpon dabiara, dze afata dɛ hom benya temple nhyira horow na dɛwdzi a onnyi ewiei a ɔnam Jesus Christ n’asɛmpa nko do ba no. Mobɔ mpaa dɛ hom bɛyɛ ahoboa ayɛ asɛmpasomafo enyimpisifo, kun anaa ɔyer nokwafo, egya anaa nã dɔfo no, a wɔabɔ hom anohoba dɛ ewiei koraa no hom bɛyɛ sɛ iyɛ Jesus Christ no osuanyi nokwafo a.

Hom mboa nsiesie wiadze no mma Agyenkwa ne nsanee ber a hom refrɛ obiara dɛ wɔmbra Christ hɔ na wommbenya No Werdambɔ ho nhyira horow no. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Luke 22:19

  2. David A. Bednar, “Becoming a Missinary,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2005, 46.

  3. “Morobɔ mbɔdzen dɛ mebɛyɛ tse dɛ Jesus; Miridzi n’akwan do. Morobɔ mbɔdzen adodɔ dɛ mbrɛ Ɔdɔe, wɔ dza meyɛ na mekã nyina mu” (“I’m Trying to Be like Jesus,” Children’s Songbook, 78–79).

  4. Moses 1:39

  5. Mankasa mekyerɛ m’enyisɔ ma awofo na baanodzifo wɔ hɛn abakɔsɛm nyina mu a wotuu hɔnho sii hɔ na wɔdze enyimpisi boae ma mbasirmba enya mpontu. Megye to mu dɛ Children and Youth mbɔdzembɔ fofor no wɔ nkamfo dodow dze ma dwumadzi kor biara na abawdobɔdze nhyɛhyɛɛ a odzii no kan no.