1 A teraz, stalo sa v štyridsiatom a treťom roku vlády sudcov, že medzi ľudom Nefiho nebolo žiadnych svárov až na trochu pýchy, ktorá bola v cirkvi a ktorá medzi ľudom spôsobila niekoľko malých rozkolov, záležitosti ktoré ale boli urovnané ku koncu štyridsiateho a tretieho roku.

2 A v štyridsiatom a štvrtom roku nebolo medzi ľudom žiadnych svárov; ani v štyridsiatom a piatom roku nebolo veľa svárov.

3 A stalo sa v štyridsiatom a šiestom, áno, že bolo veľa svárov a veľa rozkolov; a pri nich bolo nesmierne veľké množstvo tých, ktorí z krajiny Zarahemla odišli a išli do krajiny severnej, aby zem dedične vlastnili.

4 A putovali do nesmierne veľkej diaľky, natoľko, že došli k veľkým plochám vôd a k mnohým riekam.

5 Áno, a dokonca sa rozšírili do všetkých častí krajiny, do všetkých častí, ktoré neboli spustošené a neboli bez stromov, kvôli mnohým obyvateľom, ktorí krajinu dedične vlastnili predtým.

6 A teraz, žiadna časť krajiny nebola spustošená, až na stromy; ale pre onú veľkosť zničenia ľudu, ktorý krajinu predtým obýval, bola nazývaná pustou.

7 A pretože na tvári onej krajiny bolo len málo stromov, predsa len ľudia, ktorí prišli, sa stali nesmierne zručnými v spracovaní cementu; takže si stavali domy, v ktorých prebývali, z cementu.

8 A stalo sa, že sa rozmnožovali a rozširovali, a prechádzali z krajiny južnej do krajiny severnej, a rozširovali sa natoľko, že začali pokrývať tvár celej zeme, od mora južného k moru severnému, od mora západného k moru východnému.

9 A ľud, ktorý bol v krajine severnej, prebýval v stanoch a v domoch z cementu a nechal všetky stromy, ktoré na tvári krajiny vyklíčili, aby rástli, aby za nejaký čas mohli mať drevo na stavbu domov svojich, áno, miest svojich a chrámov svojich, a synagóg svojich, a svätýň svojich, a všelijakých stavieb svojich.

10 A stalo sa, že pretože v krajine severnej bolo dreva nesmierne málo, že ho posielali veľa na lodiach.

11 A tak umožnili ľuďom v krajine severnej, aby mohli postaviť mnoho miest, ako z dreva, tak z cementu.

12 A stalo sa, že mnohí z ľudu Ammónovho, ktorí boli rodom Lámániti, odišli tiež do tejto krajiny.

13 A teraz, o živote ľudu tohto je mnoho záznamov, od mnohých z ľudu tohto, ktoré sú podrobné a veľmi rozsiahle, čo sa ich týka.

14 Ale hľa, ani stá časť zo života ľudu tohto, áno, zo správy o Lámánitoch a Nefitoch, a o ich vojnách a svároch, a rozkoloch, a o ich kázaní, a ich proroctvách, a ich plavbách, a o ich stavbe lodí, a o ich stavbe chrámov a synagóg, a ich svätýň, a o ich spravodlivosti, a ich zlovoľnosti, a o ich vraždách, a ich lúpení, a ich plienení, a o všelijakých ohavnostiach, a smilstvách, nemôže byť obsiahnutá v tomto diele.

15 Ale hľa, je mnoho kníh a mnoho záznamov všetkého druhu, a boli vedené prevažne Nefitmi.

16 A boli Nefitmi odovzdávané z jedného pokolenia na druhé, až do doby, kedy upadli do priestupku a boli povraždení, vyplienení a vyštvaní, a vyhnaní, a pozabíjaní, a rozptýlení po tvári zeme, a zmiešaní s Lámánitmi, takže nie sú už nazývaní Nefitmi, lebo sa stali zlovoľnými a divokými, a krutými, áno, dokonca sa stali Lámánitmi.

17 A teraz sa vraciam znova k správe svojej; takže to, čo som povedal, sa stalo potom, čo medzi ľudom Nefiho boli veľké sváry a nepokoje, a vojny, a rozkoly.

18 Štyridsiaty a šiesty rok vlády sudcov skončil;

19 A stalo sa, že v krajine bol stále veľký svár, áno, aj v štyridsiatom a siedmom roku, a tiež v štyridsiatom a ôsmom roku.

20 A predsa Helaman zasadol na stolicu sudcovskú so spravodlivosťou a nestrannosťou; áno, snažil sa zachovávať ustanovenia a súdy, a prikázania Božie; a neustále činil to, čo bolo správne v očiach Božích; a kráčal po cestách otca svojho, natoľko, že sa mu v krajne darilo.

21 A stalo sa, že mal dvoch synov. Najstaršiemu dal meno Nefi a najmladšiemu meno Lechí. A začali vyrastať v Pánovi.

22 A stalo sa, že ku koncu štyridsiateho a ôsmeho roku vlády sudcov nad ľudom Nefitov začali vojny a sváry medzi ľudom Nefiho v malej miere ustávať.

23 A stalo sa v štyridsiatom a deviatom roku vlády sudcov, že v krajine bol nastolený neustály mier, všade, až na tajné spolky, ktoré založil Gadianton, lupič, vo viac obývaných častiach krajiny, ktoré v onej dobe neboli známe tým, ktorí boli na čele vlády; takže neboli z krajiny vyhladené.

24 A stalo sa, že v tom istom roku bol v cirkvi neobyčajne veľký rozkvet, natoľko, že boli tisíce tých, ktorí sa pripojili k cirkvi a boli pokrstení k pokániu.

25 A rozkvet cirkvi bol tak veľký a na ľud boli vylievané tak mnohé požehnania, že dokonca aj samotní vysokí kňazi a učitelia boli nadmieru udivení.

26 A stalo sa, že dielu Pánovmu sa darilo tak, že mnoho duší bolo pokrstených a pripojených k cirkvi Božej, áno, dokonca desiatky tisíc.

27 Tak môžeme vidieť, že Pán je milosrdný ku všetkým, ktorí v úprimnosti srdca svojho vzývajú sväté meno jeho.

28 Áno, tak vidíme, že brána neba je otvorená všetkým, dokonca tým, ktorí uveria v meno Ježiša Krista, ktorý je Synom Božím.

29 Áno, vidíme, že ktokoľvek sa môže pevne chopiť slova Božieho, ktoré je živé a mocné, ktoré rozštiepi vo dvoje všetku ľstivosť a pasce, a úskoky diabla, a povedie človeka Kristovho na tesnú a úzku cestu cez onú večnú priepasť biedy, ktorá je pripravená, aby pohltila zlovoľných –

30 A privedie ich duše, áno, ich nesmrteľné duše, k pravici Božej v kráľovstve nebeskom, aby zasadli s Abrahámom a Izákom, a s Jákobom, a so všetkými našimi svätými otcami, aby už viac nevyšli.

31 A v tomto roku bola v krajine Zarahemla trvalá radosť, a vo všetkých okolitých krajoch, dokonca v celej krajine, ktorú vlastnili Nefiti.

32 A stalo sa, že po zvyšok štyridsiateho a deviateho roku mali mier a nesmierne veľkú radosť; áno, a tiež v päťdesiatom roku vlády sudcov mali neustály mier a veľkú radosť.

33 A v päťdesiatom a prvom roku vlády sudcov mali tiež mier, až na pýchu, ktorá začala vstupovať do cirkvi – nie však do cirkvi Božej, ale do sŕdc ľudí, ktorí vyhlasovali, že patria do cirkvi Božej –

34 A boli v pýche povýšení, dokonca k prenasledovaniu mnohých bratov svojich. Teraz, toto bolo veľké zlo, ktoré spôsobilo pokornejšej časti ľudu to, že trpeli veľkým prenasledovaním a predierali sa mnohými strasťami.

35 A predsa, často sa postili a modlili, a stávali sa silnejšími a silnejšími v pokore svojej, a pevnejšími a pevnejšími vo viere v Krista, až sa ich duše naplnili radosťou a útechou, áno, dokonca k očisteniu a posväteniu srdca svojho, posväteniu, ktoré prichádza preto, že poddali srdce svoje Bohu.

36 A stalo sa, že päťdesiaty a druhý rok skončil tiež v mieri, až na onú nesmierne veľkú pýchu, ktorá vstúpila do sŕdc ľudí; a to pre ich nesmierne veľké bohatstvo a ich rozkvet v krajine; a zo dňa na deň v nich narastala.

37 A stalo sa, že v päťdesiatom a treťom roku vlády sudcov Helaman zomrel a jeho najstarší syn Nefi začal vládnuť na mieste jeho. A stalo sa, že zasadol na stolicu sudcovskú so spravodlivosťou a nestrannosťou; áno, zachovával prikázania Božie a kráčal po cestách otca svojho.