Kniha Helamanova

1 A teraz hľa, stalo sa na počiatku štyridsiateho roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, že medzi ľudom Nefitov povstal vážny problém.

2 Lebo hľa, ^aPahoran zomrel a odišiel cestou všetkého pozemského; takže medzi bratmi, ktorí boli synmi Pahoranovými, povstal vážny svár ohľadom toho, kto by mal získať stolicu sudcovskú.

3 Teraz, toto sú mená tých, ktorí sa svárili o stolicu sudcovskú a ktorí spôsobili, že sa ľudia svárili: Pahoran, Paanki a Pakumeni.

4 Teraz, toto nie sú všetci synovia Pahoranovi (lebo ich mal mnoho), ale toto sú tí, ktorí sa svárili o stolicu sudcovskú; takže, spôsobili medzi ľudom trojaké rozdelenie.

5 A predsa, stalo sa, že Pahoran bol ustanovený ^ahlasom ľudu, aby bol hlavným sudcom a správcom nad ľudom Nefiho.

6 A stalo sa, že sa Pakumeni, keď videl, že nemôže získať stolicu sudcovskú, spojil s hlasom ľudu.

7 Ale hľa, Paanki a tá časť ľudu, ktorá si priala, aby bol ich správcom, sa nesmierne hnevala; takže, chystal sa lichôtkami ľud tento presvedčiť, aby povstal vo vzbure proti bratom svojim.

8 A stalo sa, keď sa to chystal učiniť, hľa, bol zajatý a súdený podľa hlasu ľudu a bol odsúdený k smrti; lebo povstal vo vzbure a usiloval o to, aby zničil ^aslobodu ľudu.

9 Teraz, keď oní ľudia, ktorí si priali, aby bol ich správcom videli, že bol odsúdený k smrti, takže sa hnevali a hľa, vyslali istého Kiškumena až k stolici sudcovskej Pahoranovej, a ten zavraždil Pahorana, keď sedel na stolici sudcovskej.

10 A bol prenasledovaný služobníkmi Pahoranovými; ale hľa, útek Kiškumenov bol tak rýchly, že ho nikto nemohol dostihnúť.

11 A išiel za tými, ktorí ho vyslali, a všetci vstúpili do zmluvy, áno, prisahali pri večnom Tvorcovi svojom, že nikomu nepovedia, že Kiškumen zavraždil Pahorana.

12 Takže, Kiškumen nebol známy medzi ľudom Nefiho, lebo v dobe, kedy zavraždil Pahorana, bol v prestrojení. A Kiškumen a tlupa jeho, ktorá s ním učinila zmluvu, sa vmiesila medzi ľud tak, aby nikto z nich nemohol byť nájdený; ale toľko, koľko ich bolo nájdených, bolo odsúdených k ^asmrti.

13 A teraz hľa, Pakumeni bol ustanovený, podľa hlasu ľudu, aby bol hlavným sudcom a správcom nad ľudom, aby vládol na mieste brata svojho Pahorana; a to bolo podľa práva jeho. A toto všetko bolo učinené v štyridsiatom roku vlády sudcov; a ten skončil.

14 A stalo sa v štyridsiatom a prvom roku vlády sudcov, že Lámániti zhromaždili nespočetné vojsko mužov a vyzbrojili ich mečmi a dýkami, a lukmi, a šípmi, a prilbicami, a náprsnými panciermi, a rôznymi štítmi všetkého druhu.

15 A znova zišli dolu, aby mohli viesť vojnu proti Nefitom. A boli vedení mužom, ktorý sa volal Koriantumr; a bol to potomok Zarahemlov; a bol to odštiepenec spomedzi Nefitov; a bol to statný a mocný muž.

16 Takže, kráľ Lámánitov, ktorý sa volal Tubalot a ktorý bol synom ^aAmmoronovým, mysliac si, že Koriantumr, súc mocným mužom, sa môže postaviť Nefitom silou svojou, a tiež veľkou múdrosťou svojou, natoľko, že jeho vyslaním získa on moc nad Nefitmi –

17 Takže ich podnecoval k hnevu a zhromažďoval vojská svoje, a ustanovil Koriantumra za ich vodcu, a dal, aby pochodovali dole do krajiny Zarahemla, aby bojovali proti Nefitom.

18 A stalo sa, že pre tak mnohé sváry a tak mnohé problémy vo vláde nedržali v krajine Zarahemla dostatočné stráže; lebo si mysleli, že sa Lámániti neodvážia prísť do srdca ich krajín, aby napadli oné veľké mesto Zarahemla.

19 Ale stalo sa, že Koriantumr pochodoval na čele početných zástupov svojich a prišiel na obyvateľov mesta, a ich pochod bol v takej nesmierne veľkej rýchlosti, že Nefitom neostal žiaden čas na to, aby zhromaždili vojská svoje.

20 Takže Koriantumr zrazil hliadku pri vchode do mesta a vpochodoval s celým vojskom svojím do mesta, a zabili každého, kto sa im postavil, takže sa zmocnili celého mesta.

21 A stalo sa, že Pakumeni, ktorý bol hlavným sudcom, utekal pred Koriantumrom, až k hradbám mesta. A stalo sa, že Koriantumr ho udrel pri hradbe tak veľmi, že zomrel. A tak skončili dni Pakumeniho.

22 A teraz, keď Koriantumr videl, že má vo vlastníctve mesto Zarahemla, a keď videl, že Nefiti pred ním ušli a boli zabití, a boli zajatí, a boli uvrhnutí do väzenia, a že získal vlastníctvo najsilnejšej pevnosti v celej krajine, jeho srdce nadobudlo odvahu, natoľko, že sa chystal vyjsť proti celej krajine.

23 A teraz, nezostal v krajine Zarahemla, ale pochodoval ďalej s veľkým vojskom, až k mestu Hojnosti; lebo bol odhodlaný ísť a presekať si mečom cestu svoju mestom, aby mohol získať severné časti krajiny.

24 A mysliac si, že ich najväčšia sila je v strede krajiny, takže pochodoval ďalej, nedávajúc im žiadny čas na to, aby sa zhromaždili, iba ak do malých skupín; a týmto spôsobom ich napádali a zrážali ich k zemi.

25 Ale hľa, tento pochod Koriantumrov stredom krajiny dal Moroniaovi nad nimi veľkú prevahu, aj napriek veľkosti počtu Nefitov, ktorí boli zabití.

26 Lebo hľa, Moronia si myslel, že Lámániti sa neodvážia prísť do stredu krajiny, ale že budú útočiť na mestá okolo hraníc, ako to činili doposiaľ; takže Moronia dal, aby ich silné vojská bránili tieto časti okolo hraníc.

27 Ale hľa, Lámániti sa nebáli podľa priania jeho, ale prišli do stredu krajiny a dobyli hlavné mesto, ktorým bolo mesto Zarahemla, a pochodovali najdôležitejšími časťami krajiny, zabíjajúc ľudí veľkým krviprelievaním, ako mužov, tak aj ženy a deti, získajúc vlastníctvo mnohých miest a mnohých pevností.

28 Ale keď to Moronia zistil, okamžite poslal Lechího s vojskom okolo, aby ich zastavili skôr, než prídu do krajiny Hojnosti.

29 A on tak učinil; a zastavil ich skôr, ako prišli do krajiny Hojnosti, a stretol sa s nimi v bitke tak, že začali ustupovať späť ku krajine Zarahemla.

30 A stalo sa, že Moronia ich pri ich ústupe zastavil a stretol sa s nimi v bitke tak, že bitka sa stala nesmierne krvavou; áno, mnohí boli zabití, a medzi počtom tých, ktorí boli zabití, bol nájdený aj ^aKoriantumr.

31 A teraz, hľa, Lámániti nemohli ustupovať žiadnym smerom, ani na sever, ani na juh, ani na východ, ani na západ, lebo boli obkľúčení Nefitmi zo všetkých strán.

32 A tak Koriantumr vohnal Lámánitov do stredu Nefitov tak, že boli v moci Nefitov, a on sám bol zabitý, a Lámániti sa vydali do rúk Nefitov.

33 A stalo sa, že sa Moronia zmocnil znova mesta Zarahemla a dal, aby Lámániti, ktorí boli zajatí, opustili krajinu v mieri.

34 A tak skončil štyridsiaty a prvý rok vlády sudcov.