Kapitola 13
Eter hovorí o Novom Jeruzaleme, ktorý v Amerike vybuduje semeno Jozefove – Prorokuje, je vyvrhnutý, píše járeditské dejiny a predpovedá zničenie Járeditov – Po celej krajine zúri vojna.
1 A teraz ja, Moroni, pokračujem, aby som dokončil záznam svoj o zničení ľudu, o ktorom píšem.
2 Lebo hľa, oni zavrhli všetky slová Eterove; lebo skutočne im povedal o všetkých veciach od počiatku človeka; a že potom, čo z tváre tejto krajiny ustúpili vody, stala sa krajinou vyvolenou nad všetky iné krajiny, vyvolenou krajinou Pánovou; a preto, Pán si praje, aby mu všetci ľudia, ktorí prebývajú na jej tvári, slúžili;
3 A že je miestom Nového Jeruzalema, ktorý zostúpi z neba, a svätej svätyne Pánovej.
4 Hľa, Eter videl dni Kristove a hovoril o Novom Jeruzaleme v krajine tejto.
5 A tiež hovoril o dome Izraela a o Jeruzaleme, odkiaľ príde Lechí – potom, čo bude zničený, bude znova vybudovaný, sväté mesto pre Pána; a preto to nemohol byť nový Jeruzalem, lebo už bol v dávnej dobe; ale bude znova vybudovaný a stane sa svätým mestom Pánovým; a bude vybudovaný domu Izraela –
6 A že Nový Jeruzalem bude vybudovaný v krajine tejto, pre zvyšok semena Jozefovho, pre ktoré to veci bol daný predobraz.
7 Lebo tak, ako Jozef priviedol otca svojho do krajiny egyptskej, tak tam tiež zomrel; a preto Pán vyviedol zvyšok semena Jozefovho z krajiny Jeruzalem, aby mohol byť milosrdný k semenu Jozefovmu, takže nezahynuli, rovnako ako bol milosrdný k otcovi Jozefovmu, takže nezahynul.
8 A preto, zvyšok domu Jozefovho bude vybudovaný v krajine tejto; a bude krajinou ich dedičstva; a vybudujú pre Pána sväté mesto, ako Jeruzalem za stara; a nebudú už zmiešaní, pokiaľ nepríde koniec, kedy zem pominie.
9 A bude nové nebo a nová zem; a budú ako tie staré, ibaže tie staré pominú a všetky veci budú nové.
10 A vtedy príde Nový Jeruzalem; a požehnaní sú tí, ktorí v ňom budú prebývať, lebo to sú tí, ktorých odev je biely skrze krv Baránkovu; a sú to tí, ktorí sú počítaní medzi zvyšok semena Jozefovho, ktoré bolo z domu Izraela.
11 A vtedy tiež príde Jeruzalem za stara; a obyvatelia jeho sú požehnaní, lebo boli umytí v krvi baránkovej; a sú to tí, ktorí boli rozptýlení a zhromaždení zo štyroch strán zeme, a zo severných krajín, a sú podielnikmi naplnenia zmluvy, ktorú Boh učinil s ich otcom Abrahámom.
12 A keď prídu veci tieto, naplní sa písmo, ktoré hovorí, že sú tí, ktorí boli prví, ktorí budú poslední; a sú tí, ktorí boli poslední, ktorí budú prví.
13 A chcel som napísať viac, ale bolo mi to zakázané; ale veľké a podivuhodné boli proroctvá Eterove; ale oni ho považovali za nič a vyvrhli ho; a on sa vo dne ukrýval v dutine skalnej a v noci vychádzal, obzerajúc veci, ktoré mali na ľud prísť.
14 A keď prebýval v dutine skalnej, zostavoval zvyšok záznamu tohto a v noci obzeral skazu, ktorá prišla na ľud.
15 A stalo sa, že v tom istom roku, v ktorom bol vyvrhnutý spomedzi ľudu, začala byť veľká vojna medzi ľudom, lebo boli mnohí, ktorí povstali, ktorí boli mocní a usilovali o to, aby zničili Koriantumra svojimi tajnými plánmi zlovoľnosti, o ktorých bolo hovorené.
16 A teraz, Koriantumr, oboznámiac sa s celým umením vojnovým a celou svetskou ľstivosťou, a preto, stretol sa v bitke s tými, ktorí usilovali o to, aby ho zničili.
17 Ale pokánie nečinil, ani krásni synovia a dcéry jeho; ani krásni synovia a dcéry Kohorove; ani krásni synovia a dcéry Korihorove; a skrátka, medzi krásnymi synmi a dcérami na tvári celej krajiny nebolo nikoho, kto činil pokánie z hriechov svojich.
18 A preto, stalo sa, že v prvom roku, kedy Eter prebýval v dutine skalnej, bolo mnoho ľudí, ktorí boli zabití mečom oných tajných spolkov bojujúcich proti Koriantumrovi, aby mohli získať kráľovstvo.
19 A stalo sa, že synovia Koriantumrovi veľa bojovali a veľa krvácali.
20 A v druhom roku prišlo slovo Pánovo k Eterovi, aby išiel a prorokoval Koriantumrovi, že ak bude činiť pokánie, aj celý dom jeho, Pán mu dá kráľovstvo jeho a ušetrí ľud –
21 Inak budú zničení, aj celý dom jeho, okrem neho samého. A on bude žiť iba pre to, aby videl naplnenie proroctiev, ktoré boli hovorené o tom, že iný ľud obdrží krajinu túto ako dedičstvo svoje; a Koriantumr bude nimi pochovaný; a každá duša bude zničená, okrem Koriantumra.
22 A stalo sa, že Koriantumr pokánie nečinil, ani dom jeho, ani ľud; a vojny neprestávali; a snažili sa Etera zabiť, ale on pred nimi ušiel a znova sa skrýval v dutine skalnej.
23 A stalo sa, že povstal Šáred, a tiež on sa stretol v bitke s Koriantumrom; a porazil ho, natoľko, že v treťom roku ho priviedol do zajatia.
24 A synovia Koriantumrovi, v štvrtom roku, porazili Šáreda a získali kráľovstvo znova pre otca svojho.
25 Teraz začala byť vojna po celej tvári krajiny a každý muž s tlupou svojou bojoval za to, po čom túžil.
26 A boli tam lupiči a skrátka všelijaká zlovoľnosť po celej tvári krajiny.
27 A stalo sa, že Koriantumr sa na Šáreda nesmierne hneval a išiel proti nemu bojovať s vojskami svojimi; a stretli sa vo veľkom hneve a stretli sa v údolí Gilgál; a bitka bola nesmierne ťažká.
28 A stalo sa, že Šáred bojoval proti nemu po dobu troch dní. A stalo sa, že Koriantumr ho porazil a prenasledoval ho, až prišiel na planiny Hešlon.
29 A stalo sa, že Šáred sa s ním znova stretol v bitke na planinách; a hľa, porazil Koriantumra a zahnal ho znova späť do údolia Gilgál.
30 A Koriantumr sa znova stretol so Šáredom v bitke v údolí Gilgál, v ktorej Šáreda porazil a zabil ho.
31 A Šáred zranil Koriantumra na stehne, takže nešiel znova do bitky po dobu dvoch rokov, počas ktorej to doby všetok ľud na tvári krajiny prelieval krv, a nebolo nikoho, kto by ich zadržal.