1. Nefi 4
predchádzajúce ďalej

Kapitola 4

Nefi zabije Lábána na Pánov príkaz, a potom úskokom získava dosky z mosadze – Zórám sa rozhodne pripojiť k Lechího rodine v pustatine. Okolo roku 600–592 pred Kr.

1 A stalo sa, že som prehovoril k bratom svojim, hovoriac: Poďme znovu hore do Jeruzalema a buďme averní v zachovávaní prikázaní Pána; lebo hľa, on je mocnejší než celá zem, tak prečo nie teda bmocnejší než Lábán a jeho päťdesiati, áno, alebo dokonca než jeho desaťtisíce?

2 Takže poďme hore; buďme asilní ako bMojžiš; lebo on skutočne prehovoril k vodám cČerveného mora a ony sa rozostúpili na jednu i na druhú stranu, a otcovia naši prešli skrz, zo zajatia, po suchej zemi, a vojská faraónove ich nasledovali a utopili sa vo vodách Červeného mora.

3 Teraz hľa, vy viete, že je to pravda; a tiež viete, že k vám hovoril aanjel; a preto, ako môžete pochybovať? Poďme hore; Pán má schopnosť vyslobodiť nás, tak ako otcov našich, a zničiť Lábána, dokonca tak ako Egypťanov.

4 Teraz, keď som prehovoril slová tieto, boli stále rozhnevaní a stále neprestávali reptať; a predsa ma nasledovali, až sme prišli k hradbám Jeruzalema.

5 A bolo to v noci; a ja som ich primäl, aby sa ukryli za hradbami. A potom, čo sa ukryli, ja, Nefi, som sa vkradol do mesta a išiel som smerom k domu Lábánovmu.

6 A bol som avedený Duchom, bnevediac vopred veci, ktoré by som mal učiniť.

7 Predsa len som išiel ďalej, a keď som prišiel bližšie k domu Lábánovmu, uvidel som muža, a on ležal na zemi predo mnou, lebo bol opitý vínom.

8 A keď som prišiel k nemu, zistil som, že je to Lábán.

9 A uvidel som ameč jeho a vytiahol som ho z pošvy; a rukoväť jeho bola z čistého zlata, a opracovanie jeho bolo neobyčajne jemné, a videl som, že čepeľ jeho je z najvzácnejšej ocele.

10 A stalo sa, že som bol anútený Duchom, aby som Lábána zabil; ale v srdci svojom som si povedal: Nikdy v živote som neprelial krv človeka. A zdráhal som sa a prial som si, aby som ho nemusel zabiť.

11 A Duch mi znovu povedal: Hľa, aPán vydal ho do rúk tvojich. Áno, a ja som tiež vedel, že sa usiloval pripraviť ma o život; áno, a že nebude poslúchať prikázania Pána; a že nám tiež bvzal náš majetok.

12 A stalo sa, že Duch mi znovu hovoril: Zabi ho, lebo Pán vydal ho do rúk tvojich;

13 Hľa, Pán azabíja bzlovoľných, aby uskutočnil spravodlivé zámery svoje. Je clepšie, aby jeden človek zahynul, než aby národ upadol a hynul v neviere.

14 A teraz, keď som ja, Nefi, počul slová tieto, spomenul som si na slová Pána, ktoré mi hovoril v pustatine, hovoriac toto: aNakoľko bude semeno tvoje zachovávať bprikázania moje, bude sa im cdariťdkrajine zasľúbenia.

15 Áno, a tiež mi prišlo na um, že nebudú môcť zachovávať prikázania Pána podľa zákona Mojžišovho bez toho, žeby mali ten zákon.

16 A tiež som vedel, že tento azákon bol vyrytý na doskách z mosadze.

17 A opäť, vedel som, že Pán vydal Lábána do rúk mojich z tohto dôvodu – aby som získal záznamy podľa prikázaní jeho.

18 Takže som poslúchol hlas Ducha a chytil som Lábána za vlasy na hlave, a odťal som mu hlavu vlastným amečom jeho.

19 A potom, čo som mu odťal hlavu vlastným mečom jeho, vzal som odev Lábánov a odel som ním vlastné telo svoje; áno, dokonca každým kúskom; a pripásal som si brnenie jeho okolo bedier svojich.

20 A potom, čo som toto učinil, išiel som k pokladnici Lábánovej. A keď som išiel k pokladnici Lábánovej, hľa, uvidel som aslužobníka Lábánovho, ktorý mal kľúče od pokladnice. A ja som mu prikázal hlasom Lábánovým, aby išiel so mnou do pokladnice.

21 A myslel si, že som pán jeho, Lábán, lebo uzrel odev jeho, a tiež meč opásaný okolo bedier mojich.

22 A hovoril so mnou o židovských starších vediac, že pán jeho, Lábán, bol v noci medzi nimi.

23 A hovoril som s ním, akoby som bol Lábán.

24 A tiež som mu povedal, že mám odniesť rytiny, ktoré sú na adoskách z mosadze, mojim starším bratom, ktorí sú za hradbami.

25 A tiež som ho vyzval, aby ma nasledoval.

26 A on, mysliac si, že hovorím o bratoch v cirkvi a že som skutočne ten Lábán, ktorého som zabil, a preto ma nasledoval.

27 A rozprával so mnou veľakrát ohľadom židovských starších, keď som išiel ku bratom svojim, ktorí boli za hradbami.

28 A stalo sa, že keď ma Lámán uvidel, nesmierne sa preľakol, a tiež Lemúél a Sám. A utekali z prítomnosti mojej; lebo si mysleli, že som Lábán a že ma zabil, a usiluje sa ich tiež pripraviť o život.

29 A stalo sa, že som na nich zavolal, a oni ma počuli; a preto prestali utekať z prítomnosti mojej.

30 A stalo sa, že keď služobník Lábánov uzrel bratov mojich, začal sa triasť a chystal sa odo mňa utiecť, a vrátiť sa do mesta Jeruzalem.

31 A teraz ja, Nefi, súc mužom statnej postavy, a tiež získajúc mnoho asily od Pána, takže uchopil som služobníka Lábánovho a držal som ho, aby nemohol utiecť.

32 A stalo sa, že som s ním hovoril, že ak bude počúvať slová moje, akože žije Pán, a akože žijem ja, dokonca tak, že ak bude počúvať slová naše, ušetríme život jeho.

33 A hovoril som s ním, dokonca pod aprísahou, že sa nemusí báť; že bude slobodným mužom ako my, keď pôjde dole do pustatiny s nami.

34 A tiež som hovoril s ním, hovoriac: Pán nám celkom isto aprikázal, aby sme vykonali vec túto; a nemáme teda byť usilovní v zachovávaní prikázaní Pána? Takže, ak s nami pôjdeš dole do pustatiny k otcovi môjmu, budeš mať miesto medzi nami.

35 A stalo sa, že aZórám nabral odvahu pri slovách, ktoré som hovoril. Teraz, meno toho služobníka bolo Zórám; a on sľúbil, že pôjde dole do pustatiny k otcovi nášmu. Áno, a on nám tiež prisahal, že zotrvá s nami od tejto doby naďalej.

36 Teraz, priali sme si, aby zotrval s nami pre prípad, aby sa Židia snáď nedozvedeli ohľadom nášho úteku do pustatiny, aby nás neprenasledovali a nezničili nás.

37 A stalo sa, že keď nám Zórám zložil aprísahu, obavy naše ohľadom neho ustali.

38 A stalo sa, že sme vzali dosky z mosadze a služobníka Lábánovho, a odišli sme do pustatiny, a putovali sme k stanu otca nášho.