Správny názov Cirkvi

Prezident Russell M. Nelson

Ježiš Kristus nám nariadil, aby sme nazývali Cirkev Jeho menom, lebo toto je Jeho Cirkev, naplnená Jeho mocou.

Moji milovaní bratia a sestry, v tento nádherný deň sabatu sa spoločne radujeme z mnohých požehnaní, ktoré nám Pán dáva. Sme veľmi vďační za vaše svedectvá o znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista, za obete, ktoré prinášate, aby ste zotrvávali na Jeho ceste zmluvy alebo aby ste sa na ňu vrátili a za vašu oddanú službu v Jeho Cirkvi.

Dnes cítim potrebu, aby som s vami hovoril o jednej dôležitej téme. Pred niekoľkými týždňami som zverejnil prehlásenie ohľadom správneho používania názvu Cirkvi.¹ Urobil som to, pretože mi Pán v mysli jasne pripomenul dôležitosť mena, ktoré zjavil pre Svoju Cirkev, dokonca Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.²

Ako sa dalo predpokladať, prišli na toto prehlásenie a zrevidované štylistické pokyny³ rôzne odozvy. Mnohí členovia názov Cirkvi hneď opravili na svojich blogoch a stránkach na sociálnych sieťach. Ďalší sa divili nad tým, prečo, pri všetkom, čo sa vo svete deje, je potrebné klásť dôraz na niečo také „bezvýznamné“. A iní povedali, že sa to nedá zmeniť, tak prečo sa o to vôbec pokúšať? Dovoľte mi vysvetliť, prečo nám na tom tak záleží. Najskôr by som ale rád uviedol, čím táto snaha nie je:

Nie je to zmena názvu.
Nie je to marketingový ťah.
Nie je to kozmetická úprava.
Nie je to rozmar.
A nie je to bezvýznamné.

Naopak, je to náprava. Je to príkaz od Pána. Joseph Smith nepomenoval Cirkev znovuzriadenú skrze neho; ani Mormon nie. Bol to Sám Spasiteľ, ktorý povedal: Lebo tak bude cirkev moja nazývaná v týchto posledných dňoch, dokonca Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.⁴

Dokonca ešte skôr, v roku 34 po Kr., náš vzkriesený Pán dal podobný pokyn členom Svojej Cirkvi, keď ich navštívil na Americkom kontinente. V tom čase povedal:

„Takže máte cirkev nazývať menom mojím. …

A ako by to mohla byť cirkev moja, keby nebola nazvaná menom mojím? Lebo keby bola cirkev nazývaná menom Mojžišovým, potom by to bola cirkev Mojžišova; alebo keby bola nazývaná menom človeka, potom by to bola cirkev oného človeka; ale ak je nazývaná menom mojím, potom je to cirkev moja.“⁵

Názov Cirkvi teda nie je vecou dohody. Keď Spasiteľ jasne hovorí, ako sa Jeho Cirkev má nazývať a dokonca toto svoje prehlásenie uvádza slovami „tak bude cirkev moja nazývaná“, myslí to vážne. A pokiaľ dovolíme, aby sa používali prezývky alebo si ich osvojujeme, či ich dokonca presadzujeme, uráža Ho to.

Aký význam má názov, alebo v tomto prípade prezývka? Pokiaľ ide o prezývky Cirkvi, ako je napríklad „Cirkev SND“, „Mormonská cirkev“ alebo „Cirkev Svätých neskorších dní“, tým najväčším nedostatkom v týchto názvoch je absencia Spasiteľovho mena. Odstránenie Pánovho mena z Pánovej Cirkvi je veľkým víťazstvom Satana. Vo chvíli, kedy odložíme Spasiteľovo meno, začneme pomaličky prehliadať všetko, čo pre nás Ježiš Kristus urobil – dokonca aj Jeho uzmierenie.

Zvážte to z Jeho perspektívy: v predsmrteľnom živote bol Jehovom, Bohom Starého zákona. Pod vedením Svojho Otca sa stal Stvoriteľom tohto a ďalších svetov.⁶ Rozhodol sa podrobiť vôli Svojho Otca a urobiť pre všetky Božie deti niečo, čo nikto iný urobiť nemohol! Bol ochotný zostúpiť na zem ako Jednorodený Otcov v tele, pričom bol surovo preklínaný, vysmievaný, pľuli na Neho a bičovali Ho. V Getsemanskej záhrade na Seba náš Spasiteľ vzal všetky bolesti, všetky hriechy a všetky muky a utrpenia, ktoré sme kedy zažili vy aj ja, a každý, kto kedy žil či bude žiť. Pod tiažou tohto neznesiteľného bremena krvácal z každého póru.⁷ Všetko toto utrpenie sa ešte znásobilo, keď bol surovo ukrižovaný na kríži na Kalvárii.

Skrze tieto mučivé zážitky a Jeho nasledovné vzkriesenie – Jeho nekonečné uzmierenie – zaistil všetkým ľuďom nesmrteľnosť a každého z nás vykúpil z následkov hriechu, pod podmienkou, že budeme činiť pokánie.

Po Spasiteľovom vzkriesení a smrti Jeho apoštolov bol svet na stovky rokov uvrhnutý do temnôt. Potom v roku 1820 sa Boh Otec a Jeho Syn Ježiš Kristus zjavili prorokovi Josephovi Smithovi, aby začali znovuzriadenie Pánovej Cirkvi.

Po tom všetkom, čím Pán prešiel – a po tom všetkom, čo vykonal pre ľudstvo – si s hlbokou ľútosťou uvedomujem, že sme v Jeho znovuzriadenej Cirkvi nevďačne pristúpili na to, aby bola nazývaná inými menami, a každé z nich zo svojho názvu vynechalo posvätné meno Ježiša Krista!

Každú nedeľu, keď spôsobilo prijímame sviatosť, obnovujeme posvätný sľub, ktorý sme dali Nebeskému Otcovi, že sme ochotní vziať na seba meno Jeho Syna Ježiša Krista.⁸ Sľubujeme, že Ho budeme nasledovať, činiť pokánie, zachovávať Jeho prikázania a vždy na Neho pamätať.

Keď z Jeho Cirkvi vynecháme Jeho meno, upierame Mu ústredné postavenie v našom živote.

Súčasťou toho, že na seba berieme meno Spasiteľa, je aj to, že oznamujeme a svedčíme druhým – prostredníctvom svojich skutkov a slov – že Ježiš Je Kristus. Máme taký strach, aby sme neurazili niekoho, kto nás nazve „mormoni“, že sa bojíme zastať sa Samotného Spasiteľa, postaviť sa za Neho dokonca v samotnom mene, ktorým sa nazýva Jeho Cirkev?

Pokiaľ máme mať ako ľud a ako jednotlivci prístup k moci uzmierenia Ježiša Krista – aby nás mohla očistiť a uzdraviť, posilniť a zvelebiť a aby nás v konečnom dôsledku mohla povýšiť – musíme dávať jasne najavo, že za zdroj tejto moci považujeme Jeho. Môžeme začať tým, že budeme Jeho Cirkev nazývať menom, ktoré stanovil.

Pre veľkú časť sveta je Pánova Cirkev v súčasnej dobe skrytá pod názvom „Mormonská cirkev“. Ale my ako členovia Pánovej Cirkvi vieme, kto stojí na jej čele: Sám Ježiš Kristus. Nanešťastie si mnohí ľudia, ktorí počujú slovo mormon môžu myslieť, že uctievame Mormona. Tak to nie je! Tohto veľkého dávneho amerického proroka si vážime a ctíme si ho.⁹ Ale nie sme učeníkmi Mormona. My sme učeníkmi Pána.

V počiatkoch znovuzriadenej Cirkvi sa výrazy ako Mormonská cirkev a mormoni¹⁰ často používali ako nadávka – ako nenávistné alebo urážlivé výrazy – s úmyslom navždy zakryť vplyv Božej ruky pri znovuzriadení Cirkvi Ježiša Krista v týchto neskorších dňoch.¹¹

Bratia a sestry, svetských argumentov proti znovuzavedeniu správneho názvu Cirkvi je veľa. Kritici tvrdia, že vzhľadom na to, že žijeme v digitálnom svete a kvôli optimalizácii vyhľadávania na vyhľadávacích portáloch, ktoré nám všetkým pomáha nájsť informácie, ktoré potrebujeme, skoro okamžite – vrátane informácií o Pánovej Cirkvi – nie je náprava v tomto čase múdrym konaním. Ďalší majú pocit, že vzhľadom k tomu, že sme tak veľmi známi ako „mormoni“ a „Mormonská cirkev“, mali by sme to čo najlepšie využiť.

Pokiaľ by sme diskutovali o značke pre organizáciu vytvorenú ľuďmi, mohli by tieto argumenty zvíťaziť. Ale v tejto kľúčovej záležitosti vzhliadame k Tomu, komu táto Cirkev patrí a uvedomujeme si, že cesty Pánove nie sú, a nikdy nebudú, cestami ľudskými. Ak budeme trpezliví a ak budeme robiť správne to, čo sa od nás žiada, Pán nás touto dôležitou úlohou prevedie. Nakoniec vieme, že Pán pomáha tým, ktorí sa snažia plniť Jeho vôľu, rovnako ako pomohol Nefimu uskutočniť úlohu postaviť loď, v ktorej by mohli preplávať cez more.¹²

Pri svojom úsilí o nápravu týchto chýb budeme musieť byť zdvorilí a trpezliví. Zodpovedné médiá budú reagovať na našu žiadosť s porozumením.

Na jednej z predchádzajúcich generálnych konferencií hovoril o jednej takej udalosti starší Benjamín De Hoyos. Povedal:

„Pred niekoľkými rokmi, keď som slúžil v úrade Cirkvi pre styk s verejnosťou v Mexiku, sme boli pozvaní [so spoločníkom], aby sme sa zúčastnili jednej debaty v rozhlase. … [Jeden z moderátorov] sa opýtal: ‚Prečo má Cirkev také dlhé meno? …‘

Spolu so spoločníkom sme sa nad touto vynikajúcou otázkou pousmiali a začali sme vysvetľovať, že názov Cirkvi nevyberali ľudia. Bol daný Spasiteľom. … Moderátor relácie okamžite a zdvorilo odpovedal: ‚Tak ho teda budeme veľmi radi opakovať.‘“¹³

Táto správa nám dáva určitý vzor. Bude treba, aby sme ako jednotlivci krok za krokom s maximálnym úsilím naprávali chyby, ktoré sa počas rokov do Cirkvi votreli.¹⁴ Zvyšok sveta si z nás možno vezme príklad a bude nás nazývať správnym menom, ale možno tiež nie. Je však od nás pokrytecké, keď nám vadí, že väčšina sveta nazýva Cirkev a jej členov neprávnymi menami, ak pritom my robíme to isté.

Užitočné sú zrevidované štylistické pokyny. Píše sa v nich: „V prvom odkaze dávajte prednosť plnému názvu Cirkvi: ‚Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.‘ Keď je potrebné použiť pri odkaze [druhé] kratšie meno, preferujeme výrazy ‚Cirkev‘ alebo ‚Cirkev Ježiša Krista‘. ‚Znovuzriadená Cirkev Ježiša Krista‘ je tiež vhodný a odporúčaný názov.“¹⁵

Ak by sa vás niekto spýtal: „Ste mormon?“ Mohli by ste odpovedať: „Ak sa pýtate na to, či som členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, tak áno, som!“

Ak sa niekto opýta: „Ste Svätý neskorších dní?“¹⁶ Mohli by ste odpovedať: „Áno, som. Verím v Ježiša Krista a som členom Jeho znovuzriadenej Cirkvi.“

Moji drahí bratia a sestry, sľubujem vám, že pokiaľ sa budeme snažiť zo všetkých síl o znovunastolenie správneho názvu Pánovej Cirkvi, potom Ten, komu táto Cirkev patrí, vyleje na hlavy Svätých neskorších dní¹⁷ Svoju moc a požehnania tak, ako sme toho doteraz neboli svedkami. Budeme mať poznanie a moc Božiu, ktorá nám bude pomáhať prinášať požehnania znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista každému národu, pokoleniu, jazyku a ľudu a pripravovať svet na druhý príchod Pána.

Aký význam má teda názov? Pokiaľ ide o meno Pánovej Cirkvi, potom odpoveď znie: „Všetko!“ Ježiš Kristus nám nariadil, aby sme nazývali Cirkev Jeho menom, lebo toto je Jeho Cirkev, naplnená Jeho mocou.

Ja viem, že Boh žije. Ježiš je Kristus. Vedie Svoju Cirkev v dnešnej dobe. O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.