Pevní a neochvejní vo viere v Krista

Starší D. Todd Christofferson

Kvórum dvanástich apoštolov

Ak chce niekto zostať pevný a vytrvalý vo viere v Krista, vyžaduje si to, aby evanjelium Ježiša Krista preniklo do jeho srdca a duše.

V histórii Starého zákona čítame o po sebe idúcich obdobiach, keď deti Izraela ctili svoju zmluvu s Jehovom a uctievali Ho, a o iných obdobiach, keď ignorovali túto zmluvu a uctievali modly alebo Baala.¹

Vláda Achába bola jednou z období odpadlíctva v severnom kráľovstve Izraela. Prorok Eliáš pri jednej príležitosti povedal kráľovi Achábovi, aby zhromaždil ľud Izraela a tiež Baálových prorokov alebo kňazov na vrchu Karmel. Keď sa ľudia zišli, Eliáš im povedal: „Dokedy budete krívať na obe strany? [alebo inými slovami: „Kedy sa rozhodnete raz a navždy?“] Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho. Ale ľud mu neodvetil ani slova.“² Takže Eliáš nariadil, aby on aj Baalovi proroci zarezali mladého býka a položili ho na drevo na príslušných oltároch, ale „oheň nech nerozložia“³. „Potom vzývajte svojho boha, ja budem vzývať Hospodinovo meno. Boh, ktorý odpovie prostredníctvom ohňa, je Bohom. Nato všetok ľud povedal: To bude dobre!“⁴

Iste si spomínate, že Baalovi kňazi vytrvalo volali na svojho neexistujúceho boha celé hodiny, aby zoslal oheň, „no neozval sa ani hlas, nikto neodpovedal; nebolo nikoho, kto by si to všimol“.⁵ Keď nastal Eliášov čas, opravil rozbitý Pánov oltár, položil na neho drevo a obeť, a potom nariadil, aby na všetko vyliali vodu, nie raz ale trikrát. Nebolo pochybností o tom, že ani on, ani žiadna iná ľudská moc nemohla zapáliť oheň.

„Keď bol čas pokrmovej obete, pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že Ty si Bohom v Izraeli a ja Tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na Tvoje slovo. …

Vtom spadol Hospodinov oheň, pohltil obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal.

Keď to ľud uzrel, padli na tváre a vyznávali: Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom!“⁶

Dnes by Eliáš mohol povedať:

Buď Boh, náš Nebeský Otec, existuje alebo nie, ale ak existuje, uctievajte Ho.
Ježiš Kristus buď je Syn Boží, vzkriesený Vykupiteľ ľudstva, alebo nie je, ale ak je, nasledujte Ho.
Kniha Mormonova buď je Božie slovo, alebo nie, ale ak je, potom sa človek „[štúdiom a] dodržiavaním jej predpisov priblíži Bohu viac“.⁷
Jozef Smith buď videl a hovoril s Otcom a Synom oného jarného dňa v roku 1820, alebo nie, ale ak sa to stalo, potom nasledujte prorocký plášť, vrátane kľúčov pečatenia, ktoré som ja, Eliáš, na neho ustanovil.

Na poslednej generálnej konferencii prezident Russell M. Nelson vyhlásil: „Nemusíte si lámať hlavu nad tým, čo je pravda [pozri Moroni 10:5]. Nemusíte si lámať hlavu nad tým, komu môžete bez obáv dôverovať. Skrze osobné zjavenie môžete obdržať svoje vlastné svedectvo o tom, že Kniha Mormonova je slovo Božie, že Joseph Smith je prorok a že toto je Pánova Cirkev. Bez ohľadu na to, čo môžu hovoriť alebo robiť druhí, nikto vám nikdy nemôže vziať svedectvo ohľadom nejakej pravdy, ktorú ste pocítili v srdci a v mysli.“⁸

Keď Jakub prisľúbil, že Boh „ochotne dáva všetkým“⁹, ktorí vyhľadávajú Jeho múdrosť, tiež varoval:

„Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta.

Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána.

…muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály.“¹⁰

Na druhej strane, náš Spasiteľ bol perfektným príkladom stability. Povedal: „A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu.“¹¹ Zamyslite sa nad týmito opismi mužov a žien z písiem, ktorí boli rovnako ako Spasiteľ pevní a vytrvalí:

„Boli obrátení na pravú vieru; a neodvrátili sa od nej, lebo boli pevní a stáli, a neochvejní, ochotní so všetkou usilovnosťou svojou zachovávať prikázania Pánove.“¹²

„Ich myseľ je pevná a neustále vkladajú dôveru svoju v Boha.“¹³

„A hľa, vy sami viete, lebo ste to dosvedčili, že všetci tí, ktorí sú privedení k poznaniu pravdy …sú pevní a stáli vo viere a v tých veciach, ktorými boli oslobodení.“¹⁴

„Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“¹⁵

Ak chce niekto zostať pevný a vytrvalý vo viere v Krista, vyžaduje si to, aby evanjelium Ježiša Krista preniklo do jeho srdca a duše, čo znamená, že evanjelium sa stáva nielen jedným z mnohých vplyvov v živote človeka, ale definujúcim zameraním jeho alebo jej života a charakteru. Pán hovorí:

„Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité.

Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.

[A] budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“¹⁶

Toto je zmluva, ktorú uzatvárame naším krstom a pri chrámových obradoch. Niektorí však ešte do svojho života úplne nevpustili evanjelium Ježiša Krista. Napriek tomu, že ako hovorí Pavol, boli „krstom …[s Kristom] pochovaní do smrti“, stále im chýba tá časť, ktorá hovorí: „…aby tak, ako bol Kristus vzkriesený … aj [oni] chodili v novote života“.¹⁷ Evanjelium ich ešte nedefinuje. Ešte nie sú zameraní na Krista. Sú selektívni voči náukám a prikázaniam, ktoré budú nasledovať a kde a kedy budú slúžiť v Cirkvi. V protiklade s tými, ktorí dodržiavajú svoje zmluvy s presnosťou, tými, ktorí sú vyvolenými podľa zmluvy¹⁸, tí sa vyhýbajú podvodu a zostávajú pevní vo viere Kristovej.

Väčšina z nás sa v tejto chvíli nachádza na kontinuu medzi sociálne motivovanou účasťou na obradoch evanjelia na jednej strane a plne rozvinutým kresťanským záväzkom voči Božej vôli na strane druhej. Niekde popri tomto kontinuu vstupuje dobrá zvesť evanjelia Ježiša Krista do nášho srdca a ujíma sa našej duše. Možno sa to nestane hneď, ale všetci by sme sa mali pohybovať smerom k tomuto požehnanému stavu.

Je náročné, ale životne dôležité, aby sme zostali pevní a vytrvalí, keď sa ocitáme v prečisťovaní sa „v peci strasti“¹⁹, v niečom, čo sa skôr či neskôr dostaví k nám všetkým v smrteľnosti. Bez Boha pri týchto temných skúsenostiach máme sklon k skľúčenosti, zúfalstvu a dokonca aj horkosti. S Bohom útecha nahrádza bolesť, pokoj nahrádza chaos a nádej nahrádza smútok. Zotrvanie pevnými vo viere v Krista prinesie Jeho podporujúcu milosť a útechu.²⁰ Premení skúšku na požehnanie a, slovami Izaiáša, dá krásu namiesto popola.²¹

Rád by som spomenul tri príklady, o ktorých osobne viem:

Je jedna žena, ktorá trpí oslabujúcou, chronickou chorobou, ktorá pretrváva napriek lekárskej starostlivosti, kňazským požehnaniam, pôstom a modlitbám. Napriek tomu je jej viera v moc modlitby a skutočnosť Božej lásky k nej neutíchajúca. Prekonáva deň za dňom (a niekedy hodinu za hodinou), slúži vo svojom povolaní v Cirkvi a spolu so svojím manželom sa stará o svoju mladú rodinu a usmieva sa tak veľa, ako vládze. Jej súcit s ostatnými je hlboký, zdokonalený jej vlastným utrpením a často sa stráca v službe druhým. Vytrvalo postupuje ďalej a ľudia sa v jej prítomnosti cítia šťastní.

Muž, ktorý vyrastal v Cirkvi, slúžil ako misionár na plný úväzok a oženil sa s krásnou ženou, bol prekvapený, keď niektorí jeho súrodenci začali kriticky hovoriť o Cirkvi a prorokovi Josephovi Smithovi. Po čase opustili Cirkev a pokúsili sa ho presvedčiť, aby ich nasledoval. Ako sa často stáva v takýchto prípadoch, bombardovali ho článkami, podcastami a videami, ktoré vyprodukovali kritici, z ktorých väčšinu tvorili nespokojní bývalí členovia Cirkvi. Jeho súrodenci sa vysmievali jeho viere a hovorili mu, že je naivný a uvedený do omylu. Nemal odpovede na všetky ich tvrdenia a jeho viera sa začala otriasať pod ich neúprosnou opozíciou. Premýšľal, či by mal prestať navštevovať zhromaždenia. Hovoril so svojou manželkou. Hovoril s ľuďmi, ktorým veril. Modlil sa. Keď premýšľal v tomto nepríjemnom stave mysle, spomenul si na chvíle, keď cítil Ducha Svätého a od Ducha dostal svedectvo o pravde. Prišiel k záveru: „Ak mám byť úprimný sám k sebe, musím priznať, že Duch sa ma dotkol viac ako raz a svedectvo Ducha je skutočné.“ Obnovil svoj pocit šťastia a pokoja, ktorý zdieľa so svojou manželkou a deťmi.

Manželia, ktorí dôsledne a šťastne nasledovali radu Bratov vo svojom živote, boli zarmútení ťažkosťami, ktoré zažili pri snahe mať deti. Vynaložili značné prostriedky, keď spolupracovali s kompetentnými zdravotníckymi profesionálmi a po čase boli požehnaní synom. Avšak tragicky, len asi rok po jeho narodení, bolo dieťa obeťou nehody, ktorá nebola nikoho chybou, ale zanechala ho v bdelej kóme s výrazným poškodením mozgu. Dostala sa mu tá najlepšia starostlivosť, lekári však nedokážu predpovedať, ako sa budú veci vyvíjať. Dieťa, na ktorom tento pár pracoval a o ktoré sa tak veľmi modlili, aby prišlo na svet, im bolo v istom zmysle odňaté a oni nevedia, či sa im vráti. Teraz bojujú so starostlivosťou o základné potreby ich dieťatka a zároveň si plnia svoje ďalšie povinnosti. V tejto mimoriadne ťažkej chvíli sa obrátili k Pánovi. Spoliehajú sa na „chlieb každodenný“, ktorý od Neho dostávajú. Pomáhajú im ich súcitní priatelia a rodina a posilňujú ich kňazské požehnania. Zblížili sa a ich zjednotenie je teraz možno hlbšie a úplnejšie, ako by bolo inak možné.

23. júla 1837 dal Pán zjavenie vtedajšiemu prezidentovi Kvóra dvanástich apoštolov Thomasovi B. Marshovi. Obsahovalo nasledovné:

A modli sa za bratov svojich z Dvanástich. Napomínaj ich ostro pre meno moje a nech sú napomínaní pre všetky hriechy svoje a buď predo mnou verný menu môjmu.

A po ich pokušeniach a mnohom súžení, hľa, ja, Pán, ich vyhľadám, a ak nebudú zatvrdzovať srdcia svoje a ak nebudú zatvrdzovať šije svoje proti mne, budú obrátení a ja ich uzdravím.²²

Verím, že zásady vyjadrené v týchto veršoch sa vzťahujú na nás všetkých. Pokušenia a trápenia, ktoré zažívame, a všetky skúšky, ktoré Pán pokladá za vhodné nám dať, môžu viesť k nášmu úplnému obráteniu a uzdraveniu. Ale toto sa stane, ak, a iba ak, nezatvrdzujeme svoje srdcia alebo ak naša šija neustrnie proti Nemu. Ak zostaneme pevní a neochvejní, čokoľvek má prísť, dosiahneme obrátenie, ktoré si pre nás želal Spasiteľ, keď povedal Petrovi „až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov“²³, také úplné obrátenie, ktoré sa nedá zvrátiť späť. Sľúbené uzdravenie je očistenie a posvätenie našich hriechom zranených duší, ktoré nás urobia svätými.

Spomínam si na radu našich matiek: „Jedz zeleninu, je to pre teba dobré.“ Naše matky majú pravdu a v kontexte vytrvania vo viere „jedz svoju zeleninu“ znamená neustále sa modliť, denne hodovať na písmach, slúžiť a uctievať v Cirkvi, každý týždeň spôsobilo prijímať sviatosť, milovať blížneho svojho a vziať svoj kríž v poslušnosti Bohu každý deň.²⁴

Vždy si spomeňte na zasľúbenie, že prídu dobré veci, a to teraz i neskôr, pre tých, ktorí sú pevní a neochvejní vo viere v Krista. Pamätajte na večný život a radosť svätých.²⁵ „Ó vy všetci, ktorí ste čistého srdca, pozdvihnite hlavy svoje a prijmite príjemné slovo Božie, a hodujte na láske jeho; lebo vy môžete, ak je myseľ vaša pevná, naveky.“²⁶ V mene Ježiša Krista, amen.