Pastierska starostlivosť o duše
Ponúkame druhým s láskou pomocnú ruku, pretože práve to nám Spasiteľ prikázal, aby sme činili.
Pri nedávnom rozhovore mi jeden môj priateľ rozprával, že keď bol mladým, novo pokrsteným členom Cirkvi, mal naraz pocit, že medzi členov svojho zboru už veľmi nezapadá. Misionárov, ktorí ho učili, presunuli inde a on mal pocit, že sa ocitol na okraji záujmu. V zbore priateľov nemal, a tak vyhľadal svojich starých priateľov a púšťal sa s nimi do činností, ktoré ho odvádzali od zapájania sa v Cirkvi – natoľko, že sa začal vzďaľovať od stáda. So slzami v očiach popisoval, ako hlboko vďačný bol za jedného člena zboru, ktorý mu v duchu inšpirovanej služby ponúkol pomocnú ruku a úprimne a so snahou začleniť ho medzi ostatných ho pozval, aby sa vrátil. Za niekoľko mesiacov bol bezpečne späť v stáde a posilňoval seba a aj ostatných. Nie sme nesmierne vďační za oného pastiera v Brazílii, ktorý vyhľadal toho mladého muža, staršieho Carlosa A. Godoya, ktorý teraz sedí za mnou ako člen predsedníctva sedemdesiatnikov?
Nie je pozoruhodné, ako môže také malé úsilie mať večné dôsledky? Táto pravda je ústredným bodom inšpirovanej služby Cirkvi. Nebeský Otec môže vziať naše jednoduché každodenné úsilie a premeniť ho na niečo zázračné. Uplynulo iba šesť mesiacov od doby, kedy prezident Russell M. Nelson oznámil, že „Pán dôležitým spôsobom upravil to, ako sa o seba navzájom budeme starať“1 a vysvetlil: „Zavedieme novší a svätejší spôsob, ako sa starať o druhých a slúžiť im. Toto nové úsilie budeme nazývať jednoducho ‚inšpirovaná služba‘“.2
Prezident Nelson tiež vysvetlil: „Charakteristickým rysom Pánovej pravej a živej Cirkvi bude vždy organizované, riadené úsilie slúžiť jednotlivým deťom Božím a ich rodinám. A pretože je to Jeho Cirkev, budeme my ako Jeho služobníci slúžiť jednotlivcovi, práve tak, ako to činil On. Budeme slúžiť v Jeho mene, s Jeho mocou a právomocou a s Jeho láskyplnou dobrotou.“3
Od toho oznámenia bola vaša odozva neuveriteľná! Máme správy o tom, s akým veľkým úspechom sa tieto zmeny v súlade s pokynmi žijúceho proroka zavádzajú v takmer každom kole na svete. Napríklad bratia a sestry poverení službou boli pridelení rodinám, boli zorganizovaní spoločníci a spoločníčky – vrátane mladých mužov a mladých žien – a prebiehajú pohovory o inšpirovanej službe.
Nemyslím si, že je to náhoda, že šesť mesiacov pred zjavujúcim včerajším oznámením – „novej rovnováhy a spojením medzi výučbou evanjelia doma a v Cirkvi4“ – bolo zverejnené zjavujúce oznámenie o inšpirovanej službe. Začiatkom januára, pri tom ako strávime o jednu hodinu menej na bohoslužbách v cirkvi, všetko, čo sme sa naučili o inšpirovanej službe, nám pomôže vyvážiť medzeru medzi vyšším a svätejším na domov zameraným sabatným dňom s rodinami a blízkymi.
Po zavedení tejto organizačnej štruktúry by sme si mohli položiť otázku: „Ako spoznáme, že vykonávame inšpirovanú službu Pánovým spôsobom? Pomáhame Dobrému Pastierovi tak, ako si praje?“
Prezident Henry B. Eyring v nedávnej diskusii pochválil Svätých, že sa prispôsobili týmto významným zmenám, ale tiež vyjadril úprimnú nádej, že si členovia uvedomia, že inšpirovaná služba znamená viac než len „správať sa k druhým pekne“. To neznamená, že správať sa pekne nie je dôležité, ale tí, ktorí rozumejú, čo je pravým duchom inšpirovanej služby, si uvedomia, že táto služba presahuje jednoduché milé správanie sa. Ak sa inšpirovaná služba vykonáva podľa Pánovho spôsobu, môže mať ďalekosiahly kladný vplyv, ktorý pôsobí po celú večnosť, ako to bolo v prípade staršieho Godoya.
„Spasiteľ nám svojím príkladom ukázal, čo je inšpirovaná služba, keď slúžil z lásky. … Učil [ľudí okolo seba], modlil sa za nich, utešoval ich, žehnal im a všetkých vyzýval, aby Ho nasledovali. … Členovia Cirkvi sa v rámci inšpirovanej služby [vyšším a svätejším spôsobom] s modlitbou snažia slúžiť tak, ako by to robil On – … ‚vždy bdieť nad cirkvou a byť s jej členmi a posilňovať ich‘, ‚navštevovať príbytok každého člena‘ a pomáhať každému stať sa skutočným učeníkom Ježiša Krista.“5
Rozumieme, že skutočný pastier miluje svoje ovce, pozná každú z nich podľa mena a „má na nich osobný záujem“.6
Môj dlhoročný priateľ bol celý život farmárom, robil ťažkú prácu chovu dobytka a oviec v nevľúdnych Skalistých horách. Raz mi rozprával o ťažkostiach a nebezpečenstvách spojených s chovom oviec. Opisoval, ako skoro na jar, keď sa v rozsiahlom pohorí roztopila väčšina snehu, hnal svoje stádo približne 2 000 oviec do hôr, aby tam zostali cez leto. Tam potom strážil ovce až do neskorej jesene, kedy ich presunul z letných pastvín na zimné pastviny v púšti. Opisoval, aká bola starostlivosť o veľké stádo oviec náročná a ako musel pracovať od skorého rána a neskoro v noci – vstával dlho pred brieždením a končil dlho po zotmení. Sám by to nedokázal zvládnuť.
O stádo sa mu pomáhali starať ďalší ľudia, vrátane niekoľkých skúsených pomocníkov na farme, ktorým asistovali mladší pomocníci, ktorí čerpali z múdrosti svojich spoločníkov. Tiež sa spoliehal na dva staré kone, dve žriebätá, ktoré sa zaúčali, na dva staré pastierske psy a dve alebo tri šteňatá pastierskych psov. Celé leto môj priateľ a jeho ovce čelili víchriciam, lejakom, chorobám, úrazom, suchu a jednoducho všetkým možným ťažkostiam, ktoré si vieme predstaviť. V niektorých rokoch museli celé leto privážať vodu, aby udržali ovce nažive. Potom každý rok na konci jesene, keď začalo hroziť zimné počasie a priviedli ovce dole z hôr a spočítali ich, zvyčajne sa im viac ako 200 stratilo.
Stádo 2000 oviec, ktoré vyhnali skoro na jar do hôr, sa zakaždým stenčilo na menej než 1800 kusov. O väčšinu chýbajúcich oviec neprišli kvôli chorobám ani pri prirodzenom úhyne, ale kvôli dravcom ako pumy a kojoti. Tieto dravé zvieratá zvyčajne našli jahňatá, ktoré sa ocitli mimo bezpečia stáda a tým prišli o ochranu svojho pastiera. Mohli by ste sa, prosím, na chvíľu zamyslieť nad tým, čo som opísal, z duchovného hľadiska? Kto je pastier? Kto je stádo? Kto sú tí asistenti, ktorí pomáhajú pastierovi?
Sám Pán Ježiš Kristus povedal: „Ja som dobrý pastier: poznám svoje ovce … a život kladiem za ovce.“7
Prorok Nefi podobne učil, že Ježiš „bude pásť ovce svoje, a ony v ňom nájdu pastvu“8. Nachádzam trvalý pokoj v poznaní, že „Hospodin je môj pastier“9 a že každého z nás pozná a o každého z nás sa stará. Keď budeme čeliť životným víchriciam a lejakom, chorobám, zraneniam a obdobiam sucha, Pán – náš Pastier – nám bude slúžiť. Občerství naše duše.
Tak ako sa môj priateľ staral o svoje ovce s pomocou mladých a starších pomocníkov na farme, koní a pastierskych psov, aj Pán vyžaduje pomoc v náročnej práci v starostlivosti o ovečky vo Svojom stáde.
Ako deti milujúceho Nebeského Otca a ako ovečky v Jeho stáde sa tešíme z požehnania, že nám Ježiš Kristus osobne slúži v duchu inšpirovanej služby. Zároveň máme zodpovednosť poskytovať inšpirovanú službu druhým okolo seba, lebo my sami sme pastiermi. Počúvame slová Pána, že máme „chodiť v mene [Jeho], a … zhromažďovať ovce [Jeho]“10.
Kto je pastier? Každý muž, žena a dieťa v kráľovstve Božom je pastierom. Nie je potrebné žiadne povolanie. Od okamihu, kedy sa vynoríme z vôd krstu, sme týmto dielom poverení. Ponúkame druhým s láskou pomocnú ruku, pretože práve to nám Spasiteľ prikázal, aby sme činili. Alma zdôraznil: „Lebo je … pastier, majúci mnoho oviec, a nedozerá na ne, aby neprišli vlci a nepožrali stádo jeho? … Či [ich] nevyženie von?“11 Kedykoľvek majú naši blížni problémy, časné alebo duchovné, bežíme im na pomoc. Navzájom si nesieme svoje bremená, aby boli ľahké. Žialime s tými, ktorí žialia. Utešujeme tých, ktorí útechu potrebujú.12 Pán to od nás láskyplne očakáva. A príde deň, kedy sa Mu budeme zodpovedať za starostlivosť v rámci inšpirovanej služby o Jeho stádo.13
Môj priateľ, ktorý je pastier, mi hovoril o ďalšej dôležitej súčasti starostlivosti o ovce na paši. Opísal mi, že stratené ovce sú obzvlášť zraniteľné voči dravej zveri. V skutočnosti až 15% svojho času aj celkového času svojich pomocníkov použil na hľadanie stratených oviec. Čím skôr stratené ovce našli, než sa zatúlali príliš ďaleko od stáda, tým menšia bola pravdepodobnosť, že im niečo ublížilo. Nájdenie stratených oviec vyžadovalo veľa trpezlivosti a disciplíny.
Pred niekoľkými rokmi som v miestnych novinách našiel taký fascinujúci článok, že som si ho odložil. Titulka na prvej strane znela: „Odhodlaný pes stratené ovce neopustí.“14 V tomto článku sa opisuje, ako skupina oviec, ktorá patrila farme neďaleko pastvín môjho priateľa, zostala z nejakého dôvodu opustená na letnej pastvine. O dva či tri mesiace neskôr uviazli tieto ovce kvôli snehu v horách. Pastiersky pes tam zostal s nimi, lebo jeho povinnosťou bolo na ovce dohliadať a chrániť ich. Nechcel ich spustiť z očí! A tak tam zostal – behal celé mesiace v chladnom počasí a v snehu okolo stratených oviec a chránil ich pred kojotmi, pumami a všetkými ostatnými dravcami, ktoré by ovciam ublížili. Zostal tam s nimi, dokiaľ sa mu nepodarilo priviesť alebo zahnať ovce späť do bezpečia pri pastierovi a stáde. Na fotografii na prednej strane tohto článku bolo možné z očí toho psa vyčítať jeho charakter a vytušiť jeho správanie.
V Novom zákone nachádzame podobenstvo a ponaučenie od Spasiteľa, ktoré obsahuje ďalší postreh ohľadom našej zodpovednosti pastierov, slúžiacich sestier a bratov, stratených oviec:
„Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde?
A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia;
potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.“15
Keď zhrnieme ponaučenie obsiahnuté v tomto podobenstve, nachádzame tieto cenné rady:
-
Máme zistiť, ktoré ovce sa stratili.
-
Hľadáme ich, dokiaľ ich nenájdeme.
-
Keď ich nájdeme, možno ich bude treba zobrať na plecia, aby sme ich priviedli domov.
-
Keď sa vrátia, obklopíme ich priateľmi.
Bratia a sestry, naše najväčšie výzvy a odmeny možno budú prameniť z inšpirovanej služby venovanej strateným ovciam. Členovia Cirkvi v Knihe Mormonovej „dohliadali nad ľudom svojím a živili ich vecami, ktoré sa týkajú spravodlivosti“16. Môžeme nasledovať ich príklad a pamätať na to, že inšpirovaná služba má byť „vedná Duchom, … flexibilná a prispôsobená potrebám každého člena“. Je tiež nesmierne dôležité, aby sme sa snažili „jednotlivcom a rodinám pomáhať pripraviť sa na ďalšie obrady, dodržiavať [svoje] zmluvy … a stať sa sebestačnými.“17
Každá duša je pre Nebeského Otca drahocenná. Jeho osobnej výzve, aby sme sa venovali inšpirovanej službe, prikladá najväčšiu hodnotu a dôležitosť, lebo je to Jeho dielo a sláva. Jedná sa doslova o dielo večnosti. Každé z Jeho detí má v Jeho očiach nesmierny potenciál. Miluje vás láskou, ktorú ani nedokážete pochopiť. Pán, podobne ako ten verný pastiersky pes, zostane na horách, aby vás chránil počas víchric, lejakov, sneženia a ďalších ťažkostí.
Prezident Russell M. Nelson nás na minulej konferencii učil: „Naše posolstvo svetu [a dovoľte mi dodať „nášmu stádu zúčastnenému na inšpirovanej službe“] je jednoduché a úprimné: pozývame všetky Božie deti na oboch stranách závoja, aby prišli ku svojmu Spasiteľovi, obdržali požehnania svätého chrámu, mali trvalú radosť a stali sa spôsobilými pre večný život.“18
Kiež pozdvihneme zrak k tejto prorockej vízii, aby sme viedli duše druhých k chrámu a v konečnom dôsledku k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Neočakáva od nás, že budeme konať zázraky. Žiada nás iba, aby sme priviedli svojich bratov a sestry k Nemu, lebo On má moc vykúpiť duše. A ak tak budeme činiť, budeme môcť dosiahnuť a tiež dosiahneme toto zasľúbenie: „A keď sa zjaví Arcipastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.“19 O tomto svedčím – a o Ježišovi Kristovi ako o našom Spasiteľovi a Vykupiteľovi – v mene Ježiša Krista, amen.