Nebuďte znepokojení
Načerpajte odvahu a nádej, bratia a sestry. Áno, žijeme v nebezpečných časoch, ale keď zostávame na ceste zmluvy, nemusíme sa báť.
Pridávam svoje svedectvo k posolstvám prezidenta Russella M. Nelsona a staršieho Quentina L. Cooka, o ktoré sa pred chvíľou podelili, o harmónii a jednomyseľnosti Rady Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov. Viem, že tieto zjavené oznámenia sú myseľ a vôľa Pána a požehnajú a posilnia jednotlivcov, rodiny a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní pre budúce generácie.
Pred niekoľkými rokmi jedna z našich mladých vydatých dcér a jej manžel položili sestre Rasbandovej a mne veľmi dôležitú, život ovplyvňujúcu otázku: „Je stále bezpečné a múdre prinášať deti do tohto zdanlivo zlého a desivého sveta, v ktorom žijeme?“
Nuž, bola to dôležitá otázka, aby nad ňou mama a otec uvažovali so svojimi drahými vydatými a ženatými deťmi. Počuli sme strach v ich hlasoch a cítili strach v ich srdciach. Naša odpoveď bolo pevné „Áno, je to viac ako OK“, keď sme sa s nimi podelili o základné náuky evanjelia a naše vlastné úprimné dojmy a životné skúsenosti.
Strach nie je nový. Učeníci Ježiša Krista na Galilejskom mori sa obávali víchrice a vĺn v temnej noci.1 Ako Jeho učeníci v tejto dobe máme aj my obavy. Naši slobodní dospelí sa obávajú prijatia záväzkov, akým je napríklad uzavretie manželstva. Mladí manželia, podobne ako naše deti, sa môžu obávať privádzania detí do čoraz ohavnejšieho sveta. Misionári sa obávajú mnohých vecí, najmä oslovovania neznámych. Vdovy sa obávajú ísť vpred samé. Tínedžeri sa obávajú, že nebudú prijatí; triedy školákov sa obávajú prvého dňa školy; vysokoškolskí študenti sa obávajú výsledkov testu. Obávame sa zlyhania, odmietnutia, sklamania a neznámeho. Obávame sa hurikánov, zemetrasení a požiarov, ktoré pustošia zem a náš život. Obávame sa, že nie sme vyvolení, a naopak, máme strach, že sme boli vyvolení. Obávame sa, že nie sme dostatočne dobrí; obávame sa, že Pán nemá pre nás žiadne požehnania. Obávame sa zmeny a naše obavy sa môžu vystupňovať k panickému strachu. Zahrnul som v podstate všetkých?
Od dávnych čias strach obmedzuje perspektívu Božích detí. Vždy som miloval slová Elízea v 2. knihe kráľov. Kráľ Sýrie poslal légiu, ktorá „prišl[a] v noci a obkľúčil[a] mesto“.2 Chceli zajať a zabiť proroka Elízea. Čítame:
„Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom, koňmi a vojnovými vozmi. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme?“3
Bol to strach, čo prehovoril.
„[Elízeus] mu povedal: Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi.“4
Ale nezastavil sa pri tom.
„A Elízeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elízea.“5
Môžeme alebo nemusíme mať zoslané ohnivé vozy, aby rozptýlili naše obavy a dobyli našich démonov, ale lekcia je jasná. Pán je s nami, pamätá na nás a požehnáva nás takým spôsobom, akým to dokáže len On. Modlitba môže privolať posilnenie a zjavenie, ktoré potrebujeme, aby sme sústredili naše myšlienky na Ježiša Krista a Jeho zmiernu obeť. Pán vedel, že občas budeme cítiť strach. Stalo sa to mne a stalo sa to aj vám, a to je dôvod, prečo sú písma plné Pánovej rady:
Buďte dobrej mysle a nebojte sa.6
Hľaďte ku mne v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa.7
Neboj sa, malé stádo.8 Páči sa mi nežnosť výrazu „malé stádo“. V tejto Cirkvi nás môže byť málo čo sa počtu týka, teda podľa toho, ako svet počíta vplyv, ale keď otvoríme naše duchovné oči, uvidíme, že „je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi“.9 Náš milujúci pastier, Ježiš Kristus, potom pokračuje slovami: Nech sa zem a peklo spolčia proti vám, lebo ak ste postavení na skale mojej, nemôžu zvíťaziť.10
Ako rozptýliť strach? Pre toho mladého chlapca tak, že stál hneď vedľa Elízea, Božieho proroka. My máme rovnaké zasľúbenie. Keď počúvame prezidenta Russella M. Nelsona, keď sa riadime jeho radami, stojíme s Božím prorokom. Pamätáte na slová Josepha Smitha: A teraz, po mnohých svedectvách, ktoré o ňom boli vydané, toto je svedectvo posledné zo všetkých, ktoré o ňom vydávame: Že on žije!11 Ježiš Kristus žije. Naša láska k Nemu a k Jeho evanjeliu rozptyľuje strach.
Naša túžba „vždy mať jeho Ducha“12 odoženie strach, aby umožnila večný pohľad na naše smrteľné životy. Prezident Nelson varoval: „V nadchádzajúcich dňoch nebude možné prežiť duchovne bez neustáleho vplyvu Ducha Svätého, ktorý vás povedie a bude vás riadiť a utešovať.“13
Pán povedal ohľadom pohrôm, ktoré doľahli na krajinu a zatvrdili srdcia mnohých, Ale učeníci moji budú stáť na svätých miestach a nepohnú sa.14
A potom táto božská rada: Nebuďte znepokojení, lebo keď sa všetky tieto veci budú diať, môžete vedieť, že zasľúbenia, ktoré vám boli učinené, budú splnené.15
Stojte na svätých miestach – nebuďte znepokojení – a zasľúbenia budú naplnené. Pozrime sa na to v súvislosti s našimi obavami.
Po prvé, stojte na svätých miestach. Keď stojíme na svätých miestach – v našich spravodlivých domovoch, našich zasvätených zhromažďovacích budovách, posvätených chrámoch – cítime Ducha Pána s nami. Nachádzame odpovede na otázky, ktoré nás znepokojujú, alebo pokoj, aby sme ich jednoducho odložili nabok. Toto je Duch v akcii. Tieto posvätné miesta v Božom kráľovstve na zemi si vyžadujú našu zbožnú úctu, našu úctu k druhým, naše najlepšie ja v žití evanjelia a našu nádej, že odložíme naše obavy bokom a budeme vyhľadávať liečivú silu Ježiša Krista skrze Jeho uzmierenie.
Na týchto svätých Božích miestach alebo v srdciach Jeho detí niet priestoru na strach. Prečo? Kvôli láske. Boh nás miluje – vždy – a my milujeme Jeho. Naša láska k Bohu potláča všetok náš strach a Jeho láska prebýva na svätých miestach. Len si to predstavte. Keď váhame v našich záväzkoch voči Pánovi, keď schádzame z Jeho cesty vedúcej k večnému životu, keď spochybňujeme alebo pochybujeme o našom význame v Jeho božskom pláne, keď dovolíme strachu otvoriť dvere všetkému, čo s ním prichádza – odradeniu, hnevu, frustrácii, sklamaniu – Duch nás opúšťa a my ostaneme bez Pána. Ak viete, aké to je, viete, že to nie je dobrý pocit. Naopak, keď stojíme na svätých miestach, môžeme cítiť Božiu lásku a „dokonalá láska vyháňa všetku bázeň“.16
Ďalším sľubom je, aby ste neboli znepokojení.17 Bez ohľadu na to, koľko zla a chaosu naplní zem, je nám prisľúbené skrze našu každodennú vernosť Ježišovi Kristovi „pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum“.18 A keď príde Kristus vo všetkej sile a sláve, ukončí zlo, revoltu a nespravodlivosť.
V dávnych dobách apoštol Pavol prorokoval o našich časoch a hovoril mladému Timoteovi:
„Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy.
Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, …
… milovníci skôr rozkoší ako Boha.“19
Pamätajte, že „tých, čo sú s nami“ na oboch stranách závoja, tí, ktorí milujú Pána celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou, „je viac ako tých, čo sú s nimi“.20 Ak budeme aktívne dôverovať Pánovi a Jeho cestám, ak sa zapojíme do Jeho diela, nebudeme sa obávať smerovania sveta, ani sa pre to nebudeme trápiť. Vyzývam vás, aby ste odložili svetské vplyvy a tlaky a hľadali duchovnosť vo svojom každodennom živote. Milujte to, čo miluje Pán – čo zahŕňa Jeho prikázania, Jeho sväté domy, naše posvätné zmluvy s Ním, sviatosť každý sabatný deň, našu komunikáciu prostredníctvom modlitby – a nebudete sa trápiť.
Posledný bod: dôverujte Pánovi a Jeho sľubom. Viem, že všetky Jeho zasľúbenia budú naplnené. Viem to tak jasne, ako to, že tu stojím pred vami na tomto posvätnom zhromaždení.
Pán zjavil: Lebo tí, ktorí sú múdri a prijali pravdu, a vzali si Svätého Ducha za sprievodcu svojho, a neboli oklamaní – veru hovorím vám, tí nebudú vyťatí a uvrhnutí do ohňa, ale toho dňa obstoja.21
Preto by sme nemali byť znepokojení zmätkom dnešnej doby, tými, ktorí sú vo veľkej a priestrannej budove, tými, ktorí si robia žarty z úprimného úsilia a zasvätenej služby Pánovi Ježišovi Kristovi. Optimizmus, odvaha, dokonca pravá láska pochádzajú zo srdca, ktoré nie je zaťažené problémami alebo zmätkom. Prezident Nelson, ktorý je „optimistický ohľadom budúcnosti“, nám pripomenul: „Ak máme mať aspoň nejakú nádej v to, že dokážeme preosiať všetky tie nespočetné hlasy a ľudské filozofie útočiace na pravdu, musíme sa naučiť získavať zjavenie.“22
Aby sme obdržali osobné zjavenie, musíme dať prednosť životu podľa evanjelia a povzbudzovať vernosť a duchovnosť v iných, a tiež v nás samotných.
Spencer W. Kimball bol jedným z prorokov mojej mladosti. V niekoľkých posledných rokoch, po tom, čo som bol povolaný ako apoštol, som našiel pokoj v jeho prvom posolstve na generálnej konferencii v októbri 1943. Bol premožený svojím povolaním; viem, aký je to pocit. Starší Kimball povedal: „Mám za sebou veľa premýšľania a modlitby, a pôstu a modlitby. Mojou mysľou sa ozývali konfliktné myšlienky – javiace sa ako hlasy, hovoriace: ‚Nemôžeš robiť túto prácu. Nie si hodný. Nemáš schopnosti‘ – a nakoniec prišla triumfálna myšlienka: ‚Musíš vykonať prácu, ktorá ti bola pridelená – musíš sa stať schopným, hodným a kvalifikovaným.‘ A tento boj vyčíňal aj naďalej.“23
Som povzbudený tým čistým svedectvom tohto apoštola, ktorý sa mal stať 12. prezidentom tejto ohromnej Cirkvi. Rozpoznal, že musí odložiť svoje obavy bokom, aby „vykonával priradenú prácu“ a že sa musí spoliehať na Pána, aby Ním bol posilnený a stal sa „schopným, hodným a kvalifikovaným“. Aj my to môžeme urobiť. Bitky budú zúriť, ale my im budeme čeliť s Pánovým Duchom. Nebudeme „znepokojení“, pretože keď stojíme s Pánom a stojíme za Jeho princípmi a Jeho večným plánom, stojíme na svätom mieste.
Čo teda tá dcéra a zať, ktorí pred mnohými rokmi položili veľmi úprimnú a skúmavú otázku, ktorá bola založená na strachu? V tú noc vážne uvažovali o našom rozhovore; modlili sa a postili sa a dospeli k vlastným záverom. Šťastne a radostne pre nich a pre nás, starých rodičov, boli doteraz požehnaní siedmimi krásnymi deťmi, zatiaľ čo kráčajú vpred vo viere a láske.
Načerpajte odvahu a nádej, bratia a sestry. Áno, žijeme v nebezpečných časoch, ale keď zostávame na ceste zmluvy, nemusíme sa báť. Žehnám vám, že keď tak budete činiť, nebudete trápení dobou, v ktorej žijeme, ani trápeniami, ktoré vám prídu do cesty. Žehnám vám, aby ste sa rozhodli stáť na svätých miestach a aby ste sa z nich nepohli. Žehnám, aby ste verili v zasľúbenia Ježiša Krista, v to že žije, že na nás dohliada, že sa o nás stará a stojí pri nás. V mene nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista, amen.