Zjednotiť v jedno všetky veci v Kristovi
Moc Spasiteľovho evanjelia, ktoré nás transformuje a žehná, prúdi z rozlišovania a uplatňovania vzájomného vzťahu jeho učenia, princípov a praktík.
Lano je dôležitá vec, ktorú všetci poznáme. Laná sú vyrobené z prameňov tkanín, rastlín, drôtov alebo iných materiálov, ktoré sú jednotlivo skrútené alebo spletené spolu. Zaujímavé je, že látky, ktoré môžu byť celkom bezvýznamné, sú výnimočne silné, keď sú vzájomne previazané. Takže efektívne spojenie a viazanie bežných materiálov môže priniesť mimoriadny nástroj.
Rovnako ako lano získava svoju silu z mnohých prepletených jednotlivých prameňov, tak evanjelium Ježiša Krista prináša najväčšiu perspektívu pravdy a ponúka najbohatšie požehnania, keď dbáme na napomenutie Pavla: „…totiž v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi“.1 Dôležité je, že toto životne dôležité zhromažďovanie pravdy je sústredené a zamerané na Pána Ježiša Krista, pretože On je „cesta i pravda i život.“2
Modlím sa, aby Duch Svätý osvietil každého z nás, keď uvažujeme o tom, ako sa princíp zjednotiť v jedno všetky veci v Kristovi prakticky vzťahuje na učenie a žitie Jeho znovuzriadeného evanjelia v každodennom živote.
Obdobie zjavení
Žijeme v pozoruhodnom období zjavení znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista. Historické úpravy dnes ohlásené majú iba jeden zastrešujúci účel: posilniť vieru v Nebeského Otca a Jeho plán, a v Jeho Syna Ježiša Krista a Jeho uzmierenie. Program nedeľného zhromaždenia nebol jednoducho skrátený. Skôr máme teraz väčšiu príležitosť a zodpovednosti ako jednotlivci a rodiny, aby sme využili náš čas na obohatenie sabatu a urobili sabat radostnejším doma a v Cirkvi.
V apríli sa organizačná štruktúra kňazských kvór nielen zmenila. Skôr sa pridal dôraz a sila vyššiemu a svätejšiemu spôsobu, ako slúžiť našim bratom a sestrám.
Podobne ako pletené pramene lana vytvárajú silný a trvanlivý nástroj, všetky tieto vzájomne prepojené činnosti sú súčasťou jednotného úsilia lepšie zosúladiť zameranie, zdroje a prácu znovuzriadenej Spasiteľovej Cirkvi so základným poslaním: pomáhať Bohu v Jeho diele priniesť spásu a povýšenie Jeho deťom. Prosím, neklaďte dôraz predovšetkým na logistické aspekty toho, čo bolo oznámené. Nesmieme dovoliť, aby procedurálne podrobnosti prekryli zastrešujúce duchovné dôvody, pre ktoré sú teraz vykonávané tieto zmeny.
Naším želaním je, aby viera v Otcov plán a v Spasiteľovo vykupujúce poslanie mohla na zemi narastať a aby sa mohla nastoliť Božia večná zmluva.3 Naším jediným cieľom je uľahčiť pokračovanie obrátenia k Pánovi a viac milovať našich bratov a sestry a efektívnejšie im slúžiť.
Rozdeľovanie a oddeľovanie
Niekedy ako členovia Cirkvi rozdeľujeme, oddeľujeme a aplikujeme evanjelium v našich životoch vytvorením zdĺhavých kontrolných zoznamov jednotlivých tém na štúdium a úlohy, ktoré treba splniť. Takýto prístup však môže potenciálne obmedziť naše porozumenie a víziu. Musíme byť opatrní, pretože farizejské zameranie na kontrolné zoznamy nás môže odkloniť od približovania sa k Pánovi.
Zmysel a očistenie, šťastie a radosť a pokračujúce obrátenie a ochranu, ktoré prichádzajú z poddania sŕdc našich Bohu4 a prijatia Jeho obrazu do tvárí našich5, nie je možné získať len vykonávaním a odfajkávaním si všetkých duchovných vecí, ktoré máme robiť. Ale moc Spasiteľovho evanjelia, ktoré nás transformuje a žehná, skôr prúdi z rozlišovania a uplatňovania vzájomného vzťahu jeho učenia, princípov a praktík. Iba keď zjednotíme v jednovšetky veci v Kristovi, s pevným zameraním sa na Neho, nám môžu pravdy evanjelia synergicky umožniť, aby sme sa stali takými, akými Boh chce, aby sme boli6 a statočne vytrvali až do konca.7
Učenie a prepojenie právd evanjelia
Evanjelium Ježiša Krista je veľkolepá tapiséria pravdy príslušne pospájaná8 a popretkávaná. Keď sa naučíme a spojíme zjavené pravdy evanjelia, budeme požehnaní tým, že získame vzácnu perspektívu a zvýšime tak duchovnú schopnosť skrze oči, ktoré vidia Pánov vplyv v našich životoch a uši, ktoré počujú Jeho hlas.9 A zásada zjednotiť sa – dokonca v Ňom – nám môže pomôcť pri zmene oných tradičných kontrolných zoznamov na jednotný, integrovaný a úplný celok. Dovoľte mi poskytnúť ako náukový tak aj Cirkevný príklad toho, čo navrhujem.
Príklad č. 1 Štvrtý článok viery je jedným z najlepších príkladov zjednotenia všetkých vecí v Kristovi: „Veríme, že prvými zásadami a obradmi evanjelia sú: po prvé, viera v Pána Ježiša Krista; po druhé, pokánie; po tretie, krst ponorením na odpustenie hriechov; po štvrté, kladenie rúk pre dar Ducha Svätého.“10
Skutočná viera je zameraná na Pána Ježiša Krista – na Neho ako božského a Jednorodeného Syna Otcovho a na Neho a vykupiteľské poslanie, ktoré naplnil. „Lebo on naplnil zmysel zákona a požaduje všetkých tých, ktorí v neho majú vieru; a tí, ktorí v neho majú vieru, priľnú ku každej dobrej veci; a preto on obhajuje vec detí ľudských.“11 Uplatňovanie viery v Krista je dôverovaním a vkladaním našej dôvery v Neho ako nášho Spasiteľa, v Jeho meno a Jeho zasľúbenia.
Prvým a prirodzeným dôsledkom takejto dôvery voči Spasiteľovi je pokánie a odvrátenie sa od zlého. Keď budeme uplatňovať vieru v Pána, prirodzene sa obrátime k Nemu, ideme k Nemu a budeme sa na Neho spoliehať. Takže pokánie je dôverovaním a spoliehaním sa na Vykupiteľa, že pre nás urobí to, čo my sami pre seba nemôžeme urobiť. Každý z nás sa musí „[spoliehať] na zásluhy toho, ktorý má moc spasiť“12, pretože iba „skrze zásluhy a milosrdenstvo, a milosť Svätého Mesiáša“13 sa môžeme stať novými bytosťami v Kristovi14 a nakoniec sa vrátiť a prebývať v prítomnosti Božej.
Obrad krstu ponorením na odpustenie hriechov si vyžaduje, aby sme v Neho dôverovali, spoliehali sme sa na Neho a nasledovali Ho. Nefi prehlásil: „Ja viem, že ak budete nasledovať Syna s celým úmyslom srdca, jednajúc pred Bohom bez pokrytectva a bez podvodu, ale s naozajstným zámerom, činiac pokánie z hriechov svojich, dosvedčujúc Otcovi, že ste ochotní vziať na seba meno Kristove krstom – áno, nasledovaním Pána svojho a Spasiteľa svojho dole do vody podľa slova jeho, hľa, potom obdržíte Ducha Svätého; áno, potom prichádza krst ohňom a Duchom Svätým.“15
Obrad kladenia rúk na obdržanie daru Ducha Svätého si vyžaduje, aby sme v Neho dôverovali, spoliehali sme sa na Neho, nasledovali Ho a postupovali dopredu s Jeho pomocou a pomocou Jeho Ducha Svätého. Ako prehlásil Nefi: „A teraz, … preto viem, že ak nevytrvá človek do konca v nasledovaní príkladu Syna živého Boha, nemôže byť spasený.“16
Štvrtý článok viery len jednoducho neoznačuje základné zásady a obrady znovuzriadeného evanjelia. Skôr toto inšpirované vyhlásenie viery zjednocuje v jedno všetky veci v Kristovi: dôveru v Neho a spoliehanie sa na Neho, nasledovanie Ho a postupovanie dopredu s Ním – dokonca v Ňom.
Príklad č. 2 Teraz chcem opísať, ako všetky cirkevné programy a iniciatívy zjednocujú v jedno všetky veci v Kristovi. Mnoho ďalších príkladov by mohlo byť prezentovaných; ja použijem iba niekoľko vybraných.
V roku 1978 prezident Spencer W. Kimball povzbudzoval členov Cirkvi, aby budovali silu Sionu na celom svete. Poradil Svätým, aby zostali vo svojich rodných krajinách a založili silné koly zhromaždením Božej rodiny a učili ich cestám Pánovým. Ďalej uviedol, že budú postavené ďalšie chrámy a prisľúbil požehnania pre Svätých bez ohľadu na to, kde vo svete žijú.17
Ako rástol počet kolov, zvyšovala sa potreba, aby sa domovy členov „stali [miestami], kde sa rodinní príslušníci [radi] zdržiavajú, kde môžu obohatiť svoj život a nájsť vzájomnú lásku, podporu, uznanie a povzbudenie“.18 Následne v roku 1980 boli nedeľné zhromaždenia zjednotené do trojhodinového bloku, aby „znova zdôrazňovali osobnú a rodinnú zodpovednosť za učenie sa, žitie a výučbu evanjelia“.19 Tento opätovný dôraz na rodinu a domov bol potvrdený v prehlásení „Rodina: Prehlásenie svetu“, ktoré predstavil prezident Gordon B. Hinckley v roku 1995.20
V apríli 1998 oznámil prezident Hinckley výstavbu mnohých ďalších malých chrámov, čím sa priniesli posvätné obrady Pánovho domu bližšie k jednotlivým Svätým neskorších dní a rodinám na celom svete.21 A tieto rozšírené možnosti duchovného rastu a rozvoja boli doplnené súvisiacim zvýšením časnej sebestačnosti prostredníctvom zavedenia Stáleho vzdelávacieho fondu v roku 2001.22
Počas svojho pôsobenia prezident Thomas S. Monson opakovane vyzval Svätých, aby išli „na záchranu“ a zdôraznil, aby sa starali o chudobných a núdznych ako jednu z božsky stanovených povinností Cirkvi. Aby sa pokračovalo v zdôraznení časnej prípravy, bola v roku 2012 uvedená iniciatíva Služby sebestačnosti.
Počas niekoľkých posledných rokov boli zdôraznené a posilnené základné princípy svätenia sabatu v domácnostiach a v Cirkvi, a to nás pripravilo na zmeny v usporiadaní nedeľných zhromaždení23, ktoré bolo oznámené na tomto zasadnutí generálnej konferencie.
A pred šiestimi mesiacmi boli kvóra Melchisedekovho kňazstva posilnené a efektívnejšie zosúladené s pomocnými organizáciami, aby dosiahli vyšší a svätejší prístup k službe.
Verím, že postupnosť a načasovanie týchto činností v priebehu mnohých desaťročí nám môže pomôcť vidieť jedno zjednotené a komplexné dielo a nie len celý rad samostatných a nesúvisiacich iniciatív. „Boh zjavil vzor duchovného pokroku pre jednotlivcov a rodiny prostredníctvom obradov, učenia, programov a aktivít, ktoré sú zamerané na domov a sú podporované Cirkvou. Cirkevné organizácie a programy existujú, aby požehnali jednotlivcov a rodiny a nie sú tam sami pre seba.“24
Modlím sa, aby sme mohli rozpoznať Pánovo dielo ako jedno veľké celosvetové dielo, ktoré sa stále viac zameriava na domovy a je podporované Cirkvou. Viem a svedčím, že Pán zjavuje a „ešte zjaví mnohé veľké a dôležité veci týkajúce sa kráľovstva Božieho“25.
Prísľub a svedectvo
Začal som svoje posolstvo tým, že som zdôraznil silu, ktorá je vytvorená, keď sa jednotlivé pramene materiálu skrútia alebo spletú dohromady do lana. Podobným spôsobom sľubujem, že v našom učení sa a žití znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista sa prejaví nárast perspektívy, účelu a sily pri tom, ako sa budeme usilovať zjednotiť v jedno všetky veci v Kristovi – dokonca v Ňom.
Všetky príležitosti a požehnania, ktoré majú večné následky, vznikajú, sú možné a majú zmysel vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi a skrze Neho aj vytrvajú. Ako svedčil Alma: „Niet žiadnej inej cesty či prostriedku, ktorým by mohol človek byť spasený, jedine v Kristovi a skrze neho. Hľa, on je život a svetlo sveta.“26
S radosťou prehlasujem svoje svedectvo o božskej a živej skutočnosti Večného Otca a Jeho milovaného Syna Ježiša Krista. V našom Spasiteľovi nájdeme radosť. A v Ňom nájdeme istotu pokoja v tomto svete a večný život vo svete, ktorý príde.27 O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.