Poďte, počúvajte hlas proroka
Keď si vo svojich životoch upevníme zásadu počúvania a nasledovania hlasu žijúcich prorokov, budeme žať večné požehnania.
Hovoriac o prezidentovi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Pán vyhlásil:
A znova, povinnosťou prezidenta úradu vysokého kňazstva je predsedať celej cirkvi a byť ako Mojžiš –
… áno, byť vidcom, zjavovateľom, prekladateľom a prorokom, majúc všetky dary Božie, ktoré Boh udeľuje hlave cirkvi (pozri NaZ 107:91 – 92; zvýraznenie pridané).
Bol som požehnaný, že som bol svedkom niektorých darov Božích na Jeho prorokoch. Smiem sa s vami podeliť o jednu takúto posvätnú skúsenosť? Pred mojím súčasným povolaním som pomáhal pri vyhľadávaní a odporúčaní budúcich chrámových pozemkov. Po 11. septembri 2001 sa prechody pozdĺž amerických hraníc začali viac kontrolovať. V dôsledku toho trvalo mnohým členom dve až tri hodiny prekročiť hranice z Vancouveru v Kanade, keď išli do chrámu v Seattli vo Washingtone. Prezident Gordon B. Hinckley, vtedajší prezident Cirkvi, naznačil, že by chrám vo Vancouveri požehnal členov Cirkvi. Vyhľadávanie pozemku bolo schválené a po preskúmaní niekoľkých pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve Cirkvi, boli preverované aj iné pozemky, ktoré Cirkvi nepatrili.
Našlo sa prekrásne miesto s povolením sakrálnych stavieb v susedstve Transkanadskej diaľnice. Tento pozemok mal vynikajúci prístup, bol vysadený nádhernými kanadskými borovicami a bol na prominentnom mieste, ktoré by bolo viditeľné pre tisíce prechádzajúcich motoristov.
Predstavili sme pozemok s obrázkami a mapami na mesačnom stretnutí Komisie pre chrámové pozemky. Prezident Hinckley povolil, aby sme ho predbežne zazmluvnili a dokončili potrebné štúdie. V decembri toho istého roka sme výboru oznámili, že štúdie sú dokončené a požiadali sme o súhlas so zakúpením. Po vypočutí našej správy prezident Hinckley povedal: „Mám pocit, že by som mal to miesto vidieť.“
Neskôr v tom mesiaci, dva dni po Vianociach, sme s prezidentom Hinckleym, prezidentom Thomasom S. Monsonom a Billom Williamsom, chrámovým architektom, odišli do Vancouveru. Sme sa stretli s Paulom Christensenom, miestnym prezidentom kolu, ktorý nás dopravil na oné miesto. Ten deň bol trochu sychravý a hmlistý, ale prezident Hinckley vyskočil z auta a začal chodiť po celom pozemku.
Po tom, čo sme na mieste strávili určitý čas, opýtal som sa prezidenta Hinckleyho, či by chcel vidieť niektoré z ďalších pozemkov, ktoré boli v úvahe. Povedal áno, že by bol rád. Viete, tým, že sme si prezreli ďalšie pozemky, mali sme možnosť porovnať ich výhody.
V okolí Vancouveru sme urobili veľkú slučku v smere hodinových ručičiek a prezerali sme si ďalšie pozemky, a nakoniec sme prišli na pôvodné miesto. Prezident Hinckley povedal: „Toto je krásne miesto.“ Potom sa spýtal: „Môžeme ísť do Cirkvou vlastnenej zhromažďovacej budovy vzdialenej asi pol kilometra?“
„Samozrejme, prezident,“ odpovedali sme.
Vrátili sme sa späť do áut a odviezli sme sa do blízkej zhromažďovacej budovy. Keď sme dorazili do budovy, prezident Hinckley povedal: „Tu odbočte doľava.“ Odbočili sme sa a prechádzali ulicu podľa pokynov. Ulica začala mierne stúpať.
Práve keď auto dosiahlo vrchol stúpania, prezident Hinckley povedal: „Zastavte auto, zastavte auto.“ Potom ukázal napravo na pozemkovú parcelu a povedal: „A čo tento pozemok? Toto je miesto, kde bude chrám. Toto je miesto, kde Pán chce chrám. Môžete ho získať? Môžete ho získať?“
Na tento pozemok sme sa predtým neboli pozrieť. Bol ďaleko od hlavnej cesty a nebol uvedený na predaj. Keď sme mu odpovedali, že nevieme, prezident Hinckley poukázal na pozemok a znova povedal: „Toto je miesto, kde bude chrám.“ Zostali sme pár minút, a potom sme odišli na letisko, aby sme sa vrátili domov.
Nasledujúci deň sme boli s bratom Williamsom zavolaní do kancelárie prezidenta Hinckleyho. Nakreslil všetko na kus papiera: cesty, zhromažďovaciu budovu, tu odbočiť doľava, X označujúce miesto pre chrám. Spýtal sa, čo sme zistili. Povedali sme mu, že si nemohol vybrať ťažšie dostupný pozemok. Vlastnili ho tri osoby: jedna z Kanady, jedna z Indie a jedna z Číny! A nebol v zóne určenej pre sakrálne budovy.
„Nuž, urobte čo len môžete,“ povedal.
Potom sa diali zázraky. Za niekoľko mesiacov sme vlastnili pozemok a neskôr mesto Langley v Britskej Kolumbii vydalo povolenie na výstavbu chrámu.
Keď si spomínam na túto skúsenosť, cítim pokoru, keď si uvedomím, že zatiaľ čo brat Williams a ja sme mali formálne vzdelanie a dlhoročné skúsenosti v oblasti nehnuteľností a výstavby chrámov, prezident Hinckley takéto formálne vzdelanie nemal, ale mal niečo omnoho lepšie – dar prorockého videnia. Bol schopný vidieť, kde by Boží chrám mal stáť.
Keď Pán prikázal prvým Svätým v tejto dispenzácii postaviť chrám, vyhlásil:
Ale nech je dom budovaný menu môjmu podľa vzoru, ktorý im ukážem.
A ak ho nepostaví ľud môj podľa vzoru, ktorý ukážem …, neprijmem ho z ich rúk (pozri NaZ 115:14 – 15).
Rovnako ako u prvých Svätých, tak je to s nami aj dnes: Pán zjavil a pokračuje v zjavovaní prezidentovi Cirkvi vzory, ktorými sa v našej dobe má riadiť Božie kráľovstvo. A na osobnej úrovni poskytuje vedenie, ako by mal každý z nás nasmerovať svoj život tak, aby naše správanie mohlo byť prijateľné aj pre Pána.
V apríli 2013 som hovoril o úsilí pri príprave základov každého chrámu, aby vydržal búrky a kalamity, ktorým bude vystavený. Základy sú však len začiatok. Chrám sa skladá z mnohých stavebných kameňov, ktoré sú vzájomne spojené podľa predpísaných vzorov. Ak sa majú naše životy stať chrámom, ktorý sa každý z nás usiluje stavať tak, ako to učí Pán (pozri 1. Korintským 3:16 – 17), môžeme si sami sebe položiť otázku: „Aké stavebné kamene by sme mali dať do súladu, aby sa náš život stal krásnym, majestátnym a odolným voči búrkam sveta?“
Odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v Knihe Mormonovej. O Knihe Mormonovej prorok Joseph Smith povedal: „Povedal som bratom, že Kniha Mormonova je najsprávnejšia zo všetkých kníh na zemi a že je záverným kameňom nášho náboženstva, a že sa človek dodržiavaním jej predpisov priblíži Bohu viac než prostredníctvom akejkoľvek inej knihy“ (úvod ku Knihe Mormonovej). V úvode Knihy Mormonovej sme učení, že tí, ktorí získajú božské svedectvo od Ducha Svätého, že Kniha Mormonova je slovo Božie, prídu rovnakou mocou tiež k poznaniu, že Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta, že Joseph Smith je jeho zjavovateľ a prorok znovuzriadenia a že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je Pánove kráľovstvo ešte raz založené na zemi.
Toto sú teda niektoré základné stavebné prvky našej individuálnej viery a svedectva:
-
Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta.
-
Kniha Mormonova je slovo Božie.
-
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je kráľovstvo Božie tu na zemi.
-
Joseph Smith je prorok a dnes máme na zemi žijúcich prorokov.
V uplynulých mesiacoch som počúval každý príhovor z generálnej konferencie, ktorý predniesol prezident Nelson, odkedy bol povolaný ako apoštol. Toto počúvanie zmenilo môj život. Ako som študoval a premýšľal o 34-ročnej zbierke múdrosti prezidenta Nelsona, z jeho učení vyplynuli jasné a konzistentné témy. Každá z týchto tém sa týka tých stavebných prvkov, ktoré som práve uviedol, alebo je ďalším kľúčovým stavebným prvkom pre naše osobné chrámy. Zahŕňajú vieru v Pána Ježiša Krista, pokánie, krst na odpustenie hriechov, dar Ducha Svätého, vykúpenie mŕtvych a chrámovú prácu, zachovávanie sabatného dňa, začínanie s obrazom toho, čo príde na konci, zotrvanie na ceste zmluvy. Prezident Nelson o nich všetkých hovoril s láskou a oddanosťou.
Hlavným uholným kameňom a stavebným prvkom Cirkvi a nášho života je Ježiš Kristus. Toto je Jeho Cirkev. Prezident Nelson je Jeho prorok. Učenia prezidenta Nelsona svedčia a odhaľujú pre náš prospech život a charakter Ježiša Krista. Hovorí láskyplne a s vedomím o Spasiteľovej povahe a o Jeho poslaní. Tiež vydával časté a horlivé svedectvo o božskom povolaní žijúcich prorokov – prezidentov Cirkvi – s ktorými slúžil.
Takže dnes je našou výsadou podporovať ho ako Pánovho žijúceho proroka na zemi. Sme zvyknutí vyjadriť podporu vedúcim Cirkvi vďaka božskému vzoru zdvihnutia ruky do pravého uhla, aby sme tak prejavili naše prijatie a podporu. Urobili sme tak len pred pár minútami. Ale skutočná podpora presahuje tento fyzický symbol. Ako sa píše v Náuke a zmluvách 107: 22, Prvé predsedníctvo má byť potvrdené dôverou, vierou a modlitbou cirkvi. K úplnému a skutočnému podporovaniu žijúceho proroka sa dostaneme tak, že budeme rozvíjať vzor dôvery v jeho slová, mať vieru konať podľa nich, a potom sa modliť za neprestávajúce Pánove požehnanie pre neho.
Keď premýšľam o prezidentovi Russelovi M. Nelsonovi, nachádzam útechu v Spasiteľových slovách, keď povedal: A ak bude ľud môj počúvať hlas môj a hlas služobníkov mojich, ktorých som ustanovil, aby viedli ľud môj, hľa, veru hovorím vám, nepohnú sa zo svojho miesta (pozri NaZ 124:45).
Počúvanie a poslúchanie toho, čo hovoria žijúci proroci, bude mať v našom živote hlboký a život meniaci vplyv. Budeme posilnení. Budeme viac uistení a budeme mať istotu v Pánovi. Budeme počuť Pánovo slovo. Budeme cítiť Božiu lásku. Budeme vedieť, ako zmysluplne riadiť svoj život.
Mám rád a podporujem prezidenta Russella M. Nelsona a ostatných, ktorí boli povolaní ako proroci, vidcovia a zjavovatelia. Svedčím o tom, že má dary, ktoré Pán ustanovil na jeho hlavu, a svedčím, že keď si vo svojich životoch upevníme zásadu počúvania a nasledovania hlasu žijúcich prorokov, naše životy budú vybudované podľa Pánových božských vzorov pre nás a budeme žať zasľúbené večné požehnania. Toto pozvanie platí pre všetkých. Poďte, počúvajte prorokov hlas; áno, poďte ku Kristovi a žite. V mene Ježiša Krista, amen.