2010 – 2019
Ver, miluj, čiň
Poznámky pod čiarou

Hide Footnotes

Téma

Ver, miluj, čiň

Tento život v hojnej miere dosiahneme tým, že sa staneme skutočnými učeníkmi Ježiša Krista – nasledovaním Jeho ciest a zapájaním sa do Jeho diela.

Moji drahí bratia a sestry, aká skvelá príležitosť byť s vami dnes na tomto úžasnom zasadaní generálnej konferencie: počúvať inšpirované posolstvá; počúvať úžasný, skvelý zbor misionárov, ktorí reprezentujú mnoho tisícov misionárov po celom svete – naše dcéry, našich synov – a obzvlášť byť dnes zjednotení v našej viere, znova vyjadriť podporu nášmu drahému prezidentovi a prorokovi, prezidentovi Russellovi M. Nelsonovi a generálnym úradníkom Cirkvi. Aký radostný deň byť tu dnes s vami.

Dávny kráľ Šalamún bol navonok jednou z najúspešnejších ľudských bytostí v histórii.1 Zdalo sa, že má všetko – peniaze, moc, hlboký obdiv, česť. Ale ako po desiatkach rokov pôžitkárstva a luxusu zhrnul kráľ Šalamún svoj život?

Povedal: „Všetko je márnosť.“2

Tento muž, ktorý mal všetko, skončil rozčarovaný, pesimistický a nešťastný napriek všetkým svojim výhodám.3

V nemčine existuje slovo Weltschmerz. Voľne preložené to znamená smútok, ktorý pochádza z rozhorčenia ohľadom toho, aký je svet zlý a aký si myslíme, že by mal byť.

Možno je malý Weltschmerz v každom z nás.

Keď sa tichá bolesť nenápadne vkráda do zákutí nášho života. Keď smútok prestúpi naše dni a vrhá hlboké tiene na naše noci. Keď sa tragédie a nespravodlivosť dostanú do sveta okolo nás a tiež do života tých, ktorých milujeme. Keď prechádzame našou osobnou a osamelou cestou nešťastia a bolesť zatemní náš pokoj a narúša našu rovnováhu – mohli by sme byť v pokušení súhlasiť so Šalamúnom, že život je márnosť a nemá zmysel.

Veľká nádej

Dobrou správou je, že existuje nádej. Existuje riešenie prázdnoty, márnosti a Weltschmerz života. Existuje riešenie aj pre tie najhlbšie beznádeje a odradenia, ktoré môžete cítiť.

Táto nádej sa nachádza v pretvárajúcej moci evanjelia Ježiša Krista a v Spasiteľovej vykupujúcej moci uzdravovať nás z bolestí našej duše.

Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“4

Tento život v hojnej miere dosiahneme nie tým, že sa zameriavame na naše vlastné potreby alebo na vlastné úspechy, ale tým, že sa staneme skutočnými učeníkmi Ježiša Krista – nasledovaním Jeho ciest a zapájaním sa do Jeho diela. Život v hojnej mierne nájdeme tým, že zabudneme na seba a zapojíme sa do veľkého diela Kristovho.

A čo je tým dielom Kristovým? Znamená to veriť v Neho, milovať tak ako miloval On a činiť tak ako činil On.

Ježiš „chodil, dobre činil“.5 Chodil medzi chudobných, vyhnancov, chorých a zahanbených. Slúžil bezmocným, slabým a ľuďom bez priateľov. Trávil s nimi čas; hovoril s nimi. A „uzdravoval ich všetkých“.6

Všade tam, kam Spasiteľ šiel, učil „dobrú zvesť“7 evanjelia. Zdieľal večné pravdy, ktoré ľudí oslobodzujú duchovne i časne.

Tí, ktorí sa zasvätia Kristovmu dielu, objavia pravdu Spasiteľovho zasľúbenia: „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“.8

Šalamún sa mýlil, moji drahí bratia a sestry – život nie je „márnosť“. Naopak, môže mať cieľ, byť zmysluplný a pokojný.

Uzdravujúce ruky Ježiša Krista sa dotýkajú všetkých, ktorí Ho hľadajú. Bez pochybností som zistil, že veriť v Boha a milovať Ho a usilovať sa Krista nasledovať, môže zmeniť naše srdcia9, zmierniť našu bolesť a naplniť naše duše „nesmierne veľkou radosťou“.10

Ver, miluj, čiň

Samozrejme, musíme urobiť viac ako iba mať intelektuálne chápanie evanjelia, aby malo tento uzdravujúci vplyv v našich životoch. Musíme ho začleniť do našich životov – urobiť ho súčasťou toho, kto sme a čo robíme.

Rád by som navrhol, že učeníctvo sa začína tromi jednoduchými slovami:

Veriť, milovať a činiť.

Viera v Boha vedie k viere v Neho a k rozvíjaniu dôvery v Jeho slovo. Viera spôsobuje, že naše srdce rastie v našej láske k Bohu a ostatným. Ako táto láska rastie, sme inšpirovaní napodobňovať Spasiteľa, keď napredujeme na našej vlastnej veľkej ceste, na ceste učeníctva.

Môžete si povedať: „Ale to sa zdá trochu zjednodušené. Problémy života, celkom určite tie moje, sú pre taký jednoduchý opis oveľa zložitejšie. Weltschmerz nemôžete vyliečiť tromi jednoduchými slovami: Ver, miluj, čiň.

Nie je to aforizmus, ktorý lieči. Je to láska Božia, ktorá zachraňuje, obnovuje a obživuje.

Boh vás pozná. Vy ste Jeho dieťa. On vás miluje.

Dokonca aj keď si myslíte, že nie je možné vás milovať, ponúka vám pomoc.

Aj teraz, v tento deň – každý deň – prichádza k vám so želaním uzdraviť vás, povzbudiť vás a vymeniť prázdnotu vo vašom srdci za trvalú radosť. Túži rozptýliť akúkoľvek tmu, ktorá zatieňuje váš život a naplniť ho posvätným a žiarivým svetlom Svojej nekonečnej slávy.

Zažil som to na vlastnej koži.

A to je moje svedectvo ako apoštola Pána Ježiša Krista, že všetci, ktorí prichádzajú k Bohu – všetci, ktorí skutočne veria, milujú a činia – môžu zažiť to isté.

Veríme

Písma nás učia: „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je.“11

Pre niektorých je ťažké veriť. Občas sa tu do cesty stavia naša pýcha. Možno si myslíme, že pretože sme inteligentní, vzdelaní alebo skúsení, tak jednoducho nemôžeme veriť v Boha. A začneme sa pozerať na náboženstvo ako na pochabú tradíciu.12

Podľa mojich skúseností sa viera nepodobá na maľbu, na ktorú sa pozeráme a obdivujeme ju, a o ktorej diskutujeme a teoretizujeme. Je to skôr ako pluh, ktorý berieme do polí a s potom na našom čele robíme brázdy v zemi, ktoré prijímajú semená a prinášajú ovocie aby zostávalo.13

Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k vám.14 Toto je sľub všetkým, ktorí sa snažia veriť.

Milujeme

Písma zjavujú, že čím viac milujeme Boha a Jeho deti, tým šťastnejší sme.15 Láska, o ktorej hovoril Ježiš, však nie je darčeková karta, nie je na vyhodenie, keď z nej trochu použijeme, nie je prelietavá. Nie je to láska, o ktorej sa hovorí, a potom sa na ňu zabudne. Nie je to taký druh lásky, kedy poviete: „Dajte mi vedieť, ak pre vás môžem niečo urobiť.“

Láska, o ktorej hovorí Boh, je taká, ktorá vstupuje do našich sŕdc, keď sa ráno prebúdzame, zostane s nami celý deň a naplní naše srdcia, keď pozdvihneme hlas v modlitbe vďačnosti na konci dňa.

Je to neopísateľná láska, ktorú k nám prechováva náš Nebeský Otec.

Je to nekonečný súcit, ktorý nám umožňuje jasnejšie vidieť ostatných, kým skutočne sú. Prostredníctvom objektívu čistej lásky vidíme nesmrteľné bytosti s nekonečným potenciálom a hodnotou, a milovaných synov a dcéry Všemohúceho Boha.

Akonáhle sa pozeráme cez takúto optiku, nemôžeme nikoho znevažovať, prehliadať alebo diskriminovať.

Činíme

V Spasiteľovom diele sa často malými a prostými vecami uskutočňujú veci veľké.16

Vieme, že ak chceme byť v niečom dobrí, vyžaduje si to opakované skúšanie. Či už ide o hranie na klarinet, kopanie lopty do siete, opravu auta alebo dokonca pilotovanie lietadla, len prostredníctvom neustáleho tréningu sa môžeme stať lepšími a lepšími.17

Organizácia, ktorú náš Spasiteľ vytvoril na zemi – Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní – nám pomáha robiť práve to. Ponúka miesto na to, aby sme skúšali žiť takým spôsobom, akým to učil On a žehnať druhých spôsobom, akým to činil On.

Ako členovia Cirkvi dostávame povolania, zodpovednosti a príležitosti na pomáhanie so súcitom a službu druhým.

Cirkev nedávno opätovne zdôraznila inšpirovanú službu alebo službu druhým ako takú a lásku k druhým. Bolo vyvinuté veľké úsilie, aby sme určili, ako by sme mali nazvať tento osobitý dôraz.

Jedným z názvov, nad ktorým sa uvažovalo, bolo pastierstvo, čo je vhodný odkaz na Kristovu výzvu: „Pas moje ovečky.“18 Avšak malo to najmenej jeden háčik: používanie tohto výrazu by zo mňa urobilo German shepherd (nemeckého ovčiaka). Preto som úplne spokojný s termínom inšpirovaná služba.

Toto dielo je pre každého

Samozrejme, tento dôraz nie je nový. Jednoducho pre nás poskytuje obnovenú a oveľa lepšiu príležitosť, aby sme si nacvičovali Spasiteľovo prikázanie vzájomne sa milovať19, prečistený spôsob implementovať a praktizovať cieľ Cirkvi.

Uvažujte len o misionárskej práci; odvážne, pokorné a sebavedomé zdieľanie evanjelia je skvelým príkladom inšpirovanej služby duchovným potrebám druhých, nech sú kdekoľvek.

Alebo chrámová práca – vyhľadávanie mien našich predkov a to, že im ponúkneme požehnania večnosti. Aký božský spôsob inšpirovanej služby.

Zvážte vyhľadávanie chudobných a núdznych, zdvíhanie ochabnutých rúk alebo požehnanie chorých a sužovaných. Nie sú to samotné činy čistej inšpirovanej služby, ktoré Pán vykonával, keď kráčal po zemi?

Ak nie ste členom Cirkvi, pozývam vás, aby ste prišli a videli20. Poďte a pridajte sa k nám. Ak ste členom Cirkvi, ale v súčasnosti sa aktívne nezapájate, pozývam vás: prosím, vráťte sa. Potrebujeme vás!

Príďte, pridajte svoje silné stránky k našim.

Vďaka svojim jedinečným talentom, schopnostiam a osobnosti nám pomôžete byť lepšími a šťastnejšími. Na oplátku vám aj my pomôžeme byť lepšími a šťastnejšími.

Poďte, pomôžte nám budovať a posilňovať kultúru uzdravenia, láskavosti a milosti voči všetkým Božím deťom. Všetci sa snažíme stať sa novými stvoreniami, kde „staré veci sa pominuli“ a všetky veci sa stávajú novými.21 Spasiteľ nám ukazuje smer, ktorým máme ísť – dopredu a nahor. Hovorí: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“22 Poďme všetci spoločne pracovať na tom, aby sme sa stali takými ľuďmi, akými Boh chce, aby sme sa stali.

Toto je ten druh kultúry evanjelia, ktorý chceme pestovať v celej Cirkvi Ježiša Krista. Snažíme sa posilniť Cirkev ako miesto, kde si navzájom odpúšťame. Kde odoláme pokušeniu nájsť chybu, klebety a nevzbudzujeme u druhých pocit menejcennosti. Kde namiesto toho, aby sme poukazovali na nedostatky, pozdvihneme sa a pomôžeme si navzájom, aby sme sa stali čo najlepšími.

Dovoľte, aby som vás vyzval znova. Poďte a uvidíte Pridajte sa k nám. Potrebujeme vás.

Nedokonalí ľudia

Zistíte, že táto Cirkev je naplnená niektorými z najvyberanejších ľudí, ktorých ponúka tento svet. Vychádzajú v ústrety, sú milujúci, láskaví a úprimní. Sú ťažko pracujúci, odhodlaní priniesť obeť a dokonca sú občas hrdinami.

A sú tiež bolestivo nedokonalí.

Robia chyby.

Z času na čas hovoria veci, ktoré by nemali. Robia veci, ktoré si želajú aby neurobili.

Ale predsa majú jedno spoločné – chcú sa zlepšiť a priblížiť sa viac k Pánovi, nášmu Spasiteľovi, dokonca Ježišovi Kristovi.

Snažia sa robiť veci správne.

Veria. Milujú. Činia.

Chcú sa stať menej sebeckými, súcitnejšími, ušľachtilejšími, podobnejšími Ježišovi.

Projekt šťastia

Áno, život môže byť občas ťažký. Určite máme všetci svoje obdobia zúfalstva a odradenia.

Evanjelium Ježiša Krista však ponúka nádej. A v Cirkvi Ježiša Krista sa spájame s ostatnými, ktorí hľadajú miesto, kde sa môžeme cítiť ako doma – miesto rastu, kde spolu môžeme veriť, milovať a činiť.

Bez ohľadu na naše rozdiely sa snažíme vzájomne prijať ako synovia a dcéry nášho milovaného Nebeského Otca.

Som nevýslovne vďačný za to, že som členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a za to, že viem, že Boh miluje Svoje deti tak veľmi, že im v tomto živote poskytol plán pre šťastie a zmysel v tomto živote a spôsob, ako zakúsiť večnú radosť v sálach slávy v živote, ktorý príde.

Som vďačný, že Boh nám dal spôsob, ako uzdraviť choroby duše a Weltschmerz života.

Zanechávam vám svoje požehnanie a svedčím o tom, že keď veríme v Boha, keď Ho milujeme a milujeme Jeho deti celým svojím srdcom a snažíme sa činiť, ako nám Boh prikázal, nájdeme uzdravenie a pokoj, šťastie a zmysel. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.