2010 – 2019
Kvôli Nemu
Október 2018


Kvôli Nemu

Vedieť kto a prečo pri slúžení druhým nám pomáha rozumieť, že najväčším prejavom lásky je oddanosť Bohu.

V tento historický večer chcem vyjadriť lásku a uznanie každej z vás, moje drahé sestry. Nech sú náš vek, poloha alebo okolnosti akékoľvek, dnes večer sa schádzame v jednote, sile, úmysle a svedectve, že sme milované a vedené naším Nebeským Otcom; naším Spasiteľom Ježišom Kristom; a naším žijúcim prorokom, prezidentom Russellom M. Nelsonom.

Ako mladý pár sme s manželom boli naším biskupom povolaní navštevovať a slúžiť rodine, ktorá nebola na zhromaždení veľa rokov. Ochotne sme prijali túto úlohu a o pár dní sme išli k nim domov. Hneď nám bolo jasné, že nechceli návštevu z Cirkvi.

Takže na našej ďalšej návšteve sme im priniesli tanier koláčov so sebaistotou, že čokoládové kúsky roztopia ich srdcia. Neroztopili. Ten pár sa s nami rozprával cez dvere so sieťkou a dávali nám ešte jasnejšie najavo, že nie sme vítaní. Ale keď sme išli autom domov, boli sme si celkom istí, že sme mohli mať úspech, keby sme im namiesto toho boli ponúkli koláče s burizónmi.

Náš nedostatok duchovnej vízie spôsobil, že naše ďalšie neúspešné pokusy nás frustrovali. Odmietnutie nie je nikdy príjemné. Po čase sme sa začali pýtať samých seba: „Prečo to robíme? Čo je naším úmyslom?“

Starší Carl. B. Cook poznamenal: „Služba v Cirkvi … môže byť náročná, ak sme požiadaní, aby sme urobili niečo, z čoho máme strach, pokiaľ nás služba unavuje alebo ak sme povolaní urobiť niečo, čo sa nám spočiatku nepáči.“1 Zažívali sme pravdivosť slov staršieho Cooka, keď sme sa rozhodli, že musíme hľadať vedenie od Niekoho s väčšou perspektívou ako tá naša.

Takže po mnohých úprimných modlitbách a štúdiu sme obdržali odpoveď na prečo našej služby. Zmenilo sa naše porozumenie, srdce, vlastne celý zážitok zjavenia.2 Keď sme hľadali vedenie z písiem, Pán nás naučil, ako učiniť proces slúženia druhým jednoduchším a zmysluplnejším. Tu je verš, ktorý sme čítali a zmenil naše srdcia aj prístup: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mocou, mysľou a silou; a v mene Ježiša Krista mu budeš slúžiť.“3 Hoci bol tento verš veľmi známy, zdalo sa, že k nám prehovoril novým a dôležitým spôsobom.

Uvedomili sme si, že sme sa úprimne snažili slúžiť tejto rodine a nášmu biskupovi, ale museli sme sa spýtať samých seba, či sme naozaj slúžili kvôli našej láske k Pánovi. Kráľ Benjamín objasnil tento rozdiel, keď povedal: „Hľa, hovorím vám, že si neprajem chváliť sa preto, že som vám hovoril, že som prežil dni svoje v službe vám, lebo som bol vlastne v službe Božej.“4

Takže komu kráľ Benjamín skutočne slúžil? Nebeskému Otcovi a Spasiteľovi. Vedieť kto a prečo pri slúžení druhým nám pomáha rozumieť, že najväčším prejavom lásky je oddanosť Bohu.

Ako sa naše zameranie postupne menilo, tak aj naše modlitby. Začali sme sa tešiť na naše návštevy u tejto milej rodiny kvôli našej láske k Pánovi.5 Robili sme to pre Neho. Spôsobil, že tá útrapa už viac nebola útrapou. Po mnohých mesiacoch státia na prahu dverí, nás tá rodina začala púšťať dnu. Časom sme mali spolu pravidelnú modlitbu a vzácne diskusie o evanjeliu. Rozvinulo sa dlhotrvajúce priateľstvo. Uctievali sme Ho a milovali Ho tým, že sme milovali Jeho deti.

Viete si spomenúť na čas, keď ste sa s láskou snažili s úprimnou snahou pomôcť niekomu v núdzi a cítili ste, že vaše úsilie vyšlo nazmar alebo ste možno boli nedocenení alebo dokonca nechcení? Pochybovali ste v tej chvíli o hodnote vašej služby? Ak áno, kiež slová kráľa Benjamína nahradia vaše pochybnosti a aj vašu krivdu: „Ste vlastne v službe Boha svojho.“6

Radšej ako budovať zlosť môžeme skrze službu budovať dokonalejší vzťah s naším Nebeským Otcom. Naša láska a oddanosť k Nemu predchádza potrebe uznania alebo vďačnosti a umožňuje, aby Jeho láska plynula k nám a cez nás.

Niekedy môžeme spočiatku slúžiť z pocitu povinnosti alebo záväzku, ale dokonca aj taká služba nás môže priviesť k niečomu vznešenejšiemu v nás, vedúc nás slúžiť ešte lepšou cestou7 – ako vo výzve prezidenta Nelsona, k novšiemu a svätejšiemu spôsobu, ako sa starať o druhých a slúžiť im.8

Keď sa zameriame na všetko, čo pre nás Boh robí, naša služba pochádza zo srdca vďačnosti. Keď sa prestaneme toľko zaoberať tým, aby nás naša služba vyvyšovala, namiesto toho si uvedomíme, že zameranie našej služby bude dať Boha na prvé miesto.9

Prezident M. Russell Ballard učil: „Len keď milujeme Boha a Krista celým svojím srdcom, dušou a mysľou, sme schopní podeliť sa o túto lásku s našimi blížnymi skrze skutky láskavosti a služby.“10

Prvé z Desiatich prikázaní opakuje túto božskú múdrosť: „Ja som Hospodin, tvoj Boh… Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“11 Umiestnenie tohto prikázania nám pomáha rozumieť, že ak Ho pokladáme za svoju hlavnú prioritu, všetko ostatné nakoniec zapadne na svoje miesto – dokonca aj naša služba druhým. Keď je na hlavnom mieste v našom živote vďaka nášmu zámernému rozhodnutiu, potom môže požehnať naše skutky k nášmu dobru a k dobru ostatných.

Pán radil: Hľaďte ku mne v každej myšlienke.12 A každý týždeň sa zaväzujeme robiť práve to – aby sme vždy na Neho pamätali.13 Môže sa takéto božské zameranie uplatniť vo všetkom, čo robíme? Môže sa vykonanie aj obyčajnej úlohy stať príležitosťou na to, aby sme ukázali našu lásku a oddanosť k Nemu? Verím, že môže a aj bude.

Z každej položky na našom zozname povinností sa môže stať spôsob, ako Ho velebiť. Môžeme sa pozerať na každú úlohu ako na privilégium a príležitosť slúžiť Mu, aj keď sme uprostred záverečných termínov, povinností alebo špinavých plienok.

Ako povedal Ammón: „Áno, ja viem, že nie som nič; čo do sily svojej som slabý; takže sa nebudem vychvaľovať sám sebou, ale budem sa vychvaľovať Bohom svojím, lebo v sile jeho môžem činiť všetky veci.“14

Keď sa služba nášmu Bohu stane v našom živote hlavnou prioritou, strácame samých seba a v pravom čase samých seba nachádzame.15

Spasiteľ učil túto zásadu veľmi jednoducho a priamo: „Takže, nech tak svetlo vaše svieti pred ľudom týmto, aby mohli vidieť dobré skutky vaše a oslavovať Otca vášho, ktorý je v nebi.“16

Rada by som sa s vami podelila o niektoré slová múdrosti, ktoré sa našli na stene sirotinca v Kalkate v Indii: „Ak ste láskaví, ľudia vás môžu obviniť zo sebeckých, skrytých úmyslov. Buďte láskaví aj tak. Čo budujete roky, môže niekto zničiť za jednu noc. Budujte aj tak. Na dobro, ktoré robíte dnes, ľudia zajtra často zabudnú. Robte dobro aj tak. Dajte svetu to najlepšie zo seba, a aj tak to nikdy nemusí stačiť. Dajte svetu to najlepšie zo seba aj tak. Viete, v konečnom dôsledku je to aj tak medzi vami a vaším Bohom …“17

Sestry, vždy je to medzi nami a Pánom. Ako povedal prezident James E. Faust: „Čo je najväčšou potrebou vo svete? … Nie je najväčšou potrebou na celom svete pre každého človeka mať osobný, trvalý, každodenný, pokračujúci vzťah so Spasiteľom? Mať taký vzťah v nás môže oslobodiť božskosť a nič nemôže mať väčší význam v našom živote ako keď spoznáme a pochopíme náš božský vzťah s Bohom.“18

Podobne vysvetlil Alma svojmu synovi: „Áno, nech všetky konania tvoje sú pre Pána, a kdekoľvek ideš, nech je to v Pánovi; áno, nech všetky myšlienky tvoje smerujú k Pánovi; áno, nech náklonnosť srdca tvojho leží na Pánovi naveky.“19

A prezident Russell M. Nelson nás podobne učil: „Keď porozumieme Jeho dobrovoľnému uzmiereniu, akákoľvek naša obeť sa stáva úplne zatienená hlbokým pocitom vďačnosti, že máme výsadu Mu slúžiť.“20

Sestry, svedčím, že keď Ježiš Kristus, skrze moc Svojho uzmierenia, pracuje na nás a v nás, začína pracovať skrze nás, aby požehnal druhých. Slúžime im, ale robíme to tým, že Ho milujeme a slúžime Mu. Stávame sa tým, čo opisujú písma: Každý človek usilujúci o blaho blížneho svojho a robiaci všetky veci s okom upreným na slávu Božiu.21

Možno náš biskup vedel, že toto bolo to ponaučenie, ktoré si s manželom zoberieme z toho prvotného a dobre mieneného, no nedokonalého, úsilia slúžiť Božím milovaným synom a dcéram. Vydávam svoje osobné a pevné svedectvo o dobrotivosti a láske, ktorú s nami On zdieľa, dokonca aj keď sa kvôli Nemu snažíme slúžiť. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.