Spasiteľov vždy prítomný súcit
Vyjadrenie súcitu s druhými je podstatou evanjelia Ježiša Krista.
Jednou z najpozoruhodnejších zásad, ktoré Spasiteľ učil počas Svojej pozemskej služby, bolo zaobchádzanie s druhými so súcitom. Poďme premýšľať o tejto zásade a jej praktickom uplatnení tak, že sa zamyslíme nad príbehom o Ježišovej návšteve domu Šimona, farizeja.
V Lukášovom evanjeliu sa píše, že istá žena, považovaná za hriešnicu, vošla do Šimonovho domu, keď tam bol Ježiš. V pokornej ľútosti pristúpila žena k Ježišovi, umyla Mu nohy slzami, utrela ich svojimi vlasmi a potom ich pobozkala a pomazala špeciálnou masťou.1 Hrdý hostiteľ, ktorý sa považoval za morálne nadradeného žene, si s výčitkou a aroganciu pomyslel: „Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica.“2
Farizejov postoj „som lepší ako ty“ ho priviedol k tomu, aby nespravodlivo súdil Ježiša i ženu. Ale Spasiteľ vo Svojej vševedúcnosti poznal Šimonovu myseľ a s veľkou múdrosťou spochybnil Šimonov povýšenecký prístup a tiež ho napomenul za nedostatok zdvorilosti pri prijímaní vzácneho hosťa, akým bol Spasiteľ, do svojho domu. Ježišovo priame napomenutie farizeja slúžilo ako svedectvo toho, že Ježiš mal skutočne dar proroctva a že táto žena s pokorným a skrúšeným srdcom činila pokánie a jej hriechy jej boli odpustené.3
Ako mnoho ďalších udalostí počas Ježišovej pozemskej služby, aj tento príbeh opäť dokazuje, že Spasiteľ konal súcitne so všetkými, ktorí k Nemu prišli – bez rozdielu – a obzvlášť s tými, ktorí Jeho pomoc potrebovali najviac. Skrúšenosť a úctivá láska, ktoré žena Ježišovi prejavila, boli dôkazom jej úprimného pokánia a túžby obdržať odpustenie svojich hriechov. Šimonov komplex nadradenosti spolu s jeho zatvrdeným srdcom4 mu však zabránili prejaviť empatiu voči tejto kajúcnej duši a s ľahostajnosťou a opovrhnutím sa zmieňoval dokonca aj o Spasiteľovi sveta. Jeho postoj ukázal, že jeho spôsob života nie je nič iné ako prísne a prázdne dodržiavanie pravidiel a vonkajšie prejavy vlastného presvedčenia prostredníctvom sebavyvyšovania a falošnej svätosti.5
Súcitná a osobná Ježišova služba v tomto príbehu ukazuje dokonalý model toho, ako by sme mali komunikovať so svojimi blížnymi. Písma uvádzajú nespočetné množstvo príkladov, ako Spasiteľ, dojatý Svojim hlbokým a vždy prítomným súcitom, komunikoval s ľuďmi Svojej doby a pomáhal tým, ktorí trpeli a tým ktorí „boli zmoren[í] a bezmocn[í] ako ovce, ktoré nemajú pastiera“.6 Podal Svoju milosrdnú ruku tým, ktorí potrebovali úľavu od svojich bremien, fyzických aj duchovných.7
Ježišov súcitný postoj je založený na pravej láske8, hlavne na Jeho čistej a dokonalej láske, ktorá je podstatou Jeho zmiernej obete. Súcit je základnou charakteristikou tých, ktorí sa usilujú o posvätenie, a táto božská vlastnosť sa prelína s inými kresťanskými črtami, ako je smútenie s tými, ktorí smútia, empatiou, milosrdenstvom a láskavosťou.9 Vyjadrenie súcitu s druhými je vlastne podstata evanjelia Ježiša Krista a výrazný dôkaz našej duchovnej a emocionálnej blízkosti k Spasiteľovi. Navyše ukazuje úroveň vplyvu, ktorý má Spasiteľ na náš spôsob života, a ukazuje veľkosť nášho ducha.
Je zmysluplné poznamenať, že Ježišove súcitné skutky neboli príležitostnými alebo nariadenými prejavmi, ktoré vychádzali zo zoznamu úloh, ktoré treba splniť, ale každodennými prejavmi reality Jeho čistej lásky k Bohu a Jeho deťom a Jeho vždy prítomnej túžby pomáhať im.
Ježiš dokázal rozoznať potreby ľudí dokonca aj na diaľku. Preto nie je prekvapujúce, že napríklad hneď po uzdravení jedného stotníkovho sluhu10 Ježiš odišiel z Kafarnaumu do mesta zvaného Naim. Práve tam Ježiš vykonal jeden z najkrajších zázrakov Svojej pozemskej služby, keď prikázal mŕtvemu mládencovi, jedinému synovi ovdovenej matky, aby vstal a žil. Ježiš nevycítil len intenzívne utrpenie tejto úbohej matky, ale aj ťažké okolnosti jej života, a bol dojatý skutočným súcitom k nej.11
Rovnako ako hriešna žena a vdova z Naimu, mnoho ľudí v okruhu nášho vplyvu hľadá útechu, pozornosť, začlenenie a akúkoľvek pomoc, ktorú im môžeme ponúknuť. Všetci môžeme byť nástrojmi v Pánových rukách a konať súcitne voči tým, ktorí to potrebujú, rovnako ako to urobil Ježiš.
Poznám malé dievčatko, ktoré sa narodilo s veľmi vážnym rázštepom pery a rázštepom podnebia. V druhý deň svojho života musela absolvovať prvú zo série mnohých operácií. Pohnutí skutočným súcitom s tými, ktorí prežívajú rovnakú výzvu, sa toto dievča a jej rodičia snažia poskytnúť podporu, porozumenie a emocionálnu pomoc druhým, ktorí čelia tejto zložitej skutočnosti. Nedávno mi napísali a zdieľali toto: „Prostredníctvom toho, s čím naša dcéra zápasí, sme mali možnosť stretnúť sa s úžasnými ľuďmi, ktorí potrebovali útechu, podporu a povzbudenie. Pred nejakým časom sa naša dcéra, ktorá má teraz 11 rokov, rozprávala s rodičmi dieťaťa s rovnakým zdravotným problémom. Počas tohto rozhovoru si naša dcéra dala na chvíľu dole rúško, ktoré mala kvôli pandémii, aby rodičia videli, že je tu nádej, aj keď ich dieťa má v najbližších rokoch pred sebou ešte dlhú cestu, aby sa tento problém napravil. Sme veľmi vďační za príležitosť vyjadriť našu empatiu tým, ktorí trpia, tak ako to Spasiteľ robí pre nás. Cítime, že zmierňujeme našu vlastnú bolesť zakaždým, keď zmiernime bolesť niekoho iného.“
Moji drahí priatelia, ak sa so zámerom snažíme začleniť súcitný prístup do nášho spôsobu života, ako nám to ukázal Spasiteľ, staneme sa citlivejšími k potrebám ľudí. S takouto zvýšenou citlivosťou budú pocity skutočného záujmu a lásky prenikať do každého nášho činu. Pán rozpozná naše úsilie a určite budeme požehnaní príležitosťami byť nástrojmi v Jeho rukách pri obmäkčovaní sŕdc a v prinášaní úľavy dušiam, ktorých ruky sú ochabnuté.12
Ježišovo napomínanie farizeja Šimona tiež ukázalo, že nemáme nikdy hrubo a kruto súdiť svojich blížnych, pretože všetci potrebujeme porozumenie a milosrdenstvo nášho milujúceho nebeského Otca pre svoje vlastné nedokonalosti. Nie je to práve to, čo Spasiteľ učil pri inej príležitosti, keď povedal: „A prečo vidíš smietku, ktorá je v oku brata tvojho, avšak brvno, ktoré je vo vlastnom oku tvojom, si nevšímaš?“13
Musíme vziať do úvahy, že nie je ľahké porozumieť všetkým okolnostiam, ktoré prispievajú k niekoho postoju alebo reakcii. Zdanie môže byť klamlivé a často nepredstavuje presnú mieru toho, ako sa niekto správa. Na rozdiel odo mňa a od vás je Kristus schopný jasne vidieť všetky aspekty danej situácie.14 Dokonca aj keď Spasiteľ pozná všetky naše slabosti, neodsudzuje nás neuvážene, ale postupom času s nami aj naďalej súcitne spolupracuje a pomáha nám odstrániť brvno z nášho oka. Ježiš sa vždy pozerá na srdce a nie na vzhľad.15 On Sám prehlásil: „Nesúďte podľa zovňajška.“16
Teraz pouvažujte nad Spasiteľovou múdrou radou dvanástim nefitským učeníkom ohľadom tejto otázky:
„A vedzte, že vy budete sudcami ľudu tohto podľa súdu, ktorý vám ja dám, ktorý bude spravodlivý. Takže, akými ľuďmi máte byť? Veru hovorím vám, dokonca ako ja som.“17
„Takže chcel by som, aby ste boli dokonalí, dokonca ako ja alebo ako Otec váš, ktorý je v nebi, dokonalý je.“18
V tomto kontexte Pán privoláva súd na tých, ktorí sa rozhodnú nespravodlivo súdiť údajné nedostatky druhých. Aby sme mohli byť hodní spravodlivo súdiť, musíme sa snažiť stať sa podobnými Spasiteľovi a súcitne hľadieť na nedokonalosti jednotlivcov, dokonca Jeho očami. Keď uvážime, že k dokonalosti máme ešte dlhú cestu, bolo by možno lepšie, keby sme sedeli pri Ježišových nohách a prosili o milosrdenstvo za naše vlastné nedokonalosti, ako to robila kajúcna žena vo farizejovom dome, a nemrhali toľko času a energie zameriavaním sa na tie nedokonalosti druhých, ktoré vnímame.
Moji drahí priatelia, svedčím, že keď sa usilujeme začleniť Spasiteľov príklad súcitu do nášho života, naša schopnosť chváliť cnosti našich blížnych sa prehĺbi a náš prirodzený inštinkt posudzovať ich nedokonalosti sa zníži. Naše spoločenstvo s Bohom bude rásť a určite sa naše životy stanú sladšími, naše city budú jemnejšie a nájdeme nekonečný zdroj šťastia. Budú nás poznať ako mierotvorcov19, ktorých slová sú jemné ako rosa jarného rána.
Modlím sa, aby sme sa stali trpezlivejšími a chápavejšími voči svojim blížnym a aby Pánovo milosrdenstvo v dokonalej miernosti upokojilo našu netrpezlivosť s ich nedokonalosťami. Toto je Spasiteľovo pozvanie pre nás. Svedčím, že On žije. Je dokonalým vzorom milosrdného a trpezlivého učeníctva. Vydávam svoje svedectvo o týchto pravdách vo svätom mene Spasiteľa Ježiša Krista, amen.