Priazeň Pána po všetky dni svoje
Ako reagujeme na svoje strasti? Cítime vďačnosť, pretože sa viac zameriavame na svoje požehnania ako na problémy?
Pandémia COVID-19 bola jednou z mnohých skúšok a výziev, s ktorými sa Božie deti stretli počas histórie sveta. S mojou milovanou rodinou sme na začiatku tohto roka prežívali pochmúrne dni. Pandémia a iné príčiny priniesli do našej rodiny smrť a bolesť v podobe úmrtia niektorých drahých blízkych. Môj brat Charly, moja sestra Susy a môj švagor Jimmy prešli v priebehu piatich týždňov napriek zdravotnej starostlivosti, pôstu a modlitbe na druhú stranu závoja.
Občas premýšľam nad tým, prečo Spasiteľ plakal, keď videl, ako Mária trpela kvôli smrti svojho brata Lazára, aj keď vedel, že má moc vzkriesiť Lazára a že čoskoro použije túto moc, aby zachránil Svojho priateľa pred smrťou.1 Žasnem nad Spasiteľovým súcitom a empatiou voči Márii; rozumel tej neopísateľnej bolesti, ktorú Mária cítila, keď jej brat Lazár zomrel.
Rovnakú intenzívnu bolesť cítime, keď prežívame dočasné odlúčenie od svojich blízkych. Spasiteľ s nami dokonale súcití. Neobviňuje nás z našej krátkozrakosti ani z toho, že si vieme predstaviť svoju večnú cestu len do určitej miery. Namiesto toho súcití s naším smútkom a utrpením.
Nebeský Otec a Jeho Syn Ježiš Kristus chcú, aby sme mali radosť.2 Prezident Russell M. Nelson učil: „Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko. Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy … môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje.“3
Keď som bol mladý misionár, spomínam si na chvíľu, kedy jeden úžasný misionár, ktorého som obdivoval, dostal isté zničujúce správy. Jeho mama a jeho mladší brat zahynuli pri tragickej nehode. Prezident misie ponúkol tomuto staršiemu možnosť vrátiť sa domov na pohreb. Avšak potom, ako sa rozprával so svojím otcom cez telefón, sa tento misionár rozhodol zostať a dokončiť svoju misiu.
Krátko nato, keď sme slúžili v rovnakej zóne, sme spolu s mojím spoločníkom obdržali núdzový telefonát; nejakí zlodeji ukradli bicykel patriaci práve tomuto misionárovi a poranili ho nožom. Musel ísť pešo spolu so svojím spoločníkom do najbližšej nemocnice, kde sme sa s nimi spolu s mojím spoločníkom stretli. Na ceste do nemocnice som smútil kvôli tomuto misionárovi. Predpokladal som, že jeho nálada bude skleslá a že po tejto traumatickej skúsenosti sa bude teraz istotne chcieť vrátiť domov.
Keď sme však prišli do nemocnice, uvidel som tohto misionára ležať na lôžku, ako čaká, kedy ho zoberú na operáciu – a usmieval sa. Pomyslel som si: „Ako sa môže usmievať v takejto situácii?“ Zatiaľ čo sa zotavoval v nemocnici, nadšene rozdával brožúrky a výtlačky Knihy Mormonovej lekárom, sestričkám a druhým pacientom. Dokonca ani napriek týmto skúškam nechcel ísť domov. Namiesto toho slúžil do posledného dňa svojej misie s vierou, energiou, silou a nadšením.
Na začiatku Knihy Mormonovej Nefi uvádza: „Videl som mnoho strastí v priebehu dní svojich, predsa len som mal vysokú priazeň Pána po všetky dni svoje.“4
Myslím na tie mnohé skúšky, ktoré Nefi zažil, z ktorých mnohé sú zahrnuté v tom, čo napísal. Jeho skúšky nám pomáhajú pochopiť, že my všetci máme pochmúrne dni. Jedna z týchto skúšok sa udiala, keď bolo Nefimu prikázané, aby sa vrátil do Jeruzalema, aby získal mosadzné dosky, ktoré mal Lábán vo svojom vlastníctve. Niektorí z Nefiho bratov boli muži malej viery a dokonca zbili Nefiho palicou. Nefi zažil ďalšiu skúšku, keď zlomil svoj luk a nemohol získať jedlo pre svoju rodinu. Keď bolo Nefimu neskôr prikázané, aby postavil loď, jeho bratia sa mu posmievali a odmietli mu pomôcť. Napriek týmto a mnohým ďalším skúškam počas svojho života Nefi vždy rozpoznával Božiu dobrotivosť.
Keď sa Nefiho rodina plavila cez oceán na ceste do zasľúbenej krajiny, časť jeho rodiny „sa začal[a] veseliť“, hovoriť hrubo a zabudli, že to bola Pánova moc, ktorá ich zachovávala. Keď ich Nefi pokarhal, urazili sa a spútali ho lanami tak, že sa nemohol pohnúť. Kniha Mormonova udáva, že jeho bratia „[s ním] zaobchádzali … s veľkou krutosťou“; jeho zápästia a členky „boli veľmi opuchnuté a veľmi bolestivé“.5 Nefi smútil kvôli tvrdosti sŕdc svojich bratov a občas bol premožený zármutkom.6 Vyhlásil: „Predsa len som však hľadel k Bohu svojmu a chválil som ho po celý deň; a nereptal som proti Pánovi pre strasti svoje.“7
Moji drahí bratia a sestry, ako reagujeme na svoje strasti? Reptáme kvôli nim pred Pánom? Alebo cítime ako Nefi a môj bývalý kamarát z misie vďačnosť v slove, myšlienke a skutku, pretože sa viac zameriavame na svoje požehnania ako na problémy?
Náš Spasiteľ Ježiš Kristus nám dal príklad počas Svojej pozemskej služby. Vo chvíľach ťažkostí a skúšok je málo vecí, ktoré nám prinesú väčší pokoj a uspokojenie ako služba našim blížnym. Evanjelium podľa Matúša rozpráva o tom, čo sa stalo, keď sa Spasiteľ dozvedel, že Jeho bratrancovi, Jánovi Krstiteľovi, kráľ Herodes sťal hlavu, aby potešil Herodiadinu dcéru:
„Potom prišli jeho učeníci, vzali mŕtvolu a pochovali; nato odišli a oznámili to Ježišovi.
Keď to Ježiš počul, utiahol sa loďou na pusté miesto do samoty. Ako sa zástupy dopočuli o tom, nasledovali ho z miest pešo.
Keď vystúpil (z lode) a uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním a uzdravoval ich nemocných.
Podvečer prišli k nemu učeníci a povedali: Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm.
Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť.“8
Ježiš Kristus nám ukázal, že počas obdobia skúšok a protivenstva môžeme vyjadriť pochopenie pre ťažkosti druhých. Vďaka súcitu sa s nimi môžeme spojiť a pozdvihnúť ich. A keď tak učiníme, aj my sme pozdvihnutí svojou kresťanskou službou. Prezident Gordon B. Hinckley vyhlásil: „Najlepším liekom na trápenie, aký poznám, je práca. Najlepším liekom na zúfalstvo je služba. Najlepším liekom na vyčerpanosť je výzva pomôcť niekomu, kto je ešte viac unavený.“9
V tejto cirkvi, Cirkvi Ježiša Krista, som mal veľa príležitostí inšpirovane slúžiť a slúžiť svojim blížnym. Práve v takých chvíľach cítim, že Nebeský Otec odľahčuje moje bremená. Prezident Russell M. Nelson je Boží prorok na zemi; je skvelým príkladom toho, ako by sme mali inšpirovane slúžiť druhým počas náročných skúšok. Pripájam svoje svedectvo k svedectvám mnohých ďalších Svätých, že Boh je náš milujúci Nebeský Otec. Počas svojich pochmúrnych dní som cítil Jeho nekonečnú lásku. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus rozumie našim bolestiam a strastiam. Chce odľahčiť naše bremená a utešiť nás. Musíme nasledovať Jeho príklad službou a inšpirovanou službou tým, ktorí majú väčšie bremená ako my sami. V mene Ježiša Krista, amen.