Hľaďte do budúcnosti
Sústredenie sa na veci, ktoré sú najdôležitejšie – najmä tie veci, ktoré sú „ďalej na ceste“, tie večné veci – je kľúčom k postupovaniu týmto životom.
Keď som mal 15 rokov, dostal som povolenie učiť sa šoférovať, ktoré mi umožnilo šoférovať auto, ak bol so mnou jeden z mojich rodičov. Keď sa môj otec spýtal, či by som sa chcel ísť previezť, bol som nadšený.
Zaviezol nás zopár kilometrov do okrajovej časti mesta na dlhú, rovnú, dvojprúdovú cestu, ktorú používalo len málo ľudí – mal by som poznamenať, že to bolo pravdepodobne jediné miesto, kde sa cítil v bezpečí. Zastavil na krajnici a vymenili sme si miesta. Dal mi zopár rád a potom mi povedal: „Opatrne vyjdi na cestu a šoféruj, kým ti nepoviem, aby si zastavil.“
Presne som nasledoval jeho pokyny. No asi po 60 sekundách povedal: „Synak, zastav auto. Je mi z jazdy nevoľno. Šoféruješ krížom krážom.“ Spýtal sa: „Na čo sa pozeráš?“
S istým podráždením som povedal: „Pozerám sa na cestu.“
Potom povedal toto: „Sledujem tvoje oči a pozeráš sa iba na to, čo je priamo pred kapotou auta. Ak sa budeš pozerať iba na to, čo je priamo pred tebou, nikdy nebudeš jazdiť rovno.“ Potom zdôraznil: „Pozeraj sa ďalej na cestu. Pomôže ti to šoférovať rovno.“
Ako 15-ročný som si myslel, že to bola dobrá lekcia šoférovania. Odvtedy som si uvedomil, že to bola aj skvelá lekcia do života. Sústredenie sa na veci, ktoré sú najdôležitejšie – najmä tie veci, ktoré sú „ďalej na ceste“, tie večné veci – je kľúčom k postupovaniu týmto životom.
Pri jednej príležitosti vo Svojom živote túžil byť Spasiteľ sám, a tak „vystúpil sám na vrch modliť sa“.1 Poslal Svojich učeníkov preč s pokynom preplávať more. V temnote noci narazila loď, na ktorej boli učeníci, na prudkú búrku. Ježiš im prišiel na pomoc, no nezvyčajným spôsobom. V zázname z písiem sa píše: „O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori.“2 Keď Ho uvideli, začali sa báť, lebo si mysleli, že postava, ktorá sa k nim priblížila, bol nejaký duch alebo fantóm. Keď Ježiš vycítil ich úzkosť, chcel upokojiť ich myseľ a srdce, a zavolal na nich: „Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!“3
Petrovi sa nielen uľavilo, ale nabral aj odvahu. Peter, vždy odvážny a často impulzívny, zvolal na Ježiša: „Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode.“4 Ježiš odpovedal Svojou známou a nadčasovou výzvou: „Poď!“5
Peter, ktorý bol istotne nadšený touto vyhliadkou, vyliezol z lode nie do vody, ale na vodu. Kým sa sústredil na Spasiteľa, dokázal urobiť nemožné, dokonca aj kráčať po vode. Petra búrka najskôr neodradila. No „silný“6 vietor nakoniec odpútal jeho pozornosť a on stratil svoje sústredenie. Strach sa vrátil. Následne sa jeho viera zmenšila a on sa začal topiť. „Vykríkol: Pane, zachráň ma!“7 Spasiteľ, ktorý vždy túži zachraňovať, sa načiahol a zdvihol ho do bezpečia.
Z tohto zázračného záznamu sa dá naučiť nespočetné množstvo lekcií, no ja spomeniem tri.
Zamerajte sa na Krista
Prvá lekcia: zamerajte sa na Ježiša Krista. Kým Peter udržiaval svoje oči zamerané na Ježiša, dokázal chodiť po vode. Búrka, vlny ani vietor ho nemohli zastaviť, pokiaľ sústredil svoju pozornosť na Spasiteľa.
Porozumenie nášho najvyššieho účelu nám pomáha určiť, na čo by sme sa mali sústrediť. Nemôžeme hrať úspešnú hru bez toho, aby sme poznali cieľ, ani nemôžeme žiť zmysluplný život bez toho, aby sme poznali jeho účel. Jedným z najväčších požehnaní znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista je to, že zodpovedá, okrem iného, otázku: „Aký je zmysel života?“ „Účelom našej existencie v tomto živote je mať radosť a pripravovať sa na návrat do Božej prítomnosti.“8 Keď si pamätáme, že sme tu na zemi, aby sme sa pripravili na návrat k životu s Bohom, pomáha nám to zamerať sa na veci, ktoré nás vedú ku Kristovi.
Zamerať sa na Krista si vyžaduje disciplínu, najmä ohľadom malých a jednoduchých duchovných návykov, ktoré nám pomáhajú stať sa lepšími učeníkmi. Bez disciplíny nie je žiadne učeníctvo.
Naše zameranie sa na Krista sa stáva jasnejším, keď hľadíme ďalej na cestu, kde chceme byť a kým sa chceme stať, a potom si každý deň nájdeme čas robiť tie veci, ktoré nám pomôžu dostať sa tam. Zameranie sa na Krista zjednodušuje naše rozhodnutia a poskytuje vedenie ohľadom toho, ako môžeme čo najlepšie využiť svoj čas a zdroje.
Aj keď existuje veľa vecí hodných našej pozornosti, z Petrovho príkladu sa učíme o dôležitosti toho, aby sme vždy mali Krista v centre svojej pozornosti. Iba skrze Krista sa môžeme vrátiť žiť s Bohom. Spoliehame sa na Kristovu milosť, keď sa snažíme stať takými ako On, a usilujeme sa o Jeho odpustenie a posilňujúcu moc, keď zlyháme.
Dávajte si pozor na rozptýlenia
Druhá lekcia: dávajte si pozor na rozptýlenia. Keď Peter presunul svoju pozornosť z Ježiša na vietor a vlny, ktoré plieskali pri jeho nohách, začal sa potápať.
Existuje mnoho vecí „pred kapotou“, ktoré môžu odviesť našu pozornosť od Krista a večných vecí, ktoré sú „ďalej na ceste“. Diabol je šikovný v rozptyľovaní. Z Lechího sna sa dozvedáme, že hlasy z veľkej a priestrannej budovy sa nás snažia odlákať k veciam, ktoré spôsobia, že stratíme smer, vďaka ktorému sa pripravujeme na návrat k životu s Bohom.9
No existujú aj menej zreteľné rozptýlenia, ktoré môžu byť rovnako nebezpečné. Ako sa hovorí: „Jediná vec nutná pre víťazstvo zla je, aby dobrí ľudia nerobili nič.“ Protivník sa zdá byť odhodlaný spôsobiť, aby dobrí ľudia nerobili nič, alebo aby aspoň mrhali svojím časom na veci, ktoré odvedú ich pozornosť od ich vznešených účelov a cieľov. Napríklad, niektoré veci, ktoré sú zdravým rozptýlením s mierou, sa môžu stať nezdravým rozptýlením bez disciplíny. Protivník rozumie, že rozptýlenia nemusia byť zlé alebo nemorálne, aby boli efektívne.
Môžeme byť zachránení
Tretia lekcia: môžeme byť zachránení. Keď sa Peter začal potápať, zvolal: „Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, [a] zachytil ho.“10 Keď sa začíname potápať, keď čelíme ťažkostiam alebo keď strácame odvahu, aj my Ním môžeme byť zachránení.
Tvárou v tvár ťažkostiam alebo skúške ste možno ako ja a dúfate, že záchrana príde okamžite. No pamätajte, že Spasiteľ prišiel apoštolom na pomoc o štvrtej nočnej stráži – potom, čo strávili väčšinu noci zmietaní v búrke.11 Môžeme sa modliť, že ak pomoc nepríde okamžite, príde aspoň o druhej stráži alebo dokonca aj o tretej stráži tej povestnej noci. Keď musíme čakať, buďme si istí, že Spasiteľ vždy dáva pozor, aby zaistil, že nebudeme musieť vytrpieť viac ako dokážeme zniesť.12 Vy, ktorí čakáte o štvrtej nočnej stráži, možno ešte stále uprostred utrpenia, nestrácajte nádej. Záchrana vždy príde k verným, či už počas smrteľnosti alebo vo večnosti.
Niekedy sa topíme kvôli svojim chybám a priestupkom. Ak sa topíte kvôli týmto dôvodom, urobte to radostné rozhodnutie, že budete činiť pokánie.13 Verím, že len málo vecí robí Spasiteľovi väčšiu radosť ako záchrana tých, ktorí sa na Neho obrátia alebo ktorí sa k Nemu vrátia.14 Písma sú plné príbehov ľudí, ktorí boli kedysi hriešni a s nedostatkami, ale ktorí činili pokánie a stali sa pevnými vo viere v Krista. Myslím si, že tieto príbehy sú v písmach, aby nám pripomenuli, že Spasiteľova láska k nám a Jeho moc vykúpiť sú nekonečné. Nielenže má Spasiteľ radosť, keď činíme pokánie, ale aj my získavame veľkú radosť.
Záver
Pozývam vás, aby ste zámerne „hľadeli ďalej na cestu“ a zväčšili svoje sústredenie sa na tie veci, na ktorých skutočne záleží. Kiež máme Krista v centre svojej pozornosti. Uprostred všetkých rozptýlení, vecí „pred kapotou“ a búrok, ktoré nás obklopujú, svedčím, že Ježiš je náš Spasiteľ a náš Vykupiteľ a náš Záchranca. V mene Ježiša Krista, amen.