O jedno percento lepší
Každé úsilie zmeniť sa, ktoré vynaložíme, bez ohľadu na to, aké malé sa nám zdá, môže náš život výrazne zmeniť.
Po viac ako jedno storočie boli národné cyklistické závodné tímy Veľkej Británie výsmechom cyklistického sveta. Zaborení v priemernosti, britskí jazdci dokázali za 100 rokov vysúťažiť iba pár zlatých olympijských medailí a dokonca boli ešte menej viditeľní na prestížnych cyklistických podujatiach, ako je vyčerpávajúca 3-týždňová Tour de France, kde žiadny britský jazdec nevyhral 110 rokov. Situácia britských jazdcov bola taká bezútešná, že niektorí výrobcovia bicyklov dokonca odmietli predávať Britom bicykle zo strachu, že by to navždy poškodilo ich ťažko získanú povesť. A napriek tomu, že venovali obrovské prostriedky do špičkových technológií a každého novovytvoreného tréningového režimu, nič nefungovalo.
Nič, teda až do roku 2003, kedy nastala malá, všeobecne nepovšimnutá zmena, ktorá navždy zmenila trajektóriu britskej cyklistiky. Tento nový prístup tiež odhalil večnú zásadu – so sľubom – týkajúcu sa našej neustálej komplikovanej snahy smrteľníkov zlepšovať sa. Čo sa teda stalo v britskej cyklistike, čo má veľký význam pre našu osobnú snahu byť lepšími dcérami a synmi Božími?
V roku 2003 nastúpil Sir Dave Brailsford. Na rozdiel od predchádzajúcich trénerov, ktorí sa pokúšali o dramatické obraty cez noc, sa Sir Brailsford namiesto toho zaviazal k stratégii, ktorú označoval ako „agregácia nepatrných ziskov“. To zahŕňalo implementáciu malých vylepšení vo všetkom. To znamenalo neustále meranie kľúčových štatistík a zameranie sa na konkrétne nedostatky.
Je to niečo podobné tomu, čo prorok Samuel Lámánita nazval kráčať v obozretnosti.1 Tento širší a holistickejší pohľad spôsobí, že sa vyhneme pasci krátkozrakosti zameriavania sa len na zjavný problém alebo hriech, ktorý máme na dosah. Tréner Brailsford povedal: „Celý princíp vychádzal z myšlienky, že ak rozoberiete všetko, čo vám napadne ohľadom jazdy na bicykli, a potom to zdokonalíte o jedno percento, dosiahnete výrazný nárast, keď to všetko spojíte.“2
Jeho prístup je v súlade s Pánovým, ktorý nás tiež učil dôležitosti 1 percenta – a to aj na úkor 99 percent. Samozrejme, On učil naliehavú požiadavku evanjelia vyhľadávať jednotlivcov v núdzi. Ale čo keby sme tú istú zásadu použili aj na pokánie, túto veľmi sladko-slanú druhú zásadu evanjelia? Čo keby sme namiesto toho, aby sme sa zdržiavali vírením a dramatickými výkyvmi medzi hriechom a pokáním, zmenšili svoje zameranie – dokonca aj keď ho rozšírime? Čo keby sme namiesto toho, aby sme sa snažili zdokonaliť všetko, riešili iba jednu vec?
Napríklad, čo ak vo svojom novom širokouhlom povedomí zistíte, že ste zanedbali denné čítanie Knihy Mormonovej? Čo keby sme sa namiesto toho, aby sme zúfalo preleteli všetkých 531 strán za jednu noc, zaviazali prečítať iba 1 percento z toho – to je iba päť strán denne – alebo iný zvládnuteľný cieľ podľa vašej situácie? Mohla by byť agregácia nepatrných ale stabilných ziskov v našich životoch konečne cestou k víťazstvu dokonca aj nad tými najotravnejšími z našich osobných nedostatkov? Môže tento prístup jedného malého sústa na naše nedostatky skutočne fungovať?
Veľmi uznávaný autor James Clear hovorí, že tento prístup hovorí matematicky priamo v náš prospech. Tvrdí, že „návyky sú ‚zloženým úrokom sebazdokonaľovania‘. Ak sa v niečom dokážete každý deň zlepšiť len o jedno percento, do konca roka … budete 37-krát lepší“.3
Malé vylepšenia trénera Brailsforda začali tým zjavným, ako napríklad vybavenie, látky na súpravy a tréningové schémy. Jeho tím sa však pri tom nezastavil. Pokračovali v hľadaní jedného percenta zlepšení v prehliadaných a neočakávaných oblastiach, ako sú výživa a dokonca aj nuansy údržby. V priebehu času sa tieto a mnohé ďalšie mikrovylepšenia spojili do ohromujúcich výsledkov, ktoré prišli rýchlejšie ako si ktokoľvek dokázal predstaviť. Skutočne boli na stope večnej zásady „riadok za riadkom, predpis za predpisom, tu trochu a tam trochu“.4
Budú takéto malé úpravy fungovať na „mocnú zmenu“5, ktorú požadujete? Keď budú správne implementované, som si na 99 percent istý, že budú! Jedinou námietkou tohto prístupu však je, že aby sa malé zisky nahromadili, musí sa vynaložiť konzistentné každodenné úsilie. A hoci pravdepodobne nebudeme dokonalí, musíme byť odhodlaní k tomu, že našu vytrvalosť odzrkadlíme trpezlivosťou. Robte tak a sladké odmeny prehĺbenej spravodlivosti vám prinesú radosť a pokoj, ktoré hľadáte. Prezident Russell M. Nelson učil: „Nič nie je viac oslobodzujúce, viac zušľachťujúce alebo rozhodujúcejšie pre náš individuálny pokrok než je pravidelné, každodenné zameranie sa na pokánie. Pokánie nie je udalosť; je to proces. Je kľúčom k šťastiu a pokoju mysle. Keď sa spojí s vierou, pokánie otvára náš prístup k moci uzmierenia Ježiša Krista.“6
Pokiaľ ide o predpoklad viery v pokánie, písma hovoria jasne. Všetko, čo sa požaduje na začiatok, je iba „trochu viery“.7 A ak dokážeme obsiahnuť túto mentalitu „horčičných semienok“8, môžeme tiež očakávať, že budú nasledovať neočakávané a výnimočné zlepšenia v našom živote. Pamätajte však, že rovnako ako by sme sa nepokúšali pretvoriť sa z bojovníka Attilu na Matku Terezu cez noc, rovnako by sme mali svoje vzorce zlepšovania preorientovať postupne. Aj keď sú zmeny potrebné vo vašom živote veľké, začnite v malom. To platí najmä vtedy, ak sa cítite ohromení alebo frustrovaní.
Tento proces nie je vždy dosiahnuteľný lineárne. Dokonca aj u tých najodhodlanejších môžu nastať nezdary. Keďže som vo svojom vlastnom živote zažil túto frustráciu, viem, že sa to niekedy môže zdať ako 1 percento vpred a 2 percentá vzad. Napriek tomu, ak zostaneme odvážni v našom odhodlaní dôsledne dosahovať tieto 1 percentné zisky, Ten, kto „niesol naše choroby“9, nás určite ponesie.
Samozrejme, že ak sme zapojení do ťažkých hriechov, Pán hovorí jasne a jednoznačne; musíme sa zastaviť, získať pomoc od nášho biskupa a okamžite sa od takýchto praktík odvrátiť. Ale ako starší David A. Bednar učil: „Malé, trvalé, narastajúce duchovné zlepšenia sú krokmi, ktoré si Pán praje, aby sme robili. Príprava na to, aby sme kráčali nevinní pred Bohom je jedným z prvoradých cieľov smrteľnosti a celoživotnou snahou; nie je to výsledok sporadických náhlych vzplanutí intenzívnej duchovnej aktivity.“10
Funguje teda skutočne tento vreckový prístup k pokániu a skutočným zmenám? Je dôkaz, takpovediac, v pedálovaní? Zamyslite sa nad tým, čo sa stalo britskej cyklistike za posledné dve desaťročia od zavedenia tejto filozofie. Britskí cyklisti doteraz prekvapivo už šesťkrát vyhrali legendárnu Tour de France. Počas uplynulých štyroch olympijských hier bola Veľká Británia najúspešnejšou krajinou vo všetkých cyklistických disciplínach. A na nedávno ukončených olympijských hrách v Tokiu získala Veľká Británia v cyklistike viac zlatých medailí ako ktorákoľvek iná krajina.
Fotografie britských cyklistov (v smere hodinových ručičiek zľava hore) Friedemann Vogel, John Giles a Greg Baker/Getty Images
Náš drahocenný sľub na našej ceste do večnosti, ktorý nesmierne zatieňuje svetské striebro alebo zlato, je, že budeme skutočne triumfovať v Kristovi.11 A keď sa zaväzujeme vykonávať malé, ale trvalé zlepšenia, je nám sľúbený „nevädnúci veniec slávy“.12 Slniac sa v tom nezatemniteľnom vábivom lesku vás pozývam, aby ste preskúmali svoj život a zistili, čo vás na ceste zmluvy zastavilo alebo spomalilo. Potom sa na to pozrite zo širšia. Hľadajte vo svojom živote malé, ale uskutočniteľné nápravy, ktoré by mohli viesť k sladkej radosti z toho, že ste o niečo lepší.
Pamätajte si, že Dávid použil iba jeden malý kameň, aby porazil zdanlivo neporaziteľného obra. Ale mal pripravené ďalšie štyri kamene. Podobne zlovoľnú povahu a večný osud Almu mladšieho zmenila iba jedna jednoduchá, tichá myšlienka – spomienka na to, čo ho učil jeho otec o spásnej milosti Ježiša Krista. A tak je to aj s naším Spasiteľom, ktorý hoci bez hriechu „spočiatku neobdržal plnosť, ale pokračoval od milosti k milosti, pokiaľ neobdržal plnosť“.13
Je to On, kto vie, keď padne vrabec a podobne sa zameriava na minútu, ako aj na dôležité okamihy v našich životoch, a ktorý je práve teraz pripravený pomôcť vám v akejkoľvek jednopercentnej výprave, na ktorú ste sa vďaka tejto konferencii vybrali. Pretože každé úsilie o zmenu, ktoré vynaložíme, bez ohľadu na to, aké malé sa nám to zdá, môže vo vašom živote urobiť ten najväčší rozdiel.
Ohľadom toho starší Neal A. Maxwell učil: „Každé presadenie spravodlivej túžby, každý skutok služby a každý skutok uctievania, akokoľvek malý a čiastkový, zvyšuje našu duchovnú dynamiku.“14 Skutočne, malými, prostými a, áno, dokonca iba jednopercentnými vecami, sa dajú uskutočniť veci veľké.15 Konečné víťazstvo je stopercentne isté, „po všetkom, čo my môžeme urobiť“16, skrze moc, zásluhy a milosrdenstvo nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.