Denné znovuzriadenie
Potrebujeme neustálu, každodennú infúziu nebeského svetla. Potrebujeme „časy osvieženia“. Časy osobnej obnovy.
Stretávame sa v toto krásne sabatné ráno, aby sme hovorili o Kristovi, radovali sa z Jeho evanjelia a aby sme si boli navzájom oporou a podporovali sa pri tom, ako kráčame „cestou“ nášho Spasiteľa.1
Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa pre tento účel schádzame každý sabatný deň počas celého roka. Ak nie ste členom Cirkvi, srdečne vás vítame a ďakujeme, že ste sa k nám pripojili v uctievaní Spasiteľa a v učení sa o Ňom. Rovnako ako vy, aj my sa usilujeme – aj keď nedokonale – stať sa lepšími priateľmi, susedmi a ľuďmi2, a snažíme sa to dosiahnuť nasledovaním nášho vzorového príkladu, Ježiša Krista.
Dúfame, že cítite úprimnosť nášho svedectva. Ježiš Kristus žije! On je Synom živého Boha a v dnešnej dobe riadi prorokov na zemi. Pozývame všetkých, aby prišli, vypočuli si Božie slovo a mali podiel na Jeho dobrote! Vydávam svoje osobné svedectvo, že Boh je medzi nami a že sa určite priblíži k všetkým, ktorí sa priblížia k Nemu.3
Považujeme za česť kráčať s vami po Majstrovej tesnej a úzkej ceste učeníctva.
Umenie kráčať po priamke
Existuje často opakovaná teória, že stratení ľudia chodia v kruhoch. Nedávno túto teóriu testovali vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú kybernetiku. Účastníkov vzali do hustého lesa a dali im jednoduché pokyny: „Choďte po priamke.“ Neboli tam žiadne viditeľné orientačné body. Testované osoby sa museli spoliehať výlučne na svoj orientačný zmysel.
Čo myslíte, ako sa im darilo?
Vedci dospeli k záveru: „Ľudia skutočne [chodia] v kruhoch, ak nemajú spoľahlivé pomôcky k svojmu smeru chôdze.“4 Pri neskoršej otázke niektorí účastníci sebavedome tvrdili, že sa ani v najmenšom neodchýlili. Napriek ich vysokej sebaistote údaje GPS ukázali, že kráčali v kolečkách, ktoré mali v niektorých prípadoch priemer len 20 metrov.
Prečo je pre nás také ťažké chodiť po priamke? Niektorí výskumníci predpokladajú, že rozdiel robia malé, zdanlivo bezvýznamné odchýlky v teréne. Iní poukázali na skutočnosť, že všetci máme jednu nohu, ktorá je o niečo silnejšia ako druhá. „Pravdepodobnejšie“ ale máme problém kráčať priamo dopredu „[kvôli] rastúcej neistote ohľadom toho, kde sa ,priamo‘ nachádza.“5
Bez ohľadu na príčinu je to v ľudskej povahe: bez spoľahlivých orientačných bodov vybočujeme z kurzu.
Schádzanie z cesty
Nie je zaujímavé, ako malé, zdanlivo bezvýznamné faktory môžu zásadne zmeniť náš život?
Viem to z vlastnej skúsenosti pilota. Zakaždým, keď som sa priblížil k letisku, vedel som, že väčšina mojej zvyšnej práce bude pozostávať z neustálych drobných opráv kurzu, aby bolo lietadlo bezpečne nasmerované na požadovanú pristávaciu dráhu.
Podobné skúsenosti môžete mať aj pri vedení vozidla. Vietor, nerovnosti vozovky, nedokonalá rovnobežnosť kolies, nepozornosť – nehovoriac o počinoch ostatných vodičov –, to všetko vás môže vytlačiť z vami zamýšľanej cesty. Ak nevenujete pozornosť týmto faktorom, môžete mať nakoniec zlý deň.6
Platí to pre nás fyzicky.
Platí to pre nás aj duchovne.
Väčšina zmien v našom duchovnom živote – pozitívnych aj negatívnych – sa deje postupne, krok za krokom. Rovnako ako účastníci štúdie Maxa Plancka si možno neuvedomujeme, keď vybočujeme z kurzu. Možno sme si celkom istí, že ideme po priamke. Faktom však je, že bez pomoci orientačných bodov, ktoré by nás viedli, sa nevyhnutne odkloníme od kurzu a skončíme na miestach, kde sme si nikdy nemysleli, že by sme sa mohli ocitnúť.
To platí pre jednotlivcov. Platí to aj pre spoločnosti a národy. Písma sú naplnené príkladmi.
Kniha Sudcovia zaznamenáva, že potom, čo Józua zomrel, „prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael“.7
Napriek úžasným nebeským zásahom, návštevám, záchranám a zázračným víťazstvám, ktorých boli deti Izraela svedkami počas života Mojžiša a Józueho, v priebehu generácie ľudia opustili cestu a začali kráčať podľa svojich vlastných túžob. A samozrejme netrvalo dlho a za toto správanie zaplatili.
Niekedy toto odpadnutie trvá celé generácie. Niekedy sa to stane v priebehu niekoľkých rokov alebo dokonca mesiacov.8 Ale všetci sme k tomu náchylní. Bez ohľadu na to, aké silné boli naše duchovné skúsenosti v minulosti, ako ľudské bytosti máme tendenciu blúdiť. Taký bol vzor od čias Adama až doteraz.
Tu je dobrá správa
Ale všetko nie je stratené. Na rozdiel od zatúlaných testovacích subjektov máme spoľahlivé a viditeľné orientačné body, ktoré môžeme použiť na vyhodnotenie svojho kurzu.
A aké sú tieto orientačné body?
Určite medzi ne patrí každodenná modlitba a premýšľanie nad písmami a používanie inšpirovaných nástrojov, ako napríklad príručky Poď, nasleduj Ma. Každý deň sa môžeme k Božiemu trónu priblížiť s pokorou a poctivosťou. Môžeme premýšľať o svojich činoch a prehodnotiť momenty nášho dňa – berúc do úvahy svoju vôľu a túžby vo svetle tých Jeho. Ak sme sa vychýlili, prosíme Boha, aby nás znovuzriadil, a zaviažeme sa, že budeme lepší.
Tento čas introspekcie je príležitosťou na rekalibráciu. Je to záhrada premýšľania, kde môžeme kráčať s Pánom a nechať sa inštruovať, poučiť a očistiť prostredníctvom napísaného a duchom zjaveného slova nášho Nebeského Otca. Je to posvätný čas, keď si pripomíname naše slávnostné zmluvy nasledovania láskavého Krista, keď hodnotíme svoj pokrok a kráčame po duchovných orientačných bodoch, ktoré Boh poskytol Svojim deťom.
Berte to ako svoje osobné, každodenné znovuzriadenie. Na našej ceste ako pútnici na ceste slávy vieme, aké ľahké je odpadnúť. Ale tak, ako nás malé odchýlky môžu odlákať zo Spasiteľovej cesty, tak nás aj malé a jednoduché úkony vyrovnania smeru môžu bezpečne priviesť späť. Keď sa temnota vkráda do našich životov, ako sa to často stáva, naše každodenné znovuzriadenie otvára naše srdcia nebeskému svetlu, ktoré osvetľuje naše duše, odháňa tiene, strachy a pochybnosti.
Malé kormidlá, veľké lode
Ak ho vyhľadávame, skutočne, „Boh [nám] dá poznanie svojím Duchom Svätým, áno, nevysloviteľným darom Ducha Svätého“.9 Tak často, ako prosíme, nás bude učiť ceste a pomôže nám ju nasledovať.
To si, samozrejme, vyžaduje vytrvalé úsilie z našej strany. Nemôžeme sa uspokojiť s duchovnými zážitkami z minulosti. Potrebujeme stabilný tok.
Nemôžeme sa spoliehať na svedectvá druhých navždy. Musíme si budovať vlastné.
Potrebujeme neustálu, každodennú infúziu nebeského svetla.
Potrebujeme „časy osvieženia“.10 Časy osobnej obnovy.
„Valiace sa vody“ nemôžu dlho „zostať nečisté“.11 Aby boli naše myšlienky a činy čisté, musíme v tom pokračovať!
Znovuzriadenie evanjelia a Cirkvi predsa nie je niečo, čo sa stalo raz a skončilo. Je to neustály proces – jeden deň za druhým, jedno srdce za druhým.
Ako plynú naše dni, plynie aj náš život. Jeden autor to vyjadril takto: „Deň je ako celý život. Začnete robiť jednu vec, ale nakoniec urobíte niečo iné, plánujete niečo vybaviť, ale nikdy sa k tomu nedostanete. … A na konci vášho života má celá vaša existencia tiež rovnakú náhodnú kvalitu. Celý váš život má rovnakú podobu ako má jeden deň.“12
Chcete zmeniť podobu svojho života?
Zmeňte tvar svojho dňa.
Chcete zmeniť svoj deň?
Zmeňte túto hodinu.
Zmeňte hneď teraz to, čo si myslíte, cítite a robíte.
Malé kormidlo môže riadiť veľkú loď.13
Z malých tehál sa môžu stať veľkolepé sídla.
Z malých semienok sa môžu stať vysoké sekvoje.
Dobre strávené minúty a hodiny sú stavebnými kameňmi dobre prežitého života. Môžu inšpirovať dobro, vytrhnúť nás zo zajatia nedokonalostí a viesť nás späť hore na vykupiteľskú cestu odpustenia a posvätenia.
Boh nových začiatkov
Pozdvihujem spolu s vami svoje srdce vo vďake za nádherný dar novej príležitosti, nového života, novej nádeje.
Pozdvihujeme hlasy v chvále nášho štedrého a odpúšťajúceho Boha. Je istotne Bohom nových začiatkov. Vznešeným výsledkom všetkého Jeho diela je pomôcť nám, Jeho deťom, uspieť v našom úsilí o nesmrteľnosť a večný život.14
V Kristovi sa môžeme stať novým stvorením, pretože to Boh sľúbil: „Áno, a kedykoľvek bude ľud tento činiť pokánie, odpustím mu previnenia jeho proti mne“15, „…a na … [ne] si už nespomeniem.“16
Moji milovaní bratia a sestry, milí priatelia, všetci čas od času vybočíme.
Ale môžeme sa vrátiť späť do kurzu. Môžeme sa vydať na cestu temnotou a skúškami tohto života a nájsť si cestu späť k svojmu milujúcemu Nebeskému Otcovi, ak budeme hľadať a prijímať duchovné orientačné body, ktoré nám poskytol, prijímať osobné zjavenie a usilovať sa o každodenné znovuzriadenie. Tak sa stávame skutočnými učeníkmi nášho milovaného Spasiteľa Ježiša Krista.
Keď tak učiníme, Boh sa na nás usmeje. „Hospodin … požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Hospodin ťa povýši na svätý ľud.“17
Aby sme sa snažili o každodenné znovuzriadenie a neustále sa snažili kráčať po ceste Ježiša Krista je mojou modlitbou. V mene Ježiša Krista, amen.