Stať sa viac v Kristovi: podobenstvo o uhle sklonu
V Pánovom načasovaní nie je najdôležitejšie, kde začíname, ale kam smerujeme.
Ako malý chlapec som mal veľké ambície. Jedného dňa po škole som sa opýtal: „Mami, čím by som mal byť, keď vyrastiem: profesionálnym basketbalistom alebo rockovou hviezdou?“ Clark, ten „bezzubý zázrak“, žiaľ, neprejavoval žiadne známky budúcej športovej alebo hudobnej slávy. A napriek mnohonásobnému úsiliu mi bol opakovane zamietnutý vstup do študijného programu pre pokročilých v mojej škole. Moji učitelia nakoniec navrhli, aby som ostal v štandardnej triede. Časom som si vybudoval kompenzačné študijné návyky. Ale až na mojej misii v Japonsku som cítil, že sa začínajú objavovať moje intelektuálne a duchovné možnosti. Pokračoval som v tvrdej práci. Ale prvýkrát v živote som systematicky zapájal Pána do svojho vývoja a to všetko malo značný vplyv.
Bratia a sestry, v tejto Cirkvi veríme v božský potenciál všetkých Božích detí a v našu schopnosť stať sa niečím viac v Kristovi. V Pánovom načasovaní nie je najdôležitejšie, kde začíname, ale kam smerujeme.1
Na ukážku tejto zásady použijem základnú matematiku. Neprepadajte teraz panike pri počutí slova matematika na generálnej konferencii. Naša matematická fakulta na BYU – Idaho ma uisťuje, že túto hlavnú myšlienku pochopí aj začiatočník. Začína sa vzorcom priamky. Priesečník je pre naše účely začiatkom priamky. Priesečník môže mať buď vysoký, alebo nízky počiatočný bod. Uhol sklonu je priamka, ktorá môže byť pozitívne alebo negatívne naklonená.
Každý z nás má v živote rôzne priesečníky – začíname na rôznych miestach s rôznymi životnými darmi. Niektorí sa narodia s „vysokým priesečníkom“ plným príležitostí. Iní čelia počiatočným okolnostiam, ktoré sú náročné a zdajú sa byť nefér.2 Potom postupujeme po uhle sklonu osobného pokroku. O našej budúcnosti bude oveľa menej rozhodovať náš východiskový bod a oveľa viac náš uhol sklonu. Ježiš Kristus vidí božský potenciál bez ohľadu na to, kde začíname. Videl to u žobráka, hriešnika a chorých. Videl to u rybára, vyberača daní a dokonca aj na horlivcovi. Bez ohľadu na to, kde začíname, Kristus zvažuje, čo robíme s tým, čo nám je dané.3 Zatiaľ čo sa svet zameriava na náš priesečník, Boh sa zameriava na uhol sklonu. Pán vo Svojej kalkulácii urobí všetko, čo bude v Jeho silách, aby nám pomohol obrátiť náš uhol sklonu k nebu.
Táto zásada by mala poskytnúť útechu tým, ktorí sa trápia, a pozastavenie tým, ktorí zrejme majú všetky výhody. Dovoľte mi začať tým, že sa obrátim na jednotlivcov so sťaženými štartovacími podmienkami vrátane chudoby, obmedzeného prístupu k vzdelaniu a náročných rodinných situácií. Iní čelia fyzickým výzvam, obmedzeniam duševného zdravia alebo silným genetickým predispozíciám.4 Pre kohokoľvek, kto zápasí s ťažkými východiskami, prosím, uznajte, že Spasiteľ pozná to, s čím sa boríme. Vzal „na seba [naše] slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom … aby poznal … ako [nám pomôcť] podľa [našich] slabostí.“5
Dovoľte mi podeliť sa o dve oblasti povzbudenia pre tých, ktorí čelia ťažkým východiskovým okolnostiam. Po prvé, zamerajte sa na to, kam máte namierené, a nie na to, kde ste začali. Bolo by nesprávne ignorovať vaše okolnosti – sú skutočné a je potrebné ich riešiť. Prílišné zameranie sa na ťažký východiskový bod však môže spôsobiť, že vás to zadefinuje a dokonca to obmedzí vašu schopnosť vybrať si.6
Pred rokmi som slúžil so skupinou mladých ľudí z centra mesta v Bostone v štáte Massachusetts, ktorí boli do značnej miery noví v evanjeliu a v očakávaniach Cirkvi. Bolo lákavé zameniť moju empatiu a záujem o ich situáciu s túžbou znížiť Božie normy.7 Nakoniec som si uvedomil to, že najsilnejším spôsobom, ako prejavím svoju lásku je, že nikdy neznížim svoje očakávania. So všetkým, čo som vedel, sme sa spoločne zamerali na ich potenciál a každý z nich začal dvíhať svoj uhol sklonu. Ich rast v evanjeliu bol postupný, ale stabilný. Dnes už slúžili na misiách, vyštudovali vysokú školu, uzavreli manželstvo v chráme a vedú pozoruhodný osobný a profesionálny život.
Po druhé, zapojte Pána do procesu dvíhania svojho uhlu sklonu. Keď som slúžil ako prezident BYU – Pathway Worldwide, pamätám si, ako som sedel na veľkom slávnostnom zasadaní v Lime v Peru, kde hovoril starší Carlos A. Godoy. Keď sa pozeral na zhromaždenie, zdalo sa, že je ohromený tým, keď videl toľkých verných vysokoškolákov prvej generácie. Starší Godoy, možno uvažujúc o svojej vlastnej ceste za týchto ťažkých okolností, emocionálne uviedol: Pán „vám pomôže viac, ako si dokážete pomôcť sami. [Takže] zapojte Pána do tohto procesu.“8 Prorok Nefi učil: „že milosťou sme spasení po všetkom, čo my môžeme urobiť.“9 Musíme urobiť to najlepšie, čo vieme10, to zahŕňa pokánie, ale iba vďaka Pánovej milosti dokážeme realizovať svoj božský potenciál.11
Na záver mi dovoľte podeliť sa o radu v dvoch oblastiach s tými, ktorí majú vyššie východiskové body. Po prvé, môžeme prejaviť pokoru voči okolnostiam, ktoré sme sami možno nevytvorili? Ako citoval bývalý prezident BYU Rex E. Lee svojim študentom: „Všetci sme pili zo studní, ktoré sme nevykopali, a ohrievali sme sa ohňom, ktorý sme nezaložili.“12 Potom vyzval svojich študentov, aby splatili dlh a doplnili vzdelávacie studne, ktoré vybudovali pionieri pred nimi. Neschopnosť znovu osiať polia vysadené inými ľuďmi môže byť ekvivalentom vrátenia talentu bez získania ďalších.
Po druhé, zameranie sa na vysoký východiskový bod nás často môže uväzniť v pocite, že sa nám darí, v skutočnosti však náš vnútorný uhol sklonu môže značne stagnovať. Profesor na Harvarde Clayton M. Christensen učil, že najúspešnejší ľudia sú tí najskromnejší, pretože sú dostatočne sebavedomí na to, aby sa učili od všetkých a nechali sa od nich opraviť.13 Starší D. Todd Christofferson nám radil, aby sme „ochotne [našli spôsoby], ako prijať a dokonca vyhľadať nápravu“.14 Aj keď sa zdá, že všetko ide dobre, musíme hľadať príležitosti na zlepšenie prostredníctvom prosby v modlitbe.
Bez ohľadu na to, či začíname v hojných alebo ťažkých podmienkach, svoj konečný potenciál si uvedomíme, iba ak z Boha urobíme svojho partnera. Nedávno som mal rozhovor s národne významným pedagógom, ktorý sa pýtal na úspech programu BYU – Pathway. Bol bystrý a jeho záujem bol úprimný, ale očividne chcel sekulárnu odpoveď. Podelil som sa s ním o naše retenčné programy a mentorské úsilie. No zakončil som týmito slovami: „Toto sú všetky osvedčené postupy ale skutočným dôvodom, prečo naši študenti napredujú, je to, že ich učíme ich božskému potenciálu. Predstavte si, že by vám celý život hovorili, že nikdy nemôžete uspieť. Potom by ste mali zvážiť dopad toho, že vás niekto učí, že ste skutočný syn alebo dcéra Božia s božskými možnosťami.“ Stíchol a potom jednoducho odpovedal: „To je pôsobivé.“
Bratia a sestry, jeden zo zázrakov tejto Pánovej Cirkvi je, že každý z nás sa môže stať niečím viac v Kristovi. Neviem o žiadnej inej organizácii, ktorá by dala svojim členom viac príležitostí slúžiť, splatiť dlh spoločnosti, činiť pokánie a stať sa lepšími ľuďmi. Bez ohľadu na to, či začíname v hojných alebo ťažkých podmienkach, držme svoj zrak a uhol sklonu nasmerované do neba. Keď tak urobíme, Kristus nás pozdvihne na vyššie miesto. V mene Ježiša Krista, amen.