Neznesiteľná neférovosť

Starší Dale G. Renlund

Kvórum dvanástich apoštolov

Ježiš Kristus jednak rozumie neférovosti, a tiež má moc poskytnúť nápravu.

V roku 1994 sa vo východoafrickej krajine Rwanda odohrala genocída, ktorej čiastočným dôvodom bolo hlboko zakorenené napätie medzi kmeňmi. Odhaduje sa, že bolo zavraždených vyše pol milióna ľudí.¹ Je pozoruhodné, že Rwanďania sa do veľkej miery uzmierili,² ale tieto udalosti sa naďalej ozývajú.

Keď som pred desiatimi rokmi so svojou manželkou navštívil Rwandu, zarozprával som sa s ďalším cestujúcim na letisku v Kigali. Lamentoval nad neférovosťou genocídy a prenikavo sa opýtal: „Ak by existoval Boh, neurobil by s tým niečo?“ Tomuto mužovi – a mnohým z nás – sa môže zdať, že utrpenie a ukrutná neférovosť sú nezlučiteľné so skutočnosťou dobrého, milujúceho Nebeského Otca. Napriek tomu je skutočný, je dobrý a dokonale miluje každé Svoje dieťa. Táto dichotómia je taká stará ako samotné ľudstvo a nie je možné vysvetliť ju obyčajným útržkom zvuku či nálepkou na nárazníku.

Aby sme to začali chápať, poďme sa pozrieť na rozličné druhy neférovosti. Pomyslite na rodinu, v ktorej každé dieťa dostáva každý týždeň vreckové za vykonávanie bežných domácich prác. Syn Janko si kúpil sladkosti; dcéra Anička si svoje peniaze šetrila. Napokon si Anička kúpila bicykel. Janko si myslel, že bolo absolútne neférové, že Anička dostala bicykel a on nie. Ale nerovnosť vytvorili Jankove rozhodnutia, nie konanie rodičov. Aničkine rozhodnutie zaobísť sa bez okamžitého pôžitku jedenia sladkostí na Janka neuvalilo neférovosť, lebo mal rovnakú príležitosť ako jeho sestra.

Podobne môžu naše rozhodnutia priniesť dlhodobé výhody alebo nevýhody. Ako zjavil Pán: „A ak získa nejaká osoba viac poznania a inteligencie v tomto živote skrze svoju usilovnosť a poslušnosť než iná, bude mať práve takú veľkú výhodu vo svete, ktorý príde.“³ Keď sa iným dostane výhod vďaka ich usilovným rozhodnutiam, nemôžeme spravodlivo usúdiť, že s nami bolo zaobchádzané neférovo, keď sme mali rovnakú príležitosť.

Ďalší príklad neférovosti má pôvod v situácii, ktorej bola vystavená moja manželka Ruth ako dieťa. Jedného dňa Ruth zistila, že jej mama mala na pláne ísť s mladšou sestrou Merlou kúpiť topánky. Ruth sa sťažovala: „Mami, to vôbec nie je fér! Merla dostala nový pár topánok naposledy.“

Ruthina mama sa opýtala: „Ruth, sú ti tvoje topánky dobré?“

Ruth odpovedala: „Nuž, áno.“

Ruthina mama potom povedala: „Merle už jej topánky dobré nie sú.“

Ruth súhlasila, že každé dieťa v rodine by malo mať topánky, ktoré mu dobre sedia. Hoci by Ruth mala rada nové topánky, jej vnímanie toho, že sa k nej správali neférovo, sa rozplynulo, keď uvidela okolnosti očami svojej matky.

Isté druhy neférovosti nie je možné vysvetliť, nevysvetliteľná neférovosť je neznesiteľná. Neférovosť pochádza z toho, že žijeme v telách, ktoré sú nedokonalé, zranené či choré. Smrteľný život je vo svojej podstate neférový. Niektorí ľudia sa narodia do blahobytu, iní nie. Niektorí majú milujúcich rodičov, iní nie. Niektorí žijú mnoho rokov, iní zopár. A tak ďalej, a tak ďalej. Niektorí jednotlivci robia zraňujúce chyby, hoci sa snažia konať správne. Niektorí sa rozhodujú nenapraviť neférovosť, ak by mohli. Nanešťastie, niektorí jednotlivci používajú svoju Bohom danú slobodnú vôľu na zraňovanie druhých, hoci by to nikdy nemali urobiť.

Je možné, že sa spojí viacero rozličných druhov neférovosti, z čoho sa vytvorí cunami zdrvujúcej neférovosti. Pandémia COVID-19 napríklad disproporčne ovplyvňuje tých, ktorí už čelia viacfaktorovým základným nevýhodám. Bolí ma srdce pre tých, ktorí čelia takejto neférovosti, ale vyhlasujem s celým svojím boľavým srdcom, že Ježiš Kristus jednak rozumie neférovosti, a tiež má moc poskytnúť nápravu. Nič sa nedá porovnať s neférovosťou, ktorú pretrpel. Nebolo fér, že zažil všetky bolesti a utrpenia ľudstva. Nebolo fér, že trpel za moje hriechy a chyby, a tiež za tie vaše. Ale On sa rozhodol tak urobiť zo Svojej lásky k nám a k Nebeskému Otcovi. Dokonale rozumie tomu, čo zažívame.⁴

Písma zaznamenávajú, že starodávni Izraeliti sa sťažovali, že Boh sa k nim nesprával férovo. Hospodin sa v odpovedi opýtal: „Lebo môže žena zabudnúť na dojča svoje, žeby sa nezľutovala nad synom lona svojho?“ Hoci je nepravdepodobné, že milujúca matka by zabudla na svoje dojča, Hospodin vyhlásil, že Jeho oddanosť je ešte vytrvalejšia. Uistil nás: „Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. … Hľa, vyryl som si ťa do dlaní rúk svojich; hradby tvoje sú neustále predo mnou.“⁵ Keďže Ježiš Kristus vytrpel nekonečnú, zmiernu obetu, dokonale nás chápe.⁶ Vždy si je vedomý nás a našich okolností.

V smrteľnosti môžeme pristupovať „s dôverou“ v Spasiteľa a dostať súcit, vyliečenie a pomoc.⁷ Dokonca aj keď nevysvetliteľne trpíme, Boh nás môže požehnať jednoduchými, obyčajnými a významnými spôsobmi. Keď sa naučíme rozpoznávať tieto požehnania, zvýši sa naša dôvera v Boha. Vo večnosti Nebeský Otec a Ježiš Kristus vyriešia všetku neférovosť. Je samozrejmé, že chceme vedieť ako a kedy. Ako to urobia? Kedy to urobia? Z toho, čo viem, nezjavili ako alebo kedy.⁸ Viem však, že tak urobia.

V neférových situáciách je jednou z našich úloh veriť, že: „Všetko čo je na živote nespravodlivé, môže byť dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.“⁹ Ježiš Kristus premohol svet a „absorboval“ všetku neférovosť. Vďaka Nemu môžeme mať v tomto svete pokoj a môžeme dúfať.¹⁰ Ak Ho necháme, Ježiš Kristus posvätí neférovosť k prospechu nášmu.¹¹ Nielenže nás uteší a obnoví, čo bolo stratené¹²; ale tiež použije neférovosť v náš prospech. Čo sa týka toho ako a kedy, potrebujeme rozpoznať a prijať, rovnako ako Alma, že „na tom nezáleží; lebo Boh pozná všetky veci tieto; a mne postačí vedieť, že to tak je“.¹³

Môžeme sa pokúsiť oddialiť zodpovedanie otázok ohľadom toho ako a kedy na neskôr a sústrediť sa na rozvoj viery v Ježiša Krista a na to, že má všetku moc, aby všetko napravil a túži tak urobiť.¹⁴ Je neproduktívne, priam až myopické, aby sme trvali na tom, že máme poznať ako a kedy.¹⁵

Keď rozvinieme vieru v Ježiša Krista, tiež by sme sa mali usilovať stať sa takými, aký je On. Potom budeme k druhým pristupovať so súcitom a snažiť sa zmierniť neférovosť tam, kde ju nájdeme¹⁶; môžeme sa usilovať napraviť veci, ktoré sú v našej sfére vplyvu. Vskutku, Spasiteľ nás usmernil, že máme „byť horlivo zamestnaní v dobrej veci a konať mnoho vecí zo svojej vlastnej slobodnej vôle a uskutočňovať mnoho spravodlivosti“.¹⁷

Bryan Stevenson je jedným z ľudí, ktorí sú horlivo zamestnaní v boji proti neférovosti. Ako právnik v Spojených štátoch zasvätil svoju prácu obhajobe neprávom obvinených, skoncovaniu s nadmernými trestami a ochrane základných ľudských práv. Pred pár rokmi pán Stevenson obhajoval muža, ktorý bol falošne obvinený z vraždy a bol odsúdený na smrť. Pán Stevenson požiadal miestnu kresťanskú cirkev tohto muža o podporu, hoci tento muž nebol vo svojej cirkvi aktívny a bol v komunite znevážený z dôvodu dobre známej mimomanželskej aféry.

Aby sa kongregácia sústredila na to, na čom skutočne záležalo, pán Stevenson sa s nimi rozprával o žene obvinenej z cudzoložstva, ktorá bola privedená k Ježišovi. Žalobcovia ju chceli ukameňovať na smrť, ale Ježiš povedal: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“¹⁸ Žalobcovia ženy sa odobrali preč. Ježiš ženu neodsúdil, ale pokynul jej, aby viac nehrešila.¹⁹

Po opísaní tejto situácie pán Stevenson pozoroval, že pokrytectvo, strach a hnev spôsobili, že dokonca aj kresťania vrhali kamene na ľudí, ktorí zakopli. Potom povedal: „Nemôžeme jednoducho sledovať, ako sa to stane,“ a povzbudzoval zhromaždených, aby sa stali tými, ktorí kamene chytajú.²⁰ Bratia a sestry, prvým krokom pri správaní sa k druhým so súcitom je to, že nehodíme kameňom. Druhý krok je snažiť sa chytiť kamene, ktoré hodili druhí.

Ako sa vysporiadame s výhodami a nevýhodami je súčasťou skúšky života. Nebudeme hodnotení až tak na základe toho, čo hovoríme, ale podľa toho, ako sa správame k zraniteľným a znevýhodneným.²¹ Ako Svätí neskorších dní sa usilujeme nasledovať Spasiteľov príklad, aby sme šli a činili dobro.²² Našu lásku k našim blížnym prejavujeme tým, že pracujeme, aby sme zaistili dôstojnosť všetkých detí Nebeského Otca.

Je zdravé rozjímať, zatiaľ čo máme na pamäti naše vlastné výhody a nevýhody. Pre Janka bolo osožné, keď pochopil, prečo Anička dostala bicykel. Pre Ruth bolo poučné, keď sa pozrela na potrebu topánok pre Merlu očami svojej matky. Keď sa usilujeme veci vidieť z večnej perspektívy, môže to byť objasňujúce. Keď sa stávame podobnejší Spasiteľovi, rozvíjame viac empatie, porozumenia a pravej lásky.

Vrátim sa k otázke, ktorú položil spolucestujúci v Kigali, keď lamentoval nad neférovosťou rwandskej genocídy a opýtal sa: „Ak by existoval Boh, neurobil by s tým niečo?“

Bez toho, aby sme minimalizovali utrpenie spôsobené genocídou, a potom, čo sme uznali svoju neschopnosť porozumieť takémuto utrpeniu, sme odpovedali, že Ježiš Kristus urobil niečo ohľadom takejto neznesiteľnej neférovosti.²³ Vysvetlili sme mnoho zásad evanjelia ohľadom Ježiša Krista a znovuzriadenia Jeho Cirkvi.²⁴

Potom sa nás náš známy opýtal so slzami v očiach: „Myslíte tým, že môžem niečo urobiť pre mojich mŕtvych rodičov a strýka?“

Povedali sme: „Ach, áno!“ Potom sme vydali svedectvo, že všetko, čo je na živote neférové, môže byť dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista a že skrze Jeho právomoc môžu byť rodiny spolu navždy.

Keď čelíme neférovosti, môžeme sa Bohu vzdialiť alebo sa k Nemu môžeme priblížiť pre pomoc a podporu. Napríklad dlhšie obdobie vojny medzi Nefitmi a Lámánitmi ovplyvnilo ľudí rozlične. Mormon pozoroval, že „sa mnohí zatvrdili“, zatiaľ čo ďalší „boli obmäkčení pre strasti svoje, natoľko, že sa pokorili pred Bohom“.²⁵

Nenechajte, aby vás neférovosť zatvrdila či vám narušila vašu vieru v Boha. Miesto toho požiadajte Boha o pomoc. Buďte vďačnejší za Spasiteľa a viac sa na Neho spoliehajte. Nezatrpknite, ale nechajte Ho pomôcť vám stať sa lepšími.²⁶ Nechajte Ho, aby vám pomohol vytrvať, aby umožnil, aby boli vaše strasti „pohltené v radosti z Krista“.²⁷ Pripojte sa k Nemu v Jeho úlohe „uzdravovať skrúšených srdcom“²⁸, usilujte sa zmierňovať neférovosť a staňte sa tým, kto chytá kamene.²⁹

Svedčím, že Spasiteľ žije. Rozumie neférovosti. Rany v dlaniach Jeho rúk Mu neustále pripomínajú vás a vaše okolnosti. Inšpirovane vám slúži vo všetkých vašich nepokojoch. Pre tých, ktorí k Nemu prichádzajú, veniec krásy nahradí popol zármutku, radosť a potešenie nahradia smútok a zármutok, uznanie a oslava nahradia odradenie a beznádej.³⁰ Vaša viera v Nebeského Otca a Ježiša Krista bude odmenená viac než si dokážete predstaviť. Všetka neférovosť – hlavne neznesiteľná neférovosť – budú posvätené k prospechu vášmu. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.