Pokoj Kristov ruší nepriateľstvo
Keď láska Kristova zaplaví naše životy, postavíme sa k sporom s miernosťou, trpezlivosťou a láskavosťou.
Moji drahí bratia a sestry, počas športového záťažového testu sa zvyšuje záťaž na srdce. Srdce, ktoré zvládne chôdzu, môže mať ťažkosti s podporovaním náročnosti behu do kopca. Týmto spôsobom môže záťažový test odhaliť skrytú chorobu, ktorá inak nie je zrejmá. Všetky rozpoznané problémy je potom možné liečiť skôr, ako spôsobia vážne problémy v každodennom živote.
Pandémia ochorenia COVID-19 bola celosvetovým záťažovým testom! Test preukázal zmiešané výsledky. Boli vyvinuté bezpečné a efektívne vakcíny.1 Zdravotnícki odborníci, učitelia, opatrovatelia a iní sa hrdinsky obetovali a stále tak robia. Mnohí ľudia prejavili štedrosť a láskavosť a stále tak robia. Prejavili sa však aj skryté nevýhody. Zraniteľní jednotlivci trpeli a stále trpia. Je potrebné povzbudiť a poďakovať tým, ktorí pracujú na riešení týchto skrytých nerovností.
Pandémia je tiež duchovným záťažovým testom pre Spasiteľovu Cirkev a jej členov. Výsledky sú tiež zmiešané. Naše životy boli požehnané vďaka službe „vyšším a posvätnejším spôsobom“,2 osnovami Poď, nasleduj Ma a na domov zamerané, Cirkvou podporované vyučovanie evanjelia. Mnohí poskytli súcitnú pomoc a útechu počas týchto ťažkých časov a robia tak i naďalej.3
Avšak v niektorých okamihoch preukázal duchovný záťažový test sklony k hádkam a rozdeľovaniu. Toto naznačuje, že máme čo robiť, aby sme si zmenili srdcia a zjednotili sa ako praví učeníci Spasiteľa. Nie je to nová výzva, ale je kritická.4
Keď Spasiteľ navštívil Nefitov, učil: „A nebudú medzi vami žiadne spory. … Lebo, veru, veru hovorím vám, ten, kto má ducha sváru, nie je odo mňa, ale je od diabla, ktorý je otcom sváru a podnecuje srdcia ľudí, aby sa navzájom hnevlivo svárili.“5 Keď sa medzi sebou svárime v hneve, Satan sa smeje a Boh nebies plače.6
Satan sa smeje a Boh plače z minimálne dvoch dôvodov. Po prvé, spor oslabuje naše celkové svedectvo svetu o Ježišovi Kristovi a vykúpení, ktoré prichádza prostredníctvom Jeho „zásluh, … milosrdenstva a milosti“.7 Spasiteľ povedal: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali. … Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“8 Opak je tiež pravdou – každý vie, že nie sme Jeho učeníci, ak si navzájom nepreukazujeme lásku. Jeho dielo v neskorších dňoch je ohrozené, ak existuje spor alebo nepriateľstvo9 medzi Jeho učeníkmi.10 Po druhé, spor je pre nás ako jednotlivcov duchovne nezdravý. Sme okradnutí o pokoj, radosť a oddych a naša schopnosť cítiť Ducha je ohrozená.
Ježiš Kristus vysvetlil, že Jeho náukou nebolo „podnecovať k hnevu srdcia ľudské, jedného proti druhému; ale náukou [Jeho] je to, že takéto veci majú skončiť“.11 Ak sa rýchlo urazím alebo reagujem na rozdiely v názoroch tým, že sa nahnevám alebo súdim, „nevyhoviem“ duchovnému záťažovému testu. Tento neúspešný test neznamená, že nemám nádej. Namiesto toho poukazuje na to, že sa musím zmeniť. A to je dobré vedieť.
Po Spasiteľovej návšteve Amerík boli ľudia zjednotení „a v celej krajine nebolo žiadneho sváru“.12 Myslíte si, že ľudia boli zjednotení, lebo boli všetci rovnakí, alebo preto, že nemali rozdielne názory? O tom pochybujem. Namiesto toho zmizol spor a nepriateľstvo preto, lebo svoje učeníctvo kládli nad všetko ostatné. Ich rozdiely neboli ničím v porovnaní s ich spoločnou láskou k Spasiteľovi a oni boli zjednotení ako „dedičia kráľovstva Božieho“.13 Výsledkom bolo, že „nemohlo byť šťastnejšieho ľudu … , ktorí boli stvorení rukou Božou“.14
Jednota si vyžaduje úsilie.15 Vytvorí sa, keď si v srdci pestujeme Božiu lásku16 a zameriame sa na naše večné určenie.17 Zjednocuje nás naša základná identita ako deti Božie18 a naša oddanosť pravde znovuzriadeného evanjelia. Naša láska k Bohu a učeníctvo Ježiša Krista v nás potom vzbudzujú skutočný záujem o ostatných. Ceníme si kaleidoskop vlastností, perspektív a talentov druhých ľudí.19 Ak nie sme schopní postaviť svoje učeníctvo Ježiša Krista nad osobné záujmy a stanoviská, mali by sme prehodnotiť svoje priority a zmeniť sa.
Možno máme tendenciu povedať: „Samozrejme, že môžeme mať jednotu – ale iba ak so mnou budete súhlasiť!“ Lepším prístupom je spýtať sa: „Čo môžem urobiť, aby som podporil jednotu?“ Ako môžem zareagovať tak, aby som tejto osobe pomohol priblížiť sa viac ku Kristovi? Čo môžem urobiť, aby som znížil spory a vybudoval súcitnú a starostlivú cirkevnú komunitu?“
Keď láska Kristova obklopí naše životy,20 postavíme sa k sporom s miernosťou, trpezlivosťou a láskavosťou.21 Naše vlastné pocity nás trápia menej ako pocity nášho blížneho. Snažíme sa o „umiernenie a zjednotenie“.22 Nezapájame sa do „pochybných sporov“, súdenia tých, s ktorými nesúhlasíme, ani sa ich nesnažíme prinútiť zakopnúť.23 Namiesto toho predpokladáme, že tí, s ktorými nesúhlasíme, robia to najlepšie, čo vedia, so životnými skúsenosťami, ktoré majú.
Moja manželka pracovala viac ako 20 rokov ako právnička. Ako advokátka často pracovala s inými, ktorí výslovne obhajovali protichodné názory. Ale naučila sa nesúhlasiť bez toho, aby bola drzá či nahnevaná. Protichodnému právnemu zástupcovi zvykla povedať: „Vidím, že sa v tejto veci nezhodneme. Mám vás rada. Rešpektujem váš názor. Verím, že môžete byť ku mne rovnako zdvorilý.“ Toto často, napriek rozdielom, prinieslo vzájomnú úctu a dokonca i priateľstvo.
Aj bývalí nepriatelia sa môžu zjednotiť v nasledovaní Spasiteľa.24 V roku 2006 som sa zúčastnil zasvätenia helsinského chrámu vo Fínsku, aby som si uctil svojho otca a starých rodičov, ktorí boli skorými obrátenými v Cirkvi vo Fínsku. Fíni, vrátane môjho otca, snívali po desaťročia o chráme vo Fínsku. V tom čase zahŕňal chrámový okrsok Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Bielorusko a Rusko.
Na zasvätení som sa dozvedel niečo prekvapujúce. Prvý deň bežného chodu bol vyhradený pre ruských členov na vykonanie chrámových obradov. Ťažko sa vysvetľuje, aké úžasné to bolo. Rusko a Fínsko viedli po niekoľko storočí mnoho vojen. Môj otec Rusku nedôveroval a nemal rád nielen Rusko, ale žiadnych Rusov. Tieto pocity vášnivo prejavoval a jeho pocity boli typické pre fínske nepriateľstvo voči Rusku. Naučil sa naspamäť impozantné básne, ktoré zaznamenali vojnu v 19. storočí medzi Fínmi a Rusmi. Jeho skúsenosti počas 2. svetovej vojny, keď boli Fínsko a Rusko opäť nepriateľmi, vôbec nezmenili jeho názory.
Rok pred zasvätením helsinského chrámu vo Fínsku sa chrámový výbor pozostávajúci z čisto fínskych členov stretol, aby prebrali plány na zasvätenie. Počas stretnutia si niekto všimol, že zasvätenia sa zúčastnia ruskí Svätí, ktorí budú cestovať niekoľko dní a asi budú dúfať, že pred návratom domov obdržia svoje chrámové požehnania. Brat Sven Eklund, predseda výboru, navrhol, že Fíni môžu počkať ešte trošku dlhšie, aby Rusi mohli byť prvými členmi, ktorí vykonajú obrady v chráme. Všetci členovia výboru s tým súhlasili. Verní Svätí neskorších dní oddialili svoje chrámové požehnania, aby mohli urobiť láskavosť ruským Svätým.
Starší Dennis B. Neuenschwander, územný prezident, ktorý sa zúčastnil stretnutia chrámového výboru, neskôr napísal: „Nikdy som nebol viac hrdý na Fínov ako v tomto okamihu. Fínska ťažká história s ich východným susedom… a ich nadšenie z toho, že konečne majú na svojej vlastnej pôde postavený [chrám], boli odsunuté nabok. Povolenie Rusom vstúpiť do chrámu ako prvým [bolo] vyjadrením lásky a obete.“25
Keď som otcovi spomenul túto láskavosť, roztopilo sa mu srdce a rozplakal sa, čo je pre tohto stoického Fína veľmi zriedkavé. Odvtedy až do svojej smrti o tri roky neskôr nikdy nevyjadril ďalší negatívny pocit o Rusku. Môj otec, inšpirovaný príkladom ostatných Fínov, sa rozhodol postaviť svoje učeníctvo Ježiša Krista nad všetky ostatné úvahy. Fíni neboli o nič menej Fínmi; Rusi neboli o nič menej Rusmi; ani jedna skupina neopustila svoju kultúru, históriu či skúsenosti, aby odstránila nepriateľstvo. Nebolo to potrebné. Namiesto toho sa rozhodli dať na prvé miesto svoje učeníctvo Ježiša Krista.26
Ak to dokážu oni, tak aj my. Do Cirkvi Ježiša Krista si môžeme priniesť dedičstvo, kultúru a skúsenosti. Samuel sa nehanbil za svoje dedičstvo Lámánitu,27 a ani Mormon sa nehanbil za svoje dedičstvo Nefitu.28 Ale každý dal svoje nasledovníctvo Spasiteľa na prvé miesto.
Ak nie sme jedno, nie sme Jeho.29 Je mojím pozvaním, aby sme udatne kládli svoju lásku k Bohu a učeníctvo Spasiteľa nad všetko ostatné.30 Dodržujme zmluvu, ktorá je súčasťou nášho učeníctva – zmluvu, aby sme boli jedno.
Nasledujme príklad Svätých po celom svete, ktorí sa úspešne stali učeníkmi Krista. Môžeme sa spoliehať na Ježiša Krista, ktorý „je náš pokoj, ktorý … zboril aj priehradný múr zrušiac [Jeho zmiernou obeťou] nepriateľstvo“.31 Naše svedectvo svetu o Ježišovi Kristovi bude posilnené a my zostaneme duchovne zdraví.32 Svedčím o tom, že keď sa budeme „vyhýbať sváru“ a staneme sa „rovnako zmýšľajúcimi s Pánom v láske a zjednotení s Ním vo viere“, Jeho pokoj bude náš.33 V mene Ježiša Krista, amen.