Radosť Svätých
Radosť pochádza z dodržiavania Kristových prikázaní, z prekonania bolesti a slabosti skrze Neho a zo služby, akou slúžil aj On.
Prorok Enóš z Knihy Mormonovej, Lechího vnuk, napísal o výnimočnom zážitku, ktorý sa stal na začiatku jeho života. Keď Enóš sám lovil v lese zver, začal premýšľať nad učeniami svojho otca Jákoba. Rozprával: „Slová o večnom živote a o radosti svätých, ktoré som často počúval hovoriť otca svojho, prenikli hlboko do srdca môjho.“1 V duchovnom hlade svojej duše Enóš pokľakol v modlitbe, v pozoruhodnej modlitbe, ktorá trvala celý deň až do večera, v modlitbe, ktorá mu priniesla zásadné zjavenia, uistenia a prísľuby.
Z Enóšovej skúsenosti sa toho môžeme naučiť veľa, ale čo dnes vyvstáva v mojej mysli je Enóšova spomienka na to, ako jeho otec často hovoril o „radosti svätých“.
Prezident Russell M. Nelson hovoril na tejto konferencii pred tromi rokmi o radosti.2 Okrem iného povedal:
„Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.
Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy … a Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje. Radosť pochádza od Neho a skrze Neho. … Pre Svätých neskorších dní je radosťou Ježiš Kristus!“3
Svätí sú tí, ktorí vstúpili do zmluvy evanjelia prostredníctvom krstu a snažia sa nasledovať Krista ako Jeho učeníci.4 Preto „radosť svätých“ poukazuje na radosť z toho, keď sa stávame podobnými Kristovi.
Rád by som hovoril o radosti, ktorá pochádza z dodržiavania Jeho prikázaní, o radosti, ktorá nastáva vďaka prekonaniu bolesti a slabosti skrze Neho a o radosti neodmysliteľne spojenej s takou službou, akú poskytoval aj On.
Radosť z dodržiavania Kristových prikázaní
Žijeme v pôžitkárskej dobe, kedy mnohí spochybňujú dôležitosť Pánových prikázaní alebo ich jednoducho ignorujú. Nie je zriedkavé, že ľudia, ktorí opovrhujú božskými nariadeniami, ako je zákon cudnosti, norma čestnosti a svätosť sabatu, sa javia tak, že sa im darí a vychutnávajú si dobré veci života, niekedy dokonca viac ako tí, ktorí sa snažia byť poslušnými. Niektorí začnú premýšľať nad tým, či to úsilie a obete za to stoja. Starodávny ľud Izraela sa kedysi sťažoval:
„Daromné je slúžiť Bohu! Aký je zisk z toho, že zachovávame Jeho nariadenia a že chodíme v smútku pred Hospodinom mocností!?
Teraz však blahoslavíme spupných: nielen, že sa darí páchateľom bezbožnosti, dokonca pokúšajú Boha, a zachránia sa.“5
Len počkajte, hovorí Pán, kým príde deň, kedy „budú mojím vlastníctvom. … Potom zase uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto Mu neslúži.“6 Zlovoľní môžu mať „na čas … radosť zo skutkov svojich“, ale je to vždy dočasné.7 Radosť Svätých je trvalá.
Boh vidí veci v ich pravom svetle a delí sa o toto svetlo s nami prostredníctvom Svojich prikázaní, čím nás účinne vedie pomimo nástrah a pascí smrteľnosti smerom k večnej radosti. Prorok Joseph Smith vysvetlil: „Keď nás Jeho prikázania učia, je to pri pohľade na večnosť; pretože na nás Boh hľadí tak, akoby sme boli vo večnosti; Boh prebýva vo večnosti a nevidí veci tak, ako ich vidíme my.“8
Nestretol som nikoho, kto by našiel evanjelium neskôr vo svojom živote a neprial si, aby sa tak nestalo skôr. „Ach, tie úbohé rozhodnutia a chyby, ktorým som sa mohol vyhnúť,“ povedia. Pánove prikázania sú naším sprievodcom k lepším rozhodnutiam a šťastnejším výsledkom. Mali by sme sa nesmierne radovať a ďakovať Mu za to, že nám ukazuje túto lepšiu cestu.
Sestra Kalombo Rosette Kamwanyaová z Konžskej demokratickej republiky, ktorá teraz slúži na misii v Pobreží Slonoviny v oblasti Abidjan západ, sa ako tínedžerka postila a modlila tri dni, aby našla smer, ktorým Boh chcel, aby išla. V pozoruhodnom nočnom zjavení videla dve budovy, kaplnku a to, čo teraz už vie, že bol chrám. Začala hľadať a čoskoro našla kaplnku, ktorú videla vo svojom sne. Nápis hovoril: „Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.“ Sestra Kamwanyaová bola pokrstená, a potom aj jej mama a šiesti bratia. Sestra Kamwanyaová povedala: „Keď som získala evanjelium, cítila som sa ako zajatý vták, ktorý bol oslobodený. Moje srdce bolo naplnené radosťou. … Mala som uistenie, že Boh ma miluje.“9
Dodržiavanie Pánových prikázaní nás uschopňuje cítiť Jeho lásku úplnejšie a jednoduchšie. Tesná a úzka cesta prikázaní vedie priamo k stromu života a tento strom a jeho ovocie, najsladšie a „najžiaducejši[e] nad všetky veci“10, predstavujú Božiu lásku a napĺňajú dušu „nesmierne veľkou radosťou“11. Spasiteľ povedal:
„Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.
Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná.“12
Radosť z prekonania skúšok skrze Krista
Aj keď verne dodržiavame prikázania, našu radosť môžu prerušiť skúšky a tragédie. No keď sa snažíme prekonať tieto výzvy so Spasiteľovou pomocou, zachováme tak radosť, ktorú cítime teraz aj radosť, ktorú očakávame. Kristus opätovne uistil Svojich učeníkov: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“13 Skúšky a bolesť sa zmenia na radosť, keď sa k Nemu obrátime, poslúchame Ho a pripútame sa k Nemu. Spomeniem jeden príklad.
V roku 1989 slúžil Jack Rushton ako prezident kolu Irvine v Kalifornii v Spojených štátoch. Počas rodinnej dovolenky na kalifornskom pobreží Jack surfoval bez pomôcok (bodysurfing), keď ho vlna odhodila do skaly pod vodou, pričom si zlomil krčný stavec a vážne poškodil miechu. Jack neskôr povedal: „V momente, kedy som narazil, som vedel, že som paralyzovaný.“14 Nedokázal už ďalej samostatne rozprávať, dokonca ani dýchať.15
Rodina, priatelia a členovia kolu podporovali brata Rushtona a jeho manželku Jo Anne a okrem iného prestavali časť ich domu, aby ho prispôsobili Jackovmu vozíčku. Jo Anne sa na nasledujúcich 23 rokov stala Jackovou hlavnou opatrovateľkou. Keď sa Jo Anne zmieňovala o záznamoch Knihy Mormonovej o tom, ako Pán navštívil Svoj ľud v ich strastiach a odľahčil ich bremená16, povedala: „Často žasnem nad tým, aké je moje srdce pozitívne, čo sa týka starostlivosti o môjho manžela.“17
Úprava dýchacieho systému obnovila Jackovu schopnosť rozprávať a v priebehu roka bol Jack povolaný ako učiteľ Náuky evanjelia a patriarcha kolu. Keď dával patriarchálne požehnanie, druhý držiteľ kňazstva položil ruku brata Rushtona na hlavu človeka, ktorý dostával požehnanie, a podopieral jeho ruku počas požehnania. Jack zomrel na 1. sviatok vianočný v roku 2012 po 22 rokoch oddanej služby.
Počas jedného rozhovoru Jack poznamenal: „Problémy prídu do života každého z nás; je to súčasťou toho, že sme na tejto zemi. A niektorí ľudia si myslia, že náboženstvo alebo viera v Boha vás ochránia pred zlými vecami. Nemyslím si, že to je tá pointa. Myslím si, že pointou je, že ak je naša viera silná, potom keď sa stanú zlé veci, čo sa aj stanú, sa s nimi budeme schopní vyrovnať. … Moja viera nikdy nezakolísala, ale to neznamená, že som nemal depresie. Myslím si, že po prvýkrát vo svojom živote som bol dohnaný až na okraj svojich síl a doslova tam nebolo na koho sa obrátiť, a tak som sa obrátil na Pána a dodnes cítim neobmedzenú radosť.“18
Toto je doba niekedy nemilosrdných útokov na sociálnych médiách a osobne na tých, ktorý sa snažia dodržiavať Pánovu normu v obliekaní, zábave a sexuálnej čistote. Často je to mládež a mladí dospelí spomedzi Svätých, ako aj ženy a matky, ktoré nesú tento kríž posmievania a prenasledovania. Nie je jednoduché povzniesť sa nad takéto zneužívanie, ale spomeňte si na Petrove slová: „Ak vás hanobia pre meno Kristovo, blahoslavení ste, lebo Duch slávy a Duch Boží odpočíva na vás, ktorému sa u nich rúhajú, ale u vás ho oslavujú.“19
V záhrade Éden boli Adam a Eva „v stave nevinnosti, nemajúc žiadnej radosti, lebo … nepoznali žiadnu biedu“20. Takže ako zodpovedné bytosti nachádzame radosť v prekonávaní biedy v akejkoľvek forme, či už je to hriech, skúška, slabosť alebo akákoľvek iná prekážka radosti. Toto je radosť z toho, keď vycítime, že napredujeme na ceste učeníctva; radosť z toho, keď obdržíme „odpustenie hriechov svojich, a [máme] pokoj svedomia“21; radosť z toho, keď cítime, že sa duša človeka rozširuje a rastie skrze Kristovu milosť.22
Radosť zo slúženia Kristovým spôsobom
Spasiteľ nachádza radosť v uskutočňovaní nesmrteľnosti a večného života.23 Keď prezident Russell M. Nelson hovoril o Spasiteľovom uzmierení, povedal:
„Tak ako vo všetkých veciach, Ježiš Kristus je pre nás tým najväčším vzorom, ‚ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž‘ [Židom 12:2]. Zamyslite sa nad tým! Aby Spasiteľ dokázal strpieť ten najtrýznivejší zážitok, ktorý kedy kto na zemi strpel, zameral sa na radosť!
A aká radosť Mu bola predložená? Jej súčasťou bola bezpochyby radosť z toho, že nás očisťuje, uzdravuje a posilňuje; z toho, že zaplatil za hriechy všetkých kajúcich; z toho, že mne a aj vám umožňuje vrátiť sa domov – čistým a spôsobilým – aby sme žili s našimi Nebeskými Rodičmi a rodinami.“24
Podobne je radosť „predložená nám“ radosťou z pomoci Spasiteľovi v Jeho diele vykúpenia. Ako semeno a potomci Abrahámovi25 sa zúčastňujeme na požehnaní všetkých rodín zeme „požehnaniami evanjelia, ktoré sú požehnaniami spásy, dokonca života večného“26.
Napadajú mi slová Almove:
„Toto je chvála moja, že snáď môžem byť nástrojom v rukách Božích, aby som priviedol nejakú dušu k pokániu; a toto je radosť moja.
A hľa, keď vidím, že mnohí z bratov mojich sú skutočne kajúcni a idú k Pánovi, Bohu svojmu, potom je duša moja naplnená radosťou; …
Ale neradujem sa iba z vlastného úspechu svojho, ale radosť moja je úplnejšia pre úspech bratov mojich, ktorí boli v krajine Nefi. …
Teraz, keď myslím na úspech týchto bratov svojich, duša moja je unesená, akoby sa až oddelila od tela môjho, tak veľká je radosť moja.“27
Ovocie našej vzájomnej služby v Cirkvi je súčasťou radosti, ktorá je „nám predložená“. Dokonca aj v období odradenia alebo stresu môžeme inšpirovane slúžiť s trpezlivosťou, ak sa sústredíme na radosť z potešenia Boha a prinášania svetla, útechy a šťastia Jeho deťom, našim bratom a sestrám.
Keď boli starší David a sestra Susan Bednarovci minulý mesiac na Haiti kvôli zasväteniu chrámu v Port-au-Prince, stretli sa s mladou sestrou, ktorej manžel zahynul pri tragickej nehode len pár dní predtým. Plakali spolu s ňou. No v nedeľu bola táto milá žena na svojom mieste ako uvádzačka pri bohoslužbách zasvätenia s jemným, láskavým úsmevom pre všetkých, ktorí vstúpili do chrámu.
Verím, že najväčšia „radosť svätých“ pochádza zo znalosti, že Spasiteľ obhajuje ich vec28 „a nikto si nevie predstaviť onú radosť, ktorá [naplní] dušu našu …keď [budeme počuť Ježiša] modliť sa za nás k Otcovi“29. Spolu s prezidentom Russellom M. Nelsonom svedčím, že radosť je dar pre verných Svätých, „ktorí vytrpeli kríže sveta“30 a ktorí majú „úmyseln[ú] snah[u] viesť spravodlivý život, ako to učil Ježiš Kristus“31. Kiež je vaša radosť úplná, o to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.