Dôverujte Pánovi
Našou jedinou istotou je dôverovať Pánovi a Jeho láske, ktorú má k Svojim deťom.
Moji drahí bratia a sestry, list, ktorý som dostal pred časom, hovorí o predmete môjho príhovoru. Pisateľka uvažovala o chrámovom manželstve s mužom, ktorého večná spoločníčka zomrela. Bola by druhou manželkou. Položila túto otázku: mohla by mať v budúcom živote vlastný dom, alebo by musela žiť so svojím manželom a jeho prvou manželkou? Povedal som jej len, aby dôverovala Pánovi.
Pokračujem skúsenosťou, ktorú som počul od váženého spolupracovníka, ktorú zdieľam s jeho povolením. Po smrti milovanej manželky a matky svojich detí sa otec znova oženil. Niektoré dospelé deti boli striktne proti novému manželstvu a požiadali o radu blízkeho príbuzného, ktorý bol rešpektovaným vedúcim Cirkvi. Po vypočutí dôvodov ich námietok, ktoré sa zameriavali na podmienky a vzťahy v duchovnom svete alebo v kráľovstvách slávy, ktoré nasledujú po poslednom súde, tento vedúci povedal: „Strachujete sa o nesprávne veci. Mali by ste sa obávať, či sa na tieto miesta dostanete vy. Sústreďte sa na toto. Ak sa tam dostanete, všetko bude úžasnejšie, ako si viete predstaviť.“
Aké utešujúce učenie! Dôverujte Pánovi!
Z listov, ktoré som dostal, viem, že aj ostatní sú znepokojení otázkami o duchovnom svete, v ktorom budeme prebývať po smrti a pred vzkriesením. Niektorí predpokladajú, že duchovný svet bude pokračovať v mnohých časných okolnostiach a problémoch, ktoré zažívame v tomto smrteľnom živote. Čo skutočne vieme o podmienkach v duchovnom svete? Domnievam sa, že článok profesora náboženstva BYU o tejto téme mal pravdu: „Keď sa sami seba pýtame, čo vieme o duchovnom svete zo základných diel, odpoveď ‚nie je taká, ako si často predstavujeme.‘“1
Z písiem samozrejme vieme, že keď zomrú naše telá, žijeme ďalej ako duchovia v duchovnom svete. Písma tiež učia, že tento duchovný svet je rozdelený na tých, ktorí boli počas života „počestní“ alebo „spravodliví“ a tých, ktorí boli zlovoľní. Opisujú aj to, ako niektorí verní duchovia učia evanjelium tých, ktorí boli zlovoľní alebo rebelskí (pozri 1. Petra 3:19; Náuka a zmluvy 138:19 – 20, 29, 32, 37). Najdôležitejšie je, že súčasné zjavenie odhaľuje, že dielo spásy pokračuje ďalej aj v duchovnom svete (pozri Náuka a zmluvy 138:30 – 34, 58), a napriek tomu, že sme vyzvaní, aby sme počas smrteľnosti neodkladali naše pokánie (pozri Alma 13:27), učíme sa, že aj tam je možné určité pokánie (pozri Náuka a zmluvy 138:58).
Dielo spásy v duchovnom svete spočíva v oslobodení duchov od toho, čo sa v písmach často označuje za „porobu“. Všetko v duchovnom svete je pod nejakou formou poroby. Veľké zjavenie prezidenta Josepha F. Smitha, vyhlásené v 138. oddieli Náuky a zmlúv, uvádza, že spravodliví mŕtvi, ktorí boli v stave „mieru“ (Náuka a zmluvy 138:22), keď očakávali vzkriesenie (pozri Náuka a zmluvy 138:16), „[hľadeli] na dlhé odlúčenie svojho ducha od tela ako na porobu“ (Náuka a zmluvy 138:50).
Zlovoľní tiež trpia ďalšou porobou. Kvôli hriechom, z ktorých nečinili pokánie, sú v tom, čo apoštol Peter nazýval duchovným „väzením“ (1. Petra 3:19; pozri tiež Náuka a zmluvy 138:42). Títo duchovia sú opísaní ako „zviazaní“ alebo ako „zajatí“ (Náuka a zmluvy 138:31, 42), alebo ako „vyvrhnutí do vonkajšej temnoty“, tam, kde je „plač a kvílenie, a škrípanie zubov“, keď čakajú na vzkriesenie a súd (Alma 40:13 – 14).
Vzkriesenie pre všetkých v duchovnom svete je zaistené vzkriesením Ježiša Krista (pozri 1. Korintským 15:22), hoci pre rôzne skupiny sa uskutoční v rôznych časoch. Až do stanoveného času sa to, čo nám hovoria písma o dianí v duchovnom svete, týka predovšetkým diela spásy. Nebolo zjaveného oveľa viac. Evanjelium je kázané nevedomým, nekajúcim sa a rebelujúcim, aby mohli byť oslobodení z poroby a napredovať k požehnaniam, ktoré pre nich má v zásobe milujúci Nebeský Otec.
Poroba v duchovnom svete, ktorá sa vzťahuje na spravodlivé obrátené duše, je ich potreba čakať – a možno dokonca umožnenie im urýchliť – vykonanie ich obradov v zastúpení na zemi, aby mohli byť pokrstení a mohli si vychutnať požehnania Ducha Svätého (pozri Náuka a zmluvy 138:30 37, 57 – 58).2 Tieto obrady v zastúpení v smrteľnosti ich tiež oprávňujú, aby išli vpred pod kňazskou právomocou a rozširovali zástupy spravodlivých, ktorí môžu kázať evanjelium duchom vo väzení.
Okrem týchto základov obsahuje náš kánon písiem iba veľmi málo informácií o duchovnom svete, ktorý nasleduje po smrti a predchádza poslednému súdu.3 Čo ešte teda vieme o duchovnom svete? Mnohí členovia Cirkvi mali vízie alebo iné inšpirácie, aby boli informovaní o tom, ako veci fungujú alebo ako sú organizované v duchovnom svete, ale tieto osobné duchovné skúsenosti sa nemajú chápať ani učiť ako oficiálna náuka Cirkvi. A, samozrejme, existuje veľa špekulácií medzi členmi a ostatnými v publikovaných zdrojoch, ako sú knihy o skúsenostiach blízkych smrti.4
Pokiaľ ide o všetky tieto skutočnosti, je potrebné pamätať na múdre varovania starších D. Todda Christoffersona a Neila L. Andersena v posolstvách z predchádzajúcich generálnych konferencií. Starší Christofferson učil: „Treba si však pamätať to, že nie každé vyhlásenie učinené vedúcim Cirkvi, minulé či súčasné, sa považuje za náuku. V Cirkvi sa všeobecne chápe, že vyhlásenie učinené jedným vedúcim pri určitej príležitosti často reprezentuje osobný, aj keď dobre zvážený názor, ktorý nebol prednesený ako oficiálne či záväzné stanovisko pre celú Cirkev.“5
Na ďalšej konferencii Starší Andersen učil túto zásadu: „Náuka je vyučovaná všetkými pätnástimi členmi Prvého predsedníctva a Kvóra Dvanástich. Nie je skrytá v nejasnom odseku nejakého príhovoru.“6 Prehlásenie o rodine, ktoré podpísalo všetkých 15 prorokov, vidcov a zjavovateľov, je vynikajúcim príkladom tejto zásady.
Za niečím takým formálnym, ako je prehlásenie o rodine, prorocké učenie prezidentov Cirkvi, potvrdené inými prorokmi a apoštolmi, je tiež toho príklad. Pokiaľ ide o okolnosti v duchovnom svete, prorok Joseph Smith vyslovil dve učenia na konci svojej služby, ktoré často učili jeho nástupcovia. Jedným z nich je jeho učenie v kázaní kráľa Folletta, že členovia rodiny, ktorí boli spravodliví, budú spolu vo svete duchov.7 Ďalším je toto vyhlásenie na pohrebe v poslednom roku jeho života: „Duchovia sú jednoducho povýšení k väčšiemu a veľkolepejšiemu dielu … [vo] svete duchov. … Nie sú ďaleko od nás a vedia a poznajú naše myšlienky, pocity a činy, a často sa nad nimi trápia.“8
A čo taká otázka, ako som už spomínal, ohľadom toho, kde duchovia žijú? Ak sa vám táto otázka zdá byť čudná alebo triviálna, zvážte mnohé z vašich vlastných otázok alebo dokonca tie, ktoré ste boli v pokušení zodpovedať na základe niečoho, čo ste počuli od inej osoby niekedy v minulosti. Na všetky otázky týkajúce sa duchovného sveta navrhujem dve odpovede. Po prvé, nezabúdajte, že Boh miluje Svoje deti a určite urobí to, čo je pre každého z nás to najlepšie. Po druhé, nezabúdajte na toto známe učenie z Biblie, ktoré mi najviac pomohlo pri množstve nezodpovedaných otázok:
„Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.
Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky“ (Príslovia 3:5 – 6).
Podobne, Nefi ukončil tento žalm týmito slovami: „Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky.“ Nebudem vkladať dôveru svoju v ruku človeka“ (2. Nefi 4:34).
Všetci sa môžeme v súkromí pýtať na podmienky v duchovnom svete, alebo dokonca diskutovať o týchto alebo iných nezodpovedaných otázkach v rodine alebo pri iných súkromných podujatiach. No nevyučujme alebo nepoužívajme ako oficiálnu náuku to, čo nespĺňa normy oficiálnej náuky. Ak by sme tak činili, nebudeme postupovať v Pánovom diele a môže to dokonca odrádzať jednotlivcov, aby hľadali svoju vlastnú útechu alebo poučenie prostredníctvom osobného zjavenia, ktoré Pánov plán poskytuje každému z nás. Nadmerné spoliehanie sa na osobné učenie alebo špekulácie nás môže dokonca odvrátiť od sústredenia sa na učenie a úsilie, ktoré posilní naše porozumenie a pomôže nám napredovať na ceste zmluvy.
Dôverovať Pánovi je známe a pravdivé učenie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Bolo to učenie Josepha Smitha, keď prví Svätí zažívali ťažké prenasledovanie a zdanlivo neprekonateľné prekážky.9 Je to stále tá najlepšia zásada, ktorú môžeme použiť, keď sa naše úsilie učiť sa alebo naše pokusy nájsť útechu stretávajú s prekážkami vo veciach, ktoré ešte neboli zjavené alebo neprijaté ako oficiálne učenie Cirkvi.
Rovnaká zásada sa uplatňuje na nezodpovedané otázky týkajúce sa pečatenia v ďalšom živote alebo požadovaných úprav kvôli udalostiam alebo priestupkom v smrteľnosti. Je veľa toho, čo nevieme, že našou jedinou istotou je dôverovať Pánovi a Jeho láske, ktorú má k Svojim deťom.
Na koniec, to, čo vieme o duchovnom svete je, že tam pokračuje Otcovo a Synovo dielo spásy. Náš Spasiteľ začal toto dielo vyhlásením slobody zajatým (pozri 1. Petra 3:18 – 19, 4:6; Náuka a zmluvy 138:6 – 11, 18 – 21, 28 – 37) a toto dielo pokračuje, keď hodní a kvalifikovaní poslovia naďalej kážu evanjelium, vrátane pokánia, tým, ktorí stále potrebujú jeho očistný účinok (pozri Náuka a zmluvy 138:57). Všetko toto je opísané v oficiálnej náuke Cirkvi, danej v súčasných zjaveniach.
„Mŕtvi, ktorí činia pokánie, budú vykúpení skrze poslušnosť obradov domu Božieho,
A potom ako zaplatia trestom za priestupky svoje a sú omytí a čistí, obdržia odmenu podľa skutkov svojich, lebo sú dedičmi spásy“ (Náuka a zmluvy 138:58 – 59).
Povinnosťou každého z nás je učiť náuku znovuzriadeného evanjelia, zachovávať prikázania, milovať a pomáhať si navzájom a vykonávať dielo spásy vo svätých chrámoch.
Svedčím o pravdivosti toho, čo som tu povedal, a o pravdách, ktoré sa učia a budú sa vyučovať na tejto konferencii. To všetko je možné vďaka uzmiereniu Ježiša Krista. Ako vieme zo súčasného zjavenia, On „oslavuje Otca a poskytuje spásu všetkým dielam rúk svojich“ (Náuka a zmluvy 76:43; zvýraznenie pridané). V mene Ježiša Krista, amen.