Posolstvo, zmysel a zástupy
Kiež sa napriek neustálemu hluku a vytrvalému nátlaku našej doby snažíme vidieť Krista v strede našich životov, našej viery a našej služby.
Bratia a sestry, toto je sedem-mesačný Sammy Ho Ching, ktorý sledoval generálnu konferenciu v televízii u seba doma v apríli minulého roku.
Keď sa blížil čas, aby vyjadril podporu prezidentovi Russellovi M. Nelsonovi a ďalším generálnym autoritám, Sammyho ruky boli zaneprázdnené držaním fľaše. Takže urobil druhú najlepšiu vec.
Sammy dáva myšlienke hlasovania nohami úplne nový význam.
Vitajte na tejto polročnej konferencii Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Aby som pripravil pôdu pre diskusiu o význame týchto stretnutí dvakrát do roka, predstavte si túto scénu z Lukášovho záznamu v Novom zákone:1
„Keď sa [Ježiš] blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral.
… Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to.
… Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ.
Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Dav prekvapený jeho smelosťou sa snažil muža umlčať, ale „on tým hlasnejšie kričal“, píše sa tam. V dôsledku svojej vytrvalosti bol privedený k Ježišovi, ktorý počul jeho vierou naplnenú prosbu o prinavrátenie jeho zraku a uzdravil ho.2
Vždy, keď čítam tento krátky farbistý opis, som dojatý. Môžeme cítiť úzkosť oného človeka. Môžeme ho takmer počuť, ako kričí o Spasiteľovu pozornosť. Usmievame sa nad jeho odmietnutím byť umlčaný – naozaj, nad jeho odhodlaním byť ešte hlasnejší, keď mu všetci hovorili, aby bol tichšie. Je to samo osebe krásny príbeh veľmi odhodlanej viery. Ale ako pri všetkých písmach, čím viac ho čítame, tým viac v ňom nachádzame.
Jedna myšlienka, ktorá ma zasiahla len nedávno, je dobrý zmysel, ktorý mal tento človek, keď mal okolo seba duchovne citlivých ľudí. Celý význam tohto príbehu závisí od hŕstky anonymných žien a mužov, ktorí, keď sa ich kamarát opýtal: „Čo znamená tento rozruch?“, mali inšpiráciu, ak to chceme takto povedať, identifikovať Krista ako príčinu hluku; On bol oný „Zosobnený Význam“. V tomto malom rozhovore je pre nás všetkých ponaučenie. Vo veciach viery a presvedčenia pomáha, keď nasmerujete svoje otázky na tých, ktorí skutočne nejakú vieru a presvedčenie majú! „Či môže vodiť slepý slepého?“ opýtal sa raz Ježiš. „[Ak áno], či nepadnú obaja do jamy?“3
Takéto vyhľadávanie viery a presvedčenia je na týchto konferenciách naším cieľom a ak sa dnes k nám pripojíte, uvedomíte si, že toto hľadanie je všeobecne zdieľaným úsilím. Rozhliadnite sa okolo seba. Tu na týchto pozemkoch uvidíte rodiny rôznej veľkosti prichádzajúce zo všetkých možných smerov. Starí priatelia sa tu objímajú pri radostnom opätovnom stretnutí, úžasný zbor sa pripravuje na spev a protestujúci kričia zo svojich obľúbených stupienkov. Misionári predchádzajúcich dní hľadajú svojich bývalých spoločníkov, zatiaľ čo tí nedávno vrátení misionári si hľadajú úplne nových spoločníkov (ak viete, čo tým myslím!). A fotografie? Nebo, pomôž nám! S mobilnými telefónmi v každej ruke sme sa zmenili z príslovia „každý člen misionárom“ na „každý člen fotografom“. Uprostred celého tohto príjemného rozruchu si človek môže pokojne klásť otázku: „Čo to všetko znamená?“
Rovnako ako v príbehu z Nového zákona, aj tí, ktorí sú obdarení zrakom, uznajú, že aj napriek všetkému, čo nám táto tradícia konferencií môže ponúknuť, bude to znamenať málo alebo nič, pokiaľ v jej strede nenájdeme Ježiša. Aby sme uchopili víziu, ktorú hľadáme, uzdravenie, ktoré On sľubuje, význam, o ktorom nejakým spôsobom vieme, že tu je, musíme preraziť rozruch – hoci je radostný – a zamerať svoju pozornosť na Neho. Modlitba každého rečníka, nádej všetkých, ktorí spievajú, úcta každého hosťa – všetko to venuje pozornosť pozývaniu Ducha Toho, ktorému patrí táto Cirkev – živého Krista, Baránka Božieho, Kniežaťa pokoja.
No aby sme Ho našli, nemusíme byť v konferenčnom centre. Keď dieťa číta Knihu Mormonovu prvýkrát a je očarené Abinadiho odvahou alebo pochodom 2 000 mladých bojovníkov, môžeme jemne dodať, že Ježiš je všadeprítomnou ústrednou postavou v tejto úžasnej kronike, stojí ako kolos v podstate nad každou stránkou v nej a poskytuje prepojenia na všetky ostatné postavy, ktoré v nej podporujú vieru.
Podobne, keď sa priateľ učí o našej viere, môže byť trochu ohromený niektorými jedinečnými prvkami a neznámym slovníkom praktizovania nášho náboženstva – stravovacími obmedzeniami, sebestačnosťou, pionierskymi cestami, digitalizovanými rodostromami, nespočetným množstvom kolových centier („stake centers“), v ktorých niektorí nepochybne očakávali, že sa im bude podávať jemná sviečkovica, stredne prepečená. Takže keď naši noví priatelia prežívajú množstvo nových zaujímavostí a zvukov, musíme obrátiť pozornosť mimo hluku a zhonu a sústrediť ju na zmysel toho všetkého, na bijúce srdce večného evanjelia – lásku Nebeských Rodičov, na zmierny dar božského Syna, upokojujúce vedenie Ducha Svätého, znovuzriadenie neskorších dní všetkých týchto právd a oveľa viac.
Keď niekto ide prvýkrát do svätého chrámu, môže byť touto skúsenosťou trochu ohromený. Našou úlohou je zabezpečiť, aby posvätné symboly a zjavené rituály, obradné oblečenie a vizuálne prezentácie nikdy neodvádzali pozornosť od Spasiteľa, kvôli ktorému sme tu, aby sme Ho uctievali, ale nasmerovali ich smerom na Neho. Chrám je Jeho dom a On má byť najvyššie v našich mysliach a srdciach – majestátna Kristova náuka, ktorá prestupuje celou našou bytosťou tak, ako prechádza chrámovými obradmi – od chvíle, keď si prečítame nápis nad vstupnými dverami do poslednej chvíle, ktorú trávime v budove. Uprostred všetkých zázrakov, s ktorými sa stretávame, musíme predovšetkým vidieť význam Ježiša v chráme.
Zvážte množstvo odvážnych iniciatív a nových oznámení v Cirkvi za posledné mesiace. Keď si vzájomne inšpirovane slúžime alebo zdokonaľujeme naše zážitky v sabatný deň, alebo spoznávame nový program pre deti a mládež, premeškáme skutočný dôvod týchto zjavených úprav, ak ich budeme považovať skôr za nesúrodé, nesúvisiace prvky ako za vzájomne prepojené úsilie pomôcť nám, aby sme pevnejšie stáli na Skale našej spásy.4 To je určite to, čo mal na mysli prezident Russell M. Nelson, keď chcel, aby sme používali zjavené meno Cirkvi.5 Ak Ježiš – Jeho meno, Jeho náuka, Jeho príklad, Jeho božskosť – môžu byť v centre nášho uctievania, utvrdíme obrovskú pravdu, ktorú kedysi učil Alma: „Má prísť mnoho vecí; a hľa, jedna vec je dôležitejšia než všetky ostatné – … Vykupiteľ, [ktorý] bude žiť medzi ľudom svojím a príde medzi nich.6
Jedna myšlienka na záver: V devätnástom storočí, za dôb Josepha Smitha, bolo pohraničie zapálené konkurenčným bojom davov kresťanských zanietencov.7 Ale v búrke, ktorú vytvorili, títo zanietení stúpenci náboženskej obnovy ironicky zakrývali samotného Spasiteľa, ktorého tak veľmi usilovne Joseph hľadal. Bojoval s tým, čo nazval „temnotou a zmätkom“8, utiahol sa do samoty lesa, kde videl a počul oveľa vznešenejšie svedectvo o Spasiteľovom ústrednom postavení v evanjeliu, než čokoľvek, čo sme tu dnes ráno zmienili. Vďaka daru spočívajúcom v pohľade na to, čo bolo nepredstaviteľné a nečakané uzrel Joseph vo videní svojho Nebeského Otca, veľkého Boha vesmíru, a Ježiša Krista, Jeho dokonalého Jednorodeného Syna. Potom Otec dal príklad, ktorému sme tlieskali dnes ráno: Ukázal na Ježiša a povedal: „Toto je Môj milovaný Syn. Vypočuj Ho!“9 Žiadne väčšie vyjadrenie Ježišovej božskej identity, Jeho prvenstva v pláne spásy a Jeho postavenia v očiach Božích nikdy nemôže prekročiť toto krátke sedem-slovné vyhlásenie.
Rozruch a zmätok? Davy a spory? V našom svete je toho veľa. Vskutku, skeptici a veriaci sa neustále prú ohľadom tohto videnia a v podstate ohľadom všetkého ostatného, o čom som dnes hovoril. V prípade, že sa budete usilovať jasnejšie vidieť a nájsť zmysel uprostred mnohých názorov, poukazujem na toho istého Ježiša a vydávam apoštolské svedectvo o skúsenosti Josepha Smitha, ktorá prišla tak ako tá pred asi 1 800 rokmi potom, ako náš slepý priateľ znova získal zrak na starej ceste do Jericha. S týmito dvoma a množstvom ďalších svedčím v priebehu času, že určite tým najúžasnejším, čo v živote vidíme a počujeme je to, že Ježiš nielenže prechádza okolo10, ale prichádza k nám, zastavuje sa vedľa nás a prebýva s nami.11
Sestry a bratia, kiež sa napriek neustálemu hluku a vytrvalému nátlaku našej doby snažíme vidieť Krista v strede našich životov, našej viery a našej služby. V tom spočíva skutočný význam. A ak sú dni, kedy je naše videnie obmedzené, alebo ak sa oslabí naša sebadôvera, alebo ak je naša viera skúšaná a prečisťovaná – a ono sa to určite stane – kiež vtedy zakričíme ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!“12 S apoštolskou horlivosťou a prorockým presvedčením sľubujem, že On vás vypočuje a skôr či neskôr povie: „Viď! Tvoja viera ťa zachránila.“13 Vitajte na generálnej konferencii. V mene Ježiša Krista, amen.