Stáť za našimi sľubmi a zmluvami
Pozývam vás, aby ste zásadne, zvážili svoje sľuby a zmluvy ktoré ste učinili s Pánom a s druhými, o ktorých viete, že je v nich vaše slovo zaručené.
Drahí bratia a sestry, keď končíme toto zasadanie, kiež má každý z nás vo svojom srdci svedectvo o pravdách evanjelia Ježiša Krista, ktoré tu dnes zazneli. Sme požehnaní tým, že môžeme spolu stráviť tento posvätný čas, aby sme posilnili náš sľub Pánovi Ježišovi Kristovi, že sme Jeho služobníkmi a On je náš Spasiteľ.
Dôležitosť vytvárania a dodržiavania sľubov a zmlúv veľmi ťaží moju myseľ. Aké dôležité je pre vás dodržať svoje slovo? Byť dôveryhodný? Robiť to, čo hovoríte, že urobíte? Snažiť sa ctiť svoje posvätné zmluvy? Byť zásadový? Životom verným našim sľubom Pánovi a ostatným kráčame po ceste zmluvy späť k nášmu Otcovi v nebi a cítime Jeho lásku v našich životoch.
Náš Spasiteľ Ježiš Kristus je náš veľký Príklad, pokiaľ ide o uzatváranie a dodržiavanie sľubov a zmlúv. Prišiel na zem so sľubom, že bude konať vôľu Otca. Učil zásady evanjelia slovom i skutkom. Uzmieril naše hriechy, aby sme mohli znova žiť. Splnil všetky Svoje sľuby.
Dá sa to isté povedať o každom z nás? Aké sú riziká, ak trochu podvádzame, trochu sa pošmykneme alebo ak nie celkom nasledujeme naše záväzky? Čo ak od svojich zmlúv odstúpime? Prídu ostatní vo svetle nášho príkladu „ku Kristovi“? Je vaše slovo vaším záväzkom? Dodržiavanie sľubov nie je návyk; je to charakteristická črta učeníka Ježiša Krista.
Vždy pamätajúc na naše slabosti v smrteľnom živote, Pán prisľúbil: „Buďte dobrej mysle a nebojte sa, lebo ja, Pán, som s vami a budem stáť pri vás.“1 Cítil som Jeho prítomnosť, keď som potreboval ubezpečenie, útechu, väčšie duchovné pochopenie alebo silu a bol som hlboko pokorný a som vďačný za Jeho božské spoločenstvo.
Pán povedal: „Každá duša, ktorá zanechá hriechy svoje a príde ku mne, a bude vzývať meno moje, a bude poslúchať hlas môj, a zachovávať prikázania moje, uvidí tvár moju a bude vedieť, že ja som.“2 To je možno Jeho rozhodujúci sľub.
V mladosti som sa naučil, že je dôležité dodržať svoje slovo. Jeden taký príklad je, keď som stál v pozore, aby som vyslovil skautskú prísahu. Naše spojenie so skautmi Ameriky, ktoré sa teraz uzatvára, bude pre mňa a pre túto Cirkev vždy dôležitým dedičstvom. Organizácii skautingu, desiatkam mužov a žien, ktorí usilovne slúžili ako vedúci skautov, mamičkám – tým patrí skutočné uznanie – a mladým mužom, ktorí sa do skautingu zapojili, hovoríme: „Ďakujeme.“
Na tomto zasadnutí oznámili náš milý prorok, prezident Russell M. Nelson a starší Quentin L. Cook, úpravy, ktoré znovu zamerajú našu pozornosť na mládež a uvedú naše organizácie do súladu so zjavenou pravdou. Okrem toho minulú nedeľu prezident Nelson a prezident M. Russell Ballard vysvetlili nový program pre deti a mládež Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní pre celú Cirkev. Je to celosvetová iniciatíva zameraná na nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Prvé predsedníctvo a Kvórum dvanástich apoštolov sú zjednotené v tomto novom smere a ja osobne svedčím o tom, že Pán viedol každý náš krok na tejto ceste. Som nadšený, že deti a mládež Cirkvi zažijú toto integrované zameranie sa na nich ako doma, tak aj v cirkvi – prostredníctvom učenia sa evanjelia, služby a aktivít, a osobného rozvoja.
Téma pre mládež na nadchádzajúci rok 2020 hovorí o klasickom sľube Nefiho „pôjdem a urobím“. Napísal: „A stalo sa, že ja, Nefi, som povedal otcovi svojmu: Pôjdem a urobím tie veci, ktoré Pán prikázal, lebo viem, že Pán nedáva prikázania deťom ľudským, iba ak pre nich pripraví cestu, aby mohli uskutočniť vec, ktorú im prikazuje.“3 Hoci to bolo vyslovené už dávno, my v Cirkvi stojíme za týmto sľubom aj dnes.
„Pôjdem a urobím“ znamená povzniesť sa nad spôsoby sveta, prijať a konať na základe osobného zjavenia, spravodlivo žiť s nádejou a vierou v budúcnosť, uzatvárať a dodržiavať zmluvy nasledovať Ježiša Krista, a tým prehlbovať našu lásku k Nemu, Spasiteľovi sveta.
Zmluva je obojstranný sľub medzi nami a Pánom. Ako členovia Cirkvi sa pri krste zaväzujeme, že vezmeme na seba meno Ježiša Krista, že budeme žiť tak, ako žil On. Rovnako ako tí, ktorí boli pokrstení vo vodách Mormonu, aj my sa zaväzujeme stať sa Jeho ľudom, „ochotní niesť si navzájom bremená svoje, aby boli ľahké … žialiť s tými, ktorí žialia … utešovať tých, ktorí útechu potrebujú, a stáť ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach“4. Naša vzájomná inšpirovaná služba v Cirkvi odráža náš záväzok ctiť si práve tieto zasľúbenia.
Keď sa zúčastňujeme na sviatosti, obnovujeme tú zmluvu, že na seba vezmeme Jeho meno a činíme ďalšie sľuby, aby sme sa zlepšili. Naše každodenné myšlienky a činy, či už veľké alebo malé, odrážajú náš záväzok voči Nemu. Na oplátku Jeho prísľub znie: „Ak budete na mňa vždy pamätať, budete mať Ducha môjho, aby bol s vami.“5
Moja otázka dnes znie, či stojíme za našimi sľubmi a zmluvami, alebo sú niekedy len polovičatými záväzkami, náhodne prijatými, a teda ľahko porušiteľnými? Keď niekomu povieme „budem sa za teba modliť“, modlíme sa? Keď sa zaviažeme „budem tam, aby som pomohol“, budeme tam? Ak sa zaviažeme zaplatiť dlh, urobíme to? Keď zdvihneme ruky, aby sme vyslovili podporu kamarátovi členovi v novom povolaní, čo znamená, že mu poskytneme podporu, urobíme to?
Jedného večera, keď som bol mladý, moja mama sedela so mnou na konci jej postele a vrúcne hovorila o dôležitosti života podľa Slova múdrosti. „Poznám zo skúseností druhých, spred rokov,“ povedala, „stratu duchovnosti a citlivosti, ktorá vyplýva z nedodržania Slova múdrosti.“ Pozrela sa mi priamo do očí a cítil som, ako jej slová prenikajú do môjho srdca: „Sľúb mi dnes, [Ronnie, volala ma Ronnie], že budeš vždy žiť podľa Slova múdrosti.“ Slávnostne som jej dal tento sľub a po všetky tie roky som ho dodržiaval.
Tento záväzok mi slúžil dobre, v mladosti a tiež neskôr, keď som bol v obchodných kruhoch, kde všelijaké látky prúdili voľne. Už dopredu som učinil rozhodnutie, že sa budem riadiť Božími zákonmi a nikdy som ho nemusel zrevidovať. Pán povedal: „Ja, Pán, som zaviazaný, keď činíte to, čo hovorím; ale keď nečiníte to, čo hovorím, nemáte žiadne zasľúbenie.“6 Čo hovorí tým, ktorí dodržiavajú Slovo múdrosti? Že budeme mať prísľub zdravia, sily, múdrosti, vedomostí a anjelov, aby nás chránili.7
Pred niekoľkými rokmi sme boli so sestrou Rasbandovou v chráme v Salt Lake pri spečatení jednej z našich dcér. Keď sme stáli pred chrámom s mladšou dcérou, ešte nie dosť starou, aby sa zúčastnila obradu, hovorili sme o dôležitosti spečatenia vo svätom Božom chráme. Tak ako ma učila moja matka pred rokmi, povedali sme našej dcére: „Chceme, aby si bola bezpečne spečatená v chráme, a chceme, aby si nám sľúbila, že keď nájdeš svojho večného spoločníka, stanovíte si spolu dátum, kedy budete spečatení v chráme.“ Dala nám svoje slovo.
Odvtedy uviedla, že to, o čom sme sa rozprávali a jej sľub ju chránili a pripominali jej, „čo bolo to najdôležitejšie“. Neskôr uzavrela posvätné zmluvy, keď bola spečatená so svojím manželom v chráme.
Prezident Nelson učil: „Spasiteľovu moc v našich životoch … prehlbuje to, keď činíme posvätné zmluvy a dôsledne ich dodržiavame. Naše zmluvy nás k Nemu viažu a dávajú nám božskú moc.“8
Keď dodržiavame sľuby dané jeden druhému, s väčšou pravdepodobnosťou budeme dodržiavať aj sľuby dané Pánovi. Spomeňte si na Pánove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“9
Uvažujte so mnou o príkladoch zasľúbení v písmach. Ammón a synovia Mosiášovi v Knihe Mormonovej sa zaviazali, „že budú kázať slovo Božie“.10 Keď bol Ammón zajatý lámánitskými vojakmi, dostal sa pred lámánitského kráľa Lamoniho. Zaviazal sa kráľovi: „Budem služobníkom tvojím.“11 Keď prišli lupiči ukradnúť kráľove ovce, Ammón im odsekol ruky. Kráľ bol taký ohromený, že si vypočul Ammónovo posolstvo evanjelia a bol obrátený.
Rút v Starom zákone sľúbila svojej svokre: „Kam ty pôjdeš, pôjdem i ja.“12 Žila verná svojmu slovu. Dobrý samaritán v podobenstve v Novom zákone sľúbil hostinskému, že ak sa bude starať o zraneného pocestného, „ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim.“13 Zórám v Knihe Mormonovej sľúbil, že pôjde do pustatiny s Nefim a jeho bratmi. Nefi napísal: „A stalo sa, že keď nám Zórám zložil prísahu, obavy naše ohľadom neho ustali.“14
A čo ohľadom prísľuby „dané otcom“ ako je napísané v písmach, že „srdcia detí sa obrátia k ich otcom“?15 V predzemskom živote, keď sme sa rozhodli pre Boží plán, sme sľúbili, že pomôžeme zhromaždiť Izrael na oboch stranách závoja. Ako to pred rokmi vysvetlil starší John A. Widtsoe: „Vstúpili sme do partnerstva s Pánom. Fungovanie tohto plánu sa potom stalo nielen Otcovým a Spasiteľovým dielom, ale aj naším.“16
„[Oné] zhromaždenie je najdôležitejšou udalosťou, ktorá sa dnes na zemi deje,“ povedal pri svojich cestách po svete prezident Nelson. „Keď hovoríme o zhromažďovaní, hovoríme jednoducho o tejto základnej pravde: každé dieťa nášho Nebeského Otca, na oboch stranách závoja, si zaslúži počuť posolstvo znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista.“17
Ako apoštol Pána Ježiša Krista vám na záver chcem dať výzvu a sľub. Po prvé pozvanie: Pozývam vás, aby ste zásadne, zvážili svoje sľuby a zmluvy ktoré ste učinili s Pánom a s druhými, o ktorých viete, že je v nich vaše slovo zaručené. Po druhé, sľubujem vám, že keď to urobíte, Pán potvrdí vaše slová a schváli vaše skutky, keď sa budete neúnavne usilovať starostlivo vybudovať svoje životy, svoje rodiny a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. On bude s vami, moji drahí bratia a sestry, a vy sa môžete s dôverou tešiť na to, že budete „prijatí v nebi, aby takto mohli prebývať s Bohom v stave nikdy nekončiaceho šťastia … lebo Pán Boh to povedal.“18
O tom svedčím a to sľubujem v mene Ježiša Krista, amen.