Spasiteľov dotyk
Keď k Nemu prídeme, Boh nám príde na pomoc, či už uzdraviť nás alebo nám dať silu čeliť akejkoľvek situácii.
Pred zhruba 2 000 rokmi zišiel Spasiteľ z hory po tom, ako učil blahoslavenstvá a ďalšie zásady evanjelia. Keď kráčal, pristúpil k nemu muž, ktorý bol postihnutý malomocenstvom. Tento muž prejavil úctu a rešpekt, keď pokľakol pred Kristom, hľadajúc úľavu od svojho trápenia. Jeho požiadavka bola jednoduchá: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“
Spasiteľ potom vystrel Svoju ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“1
Tu sa dozvedáme, že náš Spasiteľ nás chce vždy žehnať. Niektoré požehnania môžu prísť okamžite, iné sa dostavia neskôr a niektoré môžu prísť dokonca až po tomto živote, ale požehnania prídu v tom správnom čase.
Veľmi podobne ako ten malomocný môžeme aj my nájsť silu a útechu v tomto živote tým, že prijmeme Jeho vôľu a budeme vedieť, že nás chce požehnať. Môžeme nájsť silu čeliť akýmkoľvek výzvam, prekonať pokušenia a porozumieť a zniesť naše zložité okolnosti. V jednej z najzdrvujúcejších chvíľ Spasiteľovho života bola istotne Jeho sila vytrvať prehĺbená, keď povedal Svojmu Otcovi: „Buď vôľa Tvoja.“2
Ten malomocný nevyslovil svoju žiadosť snobským alebo prieberčivým spôsobom. Jeho slová odhaľujú postoj skromnosti s veľkými očakávaniami, ale tiež s úprimnou túžbou, aby sa stala Spasiteľova vôľa. Je to príklad postoja, s ktorým by sme aj my mali prísť ku Kristovi. Môžeme prísť ku Kristovi s istotou, že Jeho súčasná túžba je a vždy bude tou najlepšou pre náš smrteľný a večný život. On má večnú perspektívu, ktorú my nemáme. Musíme prísť ku Kristovi s úprimnou túžbou, aby bola naša vôľa pohltená vôľou Otcovou, ako bola tá Jeho.3 To nás pripraví na večný život.
Je veľmi ťažké predstaviť si fyzické a emocionálne utrpenie, ktoré ťažilo toho malomocného, ktorý prišiel k Spasiteľovi. Malomocenstvo zasahuje nervy a pokožku a spôsobuje znetvorenie a postihnutie. Navyše to viedlo k veľkej spoločenskej stigme. Človek postihnutý malomocenstvom musel opustiť svojich milovaných a žiť izolovaný od spoločnosti. Malomocní sa považovali za nečistých, fyzicky aj duchovne. Z tohto dôvodu zákon Mojžišov vyžadoval, aby malomocní nosili roztrhnuté oblečenie a volali „Nečistý!“, keď kráčali.4 Malomocní, chorí a opovrhovaní, nakoniec žili v opustených domoch alebo v hrobkách.5 Nie je ťažké predstaviť si, že ten malomocný, ktorý pristúpil k Spasiteľovi, bol zlomený.
Niekedy sa nejakým spôsobom môžeme aj my cítiť zlomení, či už kvôli svojim vlastným činom alebo činom tých druhých, kvôli okolnostiam, ktoré môžeme alebo nemôžeme ovládať. V takých chvíľach môžeme vložiť svoju vôľu do Jeho rúk.
Pred pár rokmi dostala Zulma – moja manželka, moja lepšia polovička, moja najlepšia časť – isté zlé správy iba dva týždne pred svadbou jedného z našich detí. Mala nádor v príušnej žľaze a rýchlo rástol. Jej tvár začala opúchať a mala okamžite podstúpiť chúlostivú operáciu. Mysľou jej prebehli mnohé myšlienky a ťažili jej srdce. Bol ten nádor zhubný? Ako sa jej telo uzdraví? Bude jej tvár ochrnutá? Aká veľká bude bolesť? Bude jej tvár trvale zjazvená? Vráti sa nádor po odstránení? Bude sa môcť zúčastniť svadby nášho syna? Keď ležala v operačnej miestnosti, cítila sa zničená.
V tej nanajvýš dôležitej chvíli jej Duch pošepkal, že musí prijať Otcovu vôľu. Potom sa rozhodla, že vloží svoju dôveru v Boha. Intenzívne cítila, že nech už bude výsledok akýkoľvek, Jeho vôľa bude pre ňu to najlepšie. Čoskoro na to upadla do operatívneho spánku.
Neskôr poeticky napísala do svojho denníka: „Na chirurgovom stole som sa pred Tebou uklonila a zveriac sa do Tvojej vôle som zaspala. Vedela som, že Ti môžem dôverovať a vedela som, že od Teba nemôže prísť nič zlé.“
Našla silu a útechu z odovzdania svojej vôle tej Otcovej. V ten deň ju Boh nesmierne požehnal.
Nech už sú naše okolnosti akékoľvek, môžeme uplatniť svoju vieru, aby sme prišli ku Kristovi a našli Boha, ktorému môžeme dôverovať. Ako raz jedno z mojich detí, Gabriel, napísal:
Podľa proroka je Božia tvár jasnejšia ako slnko
a Jeho vlasy sú belšie ako sneh,
a Jeho hlas buráca ako rútiaca sa rieka,
a oproti Nemu je človek ničím. …
Som zdrvený, keď si uvedomím, že ani ja nie som ničím.
A až potom tápavo hľadám svoju cestu k bohu, ktorému môžem dôverovať.
A až potom objavujem Boha, ktorému môžem dôverovať.6
A Boh, ktorému môžeme dôverovať, povzbudzuje našu nádej. Môžeme Mu dôverovať, pretože nás miluje a chce pre nás to najlepšie za každých okolností.
Ten malomocný pristúpil vďaka moci nádeje. Svet mu nedal žiadne riešenia, ani len útechu. A tak musel byť pre neho Spasiteľov dotyk ako pohladenie celej jeho duše. Môžeme si len predstaviť hlboké pocity vďačnosti, ktoré ten malomocný musel mať pri Spasiteľovom dotyku, najmä keď počul slová: „Chcem, buď čistý!“
Príbeh uvádza, že „hneď bol očistený od malomocenstva“7.
Aj my môžeme cítiť dotyk Spasiteľovej milujúcej, uzdravujúcej ruky. Do našej duše vchádza veľká radosť, nádej a vďačnosť, keď vieme, že nám chce pomôcť, aby sme boli čistí! Keď k Nemu prídeme, Boh nám príde na pomoc, či už uzdraviť nás alebo nám dať silu čeliť akejkoľvek situácii.
Bez ohľadu na to, prijatie Jeho vôle – nie našej vlastnej – nám pomôže porozumieť našim okolnostiam. Od Boha nemôže prísť nič zlé. Vie, čo je pre nás najlepšie. Možno neodníme naše bremená hneď. Niekedy môže spôsobiť, aby sa bremená zdali ľahšie, ako to urobil s Almom a jeho ľudom.8 Nakoniec budú bremená vďaka zmluvám odňaté9, buď v tomto živote, alebo pri svätom vzkriesení.
Úprimná túžba po tom, aby sa stala Jeho vôľa, spolu s porozumením božskej podstaty nášho Vykupiteľa, nám pomáha rozvinúť taký druh viery, ktorý preukázal ten malomocný, aby bol očistený. Ježiš Kristus je Bohom lásky, Bohom nádeje, Bohom uzdravenia, Bohom, ktorý nás chce žehnať a pomôcť nám byť čistými. Chcel to ešte pred príchodom na túto zem, keď sa dobrovoľne prihlásil, aby nás zachránil, keď upadneme do priestupku. Chcel to v Getsemanskej záhrade, keď čelil človeku nepochopiteľnej bolesti počas agónie platenia ceny hriechu. Chce to aj teraz, keď sa za nás prihovára Otcovi.10 Preto sa Jeho hlas stále ozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“11
Môže nás uzdraviť a pozdvihnúť, pretože má schopnosť urobiť to. Vzal na Seba všetky bolesti tela a ducha, aby mohlo byť Jeho vnútro naplnené milosrdenstvom, aby nám mohol pomôcť vo všetkých veciach a uzdraviť nás, a pozdvihnúť nás.12 Slová Izaiáša, citované Abinadim, to opisujú nádherne a dojímavo:
„Skutočne on znášal zármutky naše a smútky naše on niesol; …
… On bol ranený pre priestupky naše, zmučený pre neprávosti naše; trest za pokoj náš bol na ňom; a jazvami jeho sme uzdravení.“13
Táto báseň učí rovnakú myšlienku:
„Ó, nazaretský Stolár,
toto srdce, ktoré je nenapraviteľne zlomené,
tento život, ktorý je takmer k smrti rozbitý,
ach, môžeš ich opraviť, Stolár?
A Jeho láskavou a pripravenou rukou
je Jeho vlastný milý život pretkaný
našimi zlomenými životmi, až kým nepovstanú
pri Novom Stvorení – všetky veci budú nové.
Roztrieštená [hmota] srdca,
túžba, ambície, nádej a viera
Ťa vytvarujú do dokonalého celku,
ó, nazaretský Stolár!“14
Ak akýmkoľvek spôsobom cítite, že nie ste čistí, ak sa cítite zlomení, prosím, vedzte, že môžete byť učinení čistými, môžete byť opravení, pretože On vás miluje. Verte, že od Neho nemôže prísť nič zlé.
Vďaka tomu, že „zostúpil pod všetky veci“15, umožňuje, aby boli všetky veci, ktoré sa v našom živote pokazili, opravené, a tak môžeme byť zmierení s Bohom. Skrze Neho sú zmierené všetky veci, tie, ktoré sú na zemi aj tie, ktoré sú v nebi, prinesúc „pokoj v krvi jeho kríža“16.
Príďme ku Kristovi vykonaním všetkých potrebných krokov. Keď tak urobíme, kiež je náš postoj taký, ktorý hovorí: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Ak tak urobíme, môžeme obdržať Majstrov uzdravujúci dotyk spolu s láskavou ozvenou Jeho hlasu: „Chcem, buď čistý!“
Spasiteľ je Boh, ktorému môžeme dôverovať. On je Kristus, Pomazaný, Mesiáš, o ktorom svedčím v Jeho svätom mene, dokonca Ježiša Krista, amen.