Počas mrakov aj slnka, Pane, zostaň so mnou!
Svedčím, že „počas mrakov aj slnka“ Pán zostane s nami, že naše strasti môžu byť „pohltené v radosti z Krista“.
Jedna z našich obľúbených cirkevných piesní vyjadruje prosbu: „Počas mrakov aj slnka, Pane, zostaň so mnou!“1 Raz som bola v lietadle, keď sa priblížilo k veľkej búrke. Pozerajúc sa z okna som pod nami videla husté závoje mrakov. Lúče zapadajúceho slnka sa odrážali od mrakov, vďaka čomu jasne žiarili. Čoskoro lietadlo zostúpilo pod ťažké mraky a zrazu sme boli obklopení hustou tmou, ktorá spôsobila, že sme úplne zabudli na jasné svetlo, ktoré sme videli len pred chvíľou.2
Čierne mraky sa môžu tvoriť aj v našom živote, čo môže spôsobiť, že zabudneme na Božie svetlo a dokonca nás prinútia pochybovať, či to svetlo pre nás ešte vôbec existuje. Niektoré z týchto mrakov tvorí depresia, úzkosť a iné druhy duševných a emocionálnych chorôb. Môžu skresliť spôsob, akým vnímame samých seba, druhých a dokonca aj Boha. Postihujú ženy a mužov v každom veku vo všetkých kútoch sveta.
Rovnako škodlivý je znecitlivujúci mrak skepticizmu, ktorý môže ovplyvniť druhých, ktorí nezažili tieto problémy. Ako ktorákoľvek časť tela, aj mozog podlieha chorobám, traume a chemickej nerovnováhe. Keď naša myseľ trpí, je vhodné hľadať pomoc od Boha, od tých okolo nás a od profesionálov pre fyzické a duševné zdravie.
„Všetky ľudské bytosti – muži i ženy – sú stvorené podľa Božieho obrazu. Každý je milovaným duchovným synom alebo dcérou nebeských rodičov a … má božské vlastnosti a určenie.“3 Tak ako naši Nebeskí Rodičia a náš Spasiteľ, aj my máme fyzické telo4 a cítime emócie.5
Moje drahé sestry, je normálne občas sa cítiť smutná alebo ustarostená. Smútok a úzkosť sú prirodzené ľudské emócie.6 Ak sme však neustále smutné a ak naša bolesť bráni našej schopnosti cítiť lásku nášho Nebeského Otca a Jeho Syna, a vplyv Ducha Svätého, potom možno trpíme depresiou, úzkosťou alebo iným emocionálnym ochorením.
Moja dcéra raz napísala: „Boli časy … [keď] som bola stále hrozne smutná. Vždy som si myslela, že smútok bol niečím, za čo sa treba hanbiť a že je to znak slabosti. Tak som si svoj smútok nechávala pre seba. … Cítila som sa úplne bezcenná.“7
Priateľka to opísala týmto spôsobom: „Už od môjho raného detstva som čelila neustálemu boju s pocitmi beznádeje, temnoty, osamelosti a strachu a s pocitom, že som pokazená alebo chybná. Urobila som všetko pre to, aby som skryla svoju bolesť a nikdy nedala najavo, že by som nebola úspešná a silná.“8
Moje drahé priateľky, môže sa to stať ktorejkoľvek z nás – najmä, keď veríme v plán šťastia, a preto na seba kladieme zbytočné bremená tým, že si myslíme, že musíme byť dokonalé hneď teraz. Takéto myšlienky môžu byť zdrvujúce. Dosiahnutie dokonalosti je proces, ktorý sa bude diať počas nášho smrteľného života a aj potom – a iba skrze milosť Ježiša Krista.9
Keď sa naopak otvoríme ohľadom svojich emocionálnych výziev a priznáme, že nie sme dokonalé, dávame ostatným povolenie podeliť sa o svoje útrapy. Spoločne si uvedomíme, že existuje nádej a nemusíme trpieť samotné.10
Ako učeníčky Ježiša Krista sme uzatvorili zmluvu s Bohom, že sme ochotné „niesť si navzájom bremená svoje“ a „žialiť s tými, ktorí žialia“.11 Môže to zahŕňať to, že sa poučíme o emocionálnych chorobách, nájdeme zdroje, ktoré môžu pomôcť riešiť tieto útrapy a nakoniec privedieme seba a ostatných ku Kristovi, ktorý je Majstrom Liečiteľom.12 Aj keď nevieme, ako sa vžiť do toho, čím prechádzajú druhí, potvrdenie, že ich bolesť je skutočná, môže byť dôležitým prvým krokom v nájdení porozumenia a uzdravenia.13
V niektorých prípadoch môže byť príčina depresie alebo úzkosti určená, zatiaľ čo v iných prípadoch môže byť ťažko rozpoznateľná.14 Náš mozog môže trpieť kvôli stresu15 alebo ohromujúcej únave16, čo sa môže niekedy zlepšiť pomocou úpravy stravy, spánku a cvičenia. Inokedy môže byť potrebná aj terapia alebo podávanie liekov pod vedením skúsených profesionálov.
Neliečená duševná alebo emocionálna choroba môže viesť k zvýšenej izolácii, nedorozumeniam, narušeným vzťahom, sebapoškodzovaniu a dokonca k samovražde. Viem to z vlastnej skúsenosti, keďže môj otec pred mnohými rokmi spáchal samovraždu. Jeho smrť bola šokujúca a zlomila srdce mojej rodine aj mne. Trvalo mi roky, kým som prekonala svoj smútok a iba nedávno som zistila, že rozprávať sa o samovražde vhodnými spôsobmi vlastne pomáha, aby sa jej zabránilo, nie aby sa povzbudila.17 Už som otvorene hovorila o smrti môjho otca so svojimi deťmi a bola svedkom uzdravenia, ktoré môže Spasiteľ poskytnúť na oboch stranách závoja.18
Nanešťastie mnohí, ktorí trpia ťažkou depresiou, si držia odstup od svojich priateľov z Cirkvi, pretože si myslia, že nepasujú do nejakej vymyslenej formy. Môžeme im pomôcť vedieť a cítiť, že k nám skutočne patria. Je dôležité pochopiť, že depresia nie je výsledkom slabosti, ani zvyčajne nie je výsledkom hriechu.19 „Tajnosť jej prospieva, ale súcit ju zmenšuje.“20 Spoločne môžeme preniknúť cez mraky izolácie a stigmy, aby bremeno hanby zmizlo a mohli sa objaviť zázraky uzdravenia.
Ježiš Kristus počas Svojej smrteľnej služby uzdravoval chorých a sužovaných, ale každý človek musel preukázať vieru v Neho a konať, aby obdržal Jeho uzdravenie. Niektorí prešli veľké vzdialenosti, druhí natiahli ruku, aby sa dotkli Jeho plášťa a iní k Nemu museli byť prinesení, aby boli uzdravení.21 Čo sa týka uzdravenia, nepotrebujeme Ho zúfalo my všetci? „Nie sme všetci žobrákmi?“22
Nasledujme Spasiteľovu cestu a zväčšime svoj súcit, zmenšime svoj sklon súdiť a prestaňme byť inšpektormi duchovnosti druhých. Počúvať s láskou je jedným z najväčších darov, aké môžeme ponúknuť a môžeme byť schopné pomôcť niesť alebo odľahčiť ťažké mraky, ktoré dusia našich milovaných a priateľov23, aby pomocou našej lásky mohli opäť cítiť Ducha Svätého a vnímať svetlo, ktoré vyžaruje z Ježiša Krista.
Ak ste neustále obklopené hmlou temnoty24, obráťte sa na Nebeského Otca. Nič, čo ste prežili, nemôže zmeniť večnú pravdu, že ste Jeho dieťa a že vás miluje.25 Pamätajte si, že Kristus je váš Spasiteľ a Vykupiteľ, a Boh je váš Otec. Oni rozumejú. Predstavte si Ich nablízku, ako počúvajú a ponúkajú podporu.26 „[Oni] vás uteš[ia] v strastiach vašich.“27 Robte všetko, čo môžete a dôverujte Pánovej zmiernej milosti.
Vaše útrapy vás necharakterizujú, ale môžu vás prečistiť.28 Vďaka ostňu v tele29 môžete mať schopnosť cítiť voči druhým viac súcitu. Podľa vedenia Ducha Svätého sa podeľte o svoj príbeh, aby ste pomáhali slabým, pozdvihovali ruky, ktoré sú skleslé a posilňovali slabé kolená.30
Pre tie z nás, ktoré sa momentálne trápia alebo podporujeme niekoho, kto sa trápi, buďme ochotné nasledovať Božie prikázania, aby sme vždy mohli mať Jeho Ducha, aby bol s nami.31 Robme tie malé a prosté veci32, ktoré nám dajú duchovnú silu. Ako povedal prezident Russell M. Nelson: „Nič nedokáže otvoriť nebesia tak ako kombinácia väčšej čistoty, úplnej poslušnosti, usilovného hľadania, každodenného hodovania na slovách Kristových v Knihe Mormonovej a času pravidelne venovaného chrámovej práci a práci na rodinnej histórii.“33
Pamätajme si, že náš Spasiteľ Ježiš Kristus „[vzal] na seba [naše] slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal … ako [nám] pomôcť podľa [našich] slabostí“34. Prišiel „zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca … potešiť všetkých smútiacich … aby …da[l] smútiacim … veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti“35.
Svedčím vám, že „počas mrakov aj slnka“ Pán zostane s nami, naše strasti môžu byť „pohltené v radosti z Krista“36 a „milosťou sme spasení po všetkom, čo my môžeme urobiť“37. Svedčím, že Ježiš Kristus sa vráti na zem s uzdravením pod Svojimi krídlami.38 Nakoniec „zotrie … každú slzu z [našich] očí a [smútok] už viac nebude“39. Pre všetkých tých, ktorí „[prídu] ku Kristovi a [budú] v Ňom zdokonalení“40, „slnko už nezapadne … lebo Hospodin bude [naším] večným svetlom a skončia sa dni [nášho] smútku“41. V mene Ježiša Krista, amen.