Druhé veľké prikázanie
Naša najväčšia radosť prichádza, keď pomáhame našim bratom a sestrám.
Moji drahí bratia a sestry, ďakujem vám za všetko, čo robíte, aby ste pomohli zhromaždiť Izrael na oboch stranách závoja, posilnili svoje rodiny a požehnali životy tých v núdzi. Ďakujem vám, že žijete ako praví nasledovníci Ježiša Krista.1 Poznáte a veľmi radi poslúchate Jeho dve veľké prikázania – milovať Boha a milovať svojho blížneho.2
Počas posledných šiestich mesiacov sme sa so sestrou Nelsonovou stretli s tisíckami Svätých, keď sme cestovali do Strednej a Južnej Ameriky, na tichomorské ostrovy a do rôznych miest v Spojených štátoch. Keď cestujeme, našou nádejou je posilniť vašu vieru. No vždy sa vrátime s tým, že bola posilnená naša viera členmi a priateľmi, s ktorými sme sa stretli. Smiem sa podeliť o tri významné momenty z našich nedávnych skúseností?
V máji sme so sestrou Nelsonovou cestovali so starším Gerritom W. Gongom a sestrou Susanou Gongovou do Južného Pacifiku. Keď sme boli v Aucklande na Novom Zélande, mali sme tú česť stretnúť sa s imámmi z dvoch mešít v meste Christchurch na Novom Zélande, kde boli len dva mesiace predtým zastrelení nevinní veriaci v čine hrozného násilia.
Týmto bratom z inej viery sme vyjadrili svoj súcit a opäť sme potvrdili náš spoločný záväzok k náboženskej slobode.
Tiež sme ponúkli dobrovoľnícku pracovnú silu a skromnú finančnú pomoc na opätovné postavenie ich mešít. Naše stretnutie s týmito moslimskými vedúcimi bolo naplnené láskyplnými vyjadreniami bratstva.
V auguste sme sa so sestrou Nelsonovou a tiež spolu so starším Quentinom L. Cookom a sestrou Mary Cookovou stretli s jednotlivcami v Buenos Aires v Argentíne – väčšina z nich nebola našej viery – ktorých životy boli zmenené invalidnými vozíčkami, ktoré im boli poskytnuté prostredníctvom našej charity Latter-day Saint Charities. Boli sme inšpirovaní, keď vyslovili radosťou naplnenú vďačnosť za svoju opätovne nájdenú pohyblivosť.
Tretí vzácny moment sa udial len pred pár týždňami tu v Salt Lake City. Jeho pôvodcom je jedinečný list, ktorý som obdržal na moje narodeniny od štrnásťročnej mladej ženy, ktorú nazvem Mary.
Mary písala o veciach, ktoré máme my dvaja spoločné: „Máte 10 detí. Aj my máme 10 detí. Hovoríte mandarínskou čínštinou. Sedem z detí v mojej rodine, vrátane mňa, bolo adoptovaných z Číny, takže mandarínska čínština je naším materinským jazykom. Ste srdcový chirurg. Moja sestra mala dve [operácie] uskutočnené na otvorenom srdci. Máte radi dvojhodinové zhromaždenie. Aj my máme radi dvojhodinové zhromaždenie. Máte dokonalý spevácky rozsah. Aj môj brat má dokonalý spevácky rozsah. Je slepý, tak ako ja.“
Marine slová sa ma hlboko dotkli, odhaliac nielen jej veľkého ducha, ale tiež zasvätenie jej matky a otca.
Svätí neskorších dní, tak ako ďalší nasledovníci Ježiša Krista, vždy hľadajú spôsoby, akými pomôcť, pozdvihnúť a milovať druhých. Tí, ktorí sú ochotní byť nazývaní Pánovým ľudom, sú „ochotní niesť si navzájom bremená … žialiť s tými, ktorí žialia; … a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú“3.
Skutočne sa snažia žiť podľa prvého a druhého veľkého prikázania. Keď milujeme Boha celým svojím srdcom, obráti naše srdce k prospechu druhých v krásnom cnostnom kolobehu.
Bolo by nemožné vypočítať množstvo služby, ktorú Svätí neskorších dní poskytujú na celom svete každý deň každého roku, ale je možné vypočítať dobro, ktoré Cirkev ako organizácia vykonáva, aby požehnala mužov a ženy – chlapcov a dievčatá – ktorí potrebujú pomocnú ruku.
Humanitárna aktívna charita Cirkvi sa začala v roku 1984. Potom sa držal pôst v celej Cirkvi, aby sa vyzbierali financie na pomoc tým, ktorí boli zasiahnutí zničujúcim suchom vo východnej Afrike. Členovia Cirkvi darovali počas toho jediného pôstneho dňa 6,4 milióna dolárov.
Vtedy ešte starší M. Russell Ballard a brat Glenn L. Pace boli vyslaní do Etiópie, aby zhodnotili, ako by sa mohli tie zasvätené financie najlepšie využiť. Toto úsilie sa ukázalo byť začiatkom toho, čo sa neskôr začalo nazývať charita Latter-day Saint Charities.
Odvtedy charita Latter-day Saint Charities poskytla viac ako dve miliardy dolárov na pomoc núdznym na celom svete. Táto pomoc sa ponúka príjemcom bez ohľadu na ich vierovyznanie, národnosť, rasu, sexuálnu orientáciu, pohlavie alebo politické presvedčenie.
To ešte nie je všetko. Aby sme pomáhali členom Pánovej Cirkvi v núdzi, milujeme a žijeme podľa starodávneho zákonu pôstu.4 Sme o hlade, aby sme pomohli druhým, ktorí sú hladní. Jeden deň v každom mesiaci nejeme a darujeme cenu tohto jedla (ale aj viac), aby sme pomohli núdznym.
Nikdy nezabudnem na svoju prvú návštevu Západnej Afriky v roku 1986. Svätí prišli na naše stretnutia vo veľkých počtoch. Hoci mali len málo, čo sa týka materiálneho majetku, väčšina prišla v dokonale bielom oblečení.
Spýtal som sa prezidenta kolu, ako sa stará o členov, ktorí majú tak málo. Odpovedal, že ich biskupi veľmi dobre poznali svojich ľudí. Ak si členovia mohli dovoliť dve jedlá denne, nebola potrebná žiadna pomoc. Ale ak si mohli dovoliť iba jedno jedlo alebo ešte menej – dokonca aj s pomocou od rodiny – biskupi poskytli jedlo financované z pôstnych obetí. Potom dodal tento pozoruhodný fakt: ich príspevky pôstnych obetí zvyčajne prevyšovali ich výdavky. Nadbytok pôstnych obetí bol potom poslaný ľuďom niekde inde, ktorých potreby prevyšovali tie ich. Títo oddaní africkí Svätí ma naučili veľkú lekciu o moci zákona a duchu pôstu.
Ako členovia Cirkvi cítime spriaznenosť s tými, ktorí akýmkoľvek spôsobom trpia.5 Ako synovia a dcéry Božie sme všetci bratia a sestry. Nasledujeme napomenutie v Starom zákone: „Ochotne otváraj svoju ruku svojmu bratovi, biednemu i chudobnému v krajine!“6
Tiež sa snažíme žiť podľa učení Pána Ježiša Krista, ako sú zaznamenané v Matúšovi 25:
„Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma;
bol som nahý a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma. …
… Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“7
Dovoľte mi uviesť len zopár príkladov toho, ako Cirkev nasleduje tieto Spasiteľove učenia.
Aby Cirkev pomohla zmierniť hlad, prevádzkuje na celom svete 124 biskupských zásobární. Prostredníctvom nich sa dáva približne 400 000 objednávok jedla každý rok jednotlivcom v núdzi. Na miestach, kde nie je žiadna zásobáreň, čerpajú biskupi a prezidenti pobočiek z financií z pôstnych obetí Cirkvi, aby zabezpečili jedlo a zásoby pre svojich núdznych členov.
Problém hladu však siaha ďaleko za hranice Cirkvi. Narastá po celom svete. Nedávna správa Spojených národov ukázala, že počet podvyživených ľudí na svete teraz presahuje 820 miliónov – alebo je to takmer jeden z deviatich obyvateľov zeme.8
Aká alarmujúca štatistika! Sme nesmierne vďační za vaše príspevky. Vďaka vašej srdečnej štedrosti obdržia milióny ľudí na celom svete tak veľmi potrebné jedlo, oblečenie, dočasný prístrešok, invalidné vozíky, lieky, čistú vodu a ešte viac.
Veľa chorôb na svete je spôsobených kvôli nečistej vode. K dnešnému dňu pomohla humanitárna iniciatíva Cirkvi zabezpečiť čistú vodu v stovkách komunít v 76 krajinách.
Projekt v Lupute v Konžskej demokratickej republike je skvelým príkladom. S počtom obyvateľov viac ako 100 000 nemalo toto mesto žiadnu tečúcu vodu. Obyvatelia museli prejsť veľké vzdialenosti kvôli zdrojom pitnej vody. O 29 kilometrov ďalej bol objavený horský prameň, no mešťania nemali k tejto vode prístup pravidelne.
Keď sa naši humanitárni misionári dozvedeli o tejto výzve, pracovali s vedúcimi Luputy tým, že dodali materiály a školenie, aby potrubím priviedli túto vodu do mesta. Ľudia z Luputy strávili tri roky kopaním jeden meter hlbokej priekopy cez skalu a džungľu. Spoločnou prácou nakoniec prišiel ten radostný deň, kedy bola čerstvá, čistá voda dostupná všetkým v meste.
Cirkev tiež pomáha utečencom, či už z občianskeho konfliktu, devastácie prírody alebo z náboženského prenasledovania. Momentálne je zo svojich domovov vysídlených viac ako 70 miliónov ľudí.9
Iba v roku 2018 poskytla Cirkev pohotovostné zásoby utečencom v 56 krajinách. Navyše mnoho členov Cirkvi dobrovoľne venuje svoj čas, aby pomohli utečencom začleniť sa do nových komunít. Ďakujeme všetkým z vás, ktorí sa ponúkate, aby ste pomohli tým, ktorí sa snažia založiť si nový domov.
Prostredníctvom štedrých darov predajným miestam Deseret Industries v Spojených štátoch sa každý rok vyzbierajú a vytriedia milióny kíl oblečenia. Zatiaľ čo miestni biskupi používajú tieto rozsiahle zásoby, aby pomohli členom v núdzi, najväčšia časť sa daruje iným charitatívnym organizáciám, ktoré distribuujú tieto veci do celého sveta.
A len minulý rok poskytla Cirkev očnú starostlivosť viac ako 300 000 ľuďom v 35 krajinách, novorodeneckú starostlivosť tisíckam matiek a detí v 39 krajinách a invalidné vozíky viac ako 50 000 ľuďom žijúcim v množstve krajín.
Cirkev je dobre známa tým, že je medzi prvými odpovedajúcimi, keď udrie nejaká tragédia. Dokonca skôr, ako udrie hurikán, vedúci Cirkvi a zamestnanci v postihnutých oblastiach rozvrhujú plány na to, ako dodajú zásoby pomoci a dobrovoľnícku pomoc tým, ktorí budú zasiahnutí.
Iba minulý rok Cirkev zrealizovala viac ako 100 projektov na pomoc pri katastrofách na celom svete, čím pomohla obetiam hurikánov, požiarov, záplav, zemetrasení a iných nešťastí. Kedykoľvek je to možné, naši cirkevní členovia sa v žltých vestách Pomáhajúcich rúk mobilizujú vo veľkých počtoch, aby pomohli tým, ktorí sú postihnutí katastrofou. Tento druh služby poskytovanej mnohými z vás je samotnou podstatou inšpirovanej služby.
Moji drahí bratia a sestry, činnosti, ktoré som opísal, sú len malou časťou rastúcej sociálnej a humanitárnej aktívnej charity Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.10 A vy ste tí, ktorí to všetko umožňujú. Vďaka vašim príkladným životom, vašim štedrým srdciam a vašim pomocným rukám niet divu, že veľa komunít a vládnych predstaviteľov chváli vaše úsilie.11
Odkedy som sa stal prezidentom Cirkvi, žasnem nad tým, koľko prezidentov, premiérov a veľvyslancov mi úprimne poďakovalo za našu humanitárnu pomoc ich ľudu. A tiež vyslovili vďačnosť za silu, ktorú naši verní členovia prinášajú do ich krajiny ako lojálni obyvatelia, ktorí aj niečím prispievajú.
Tiež som ohromený, keď svetoví vodcovia navštívia Prvé predsedníctvo a vyjadria nádej, aby bola Cirkev založená aj v ich krajine. Prečo? Pretože vedia, že Svätí neskorších dní pomôžu vybudovať silné rodiny a komunity, čím zlepšia život druhým kdekoľvek žijú.
Bez ohľadu na to, ktoré miesto nazývame domovom, členovia Cirkvi sa cítia zanietene ohľadom Božieho otcovstva a ľudského bratstva. A tak naša najväčšia radosť prichádza, keď pomáhame našim bratom a sestrám, bez ohľadu na to, kde žijeme na tomto nádhernom svete.
Poskytovanie pomoci druhým – vynaloženie svedomitého úsilia, aby sme sa starali o druhých rovnako alebo viac, ako sa staráme o seba – je našou radosťou. Najmä, ak môžem dodať, keď to nie je výhodné a keď nás to vytiahne z našej komfortnejzóny. Život podľa druhého veľkého prikázania je kľúčom k tomu, ako sa stať pravým nasledovníkom Ježiša Krista.
Moji drahí bratia a sestry, ste žijúcimi príkladmi ovocia, ktoré pochádza z nasledovania učení Ježiša Krista. Ďakujem vám! Mám vás rád!
Ja viem, že Boh žije. Ježiš je Kristus. Jeho Cirkev bola znovuzriadená v týchto neskorších dňoch, aby naplnila svoj božský účel. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.