Prečo cesta zmluvy
Rozdiel v ceste zmluvy má jedinečný a večný význam.
Počas celej svojej služby prezident Russell M. Nelson študoval a učil o Božích zmluvách s Jeho deťmi. Sám je žiarivým príkladom toho, kto kráča cestou zmluvy. Vo svojom prvom posolstve ako prezidenta Cirkvi prezident Nelson uviedol:
Váš záväzok nasledovať Spasiteľa tým, že s Ním uzatvárate zmluvy a potom ich dodržiavate, otvorí dvere každému duchovnému požehnaniu a výsade pre mužov, ženy a deti po celom svete.“
… Obrady chrámu a zmluvy, ktoré tam uzatvárate, sú kľúčom k posilneniu vášho života, vášho manželstva a rodiny a vašej schopnosti odolať útokom protivníka. Vaše uctievanie v chráme a vaša služba pre vašich predkov vás požehná nárastom osobného zjavenia a pokojom a upevní váš záväzok, aby ste zostali na ceste zmluvy.“1
Čo to je cesta zmluvy? Je to jediná cesta, ktorá vedie do Božieho celestiálneho kráľovstva. Nastupujeme na cestu pri bráne krstu a potom sa tlačíme „vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom [dve najväčšie prikázania] … do konca“.2 V priebehu cesty zmluvy (ktorá mimochodom presahuje smrteľnosť) obdržíme všetky obrady a zmluvy týkajúce sa spásy a povýšenia.
Naším zastrešujúcim zmluvným záväzkom je konať Božiu vôľu „a že budeme poslušní prikázaní jeho vo všetkých veciach, ktoré nám prikáže“.3 Nasledovať zásady a prikázania evanjelia Ježiša Krista deň po dni je najšťastnejším a najuspokojivejším nasmerovaním v živote. Jednak sa človek vyhne mnohým problémom a sklamaniam. Dovoľte mi použiť športovú analógiu. V tenise je niečo, čomu sa hovorí nevynútená chyba. Tou je napríklad trafenie hrateľnej lopty do siete alebo dvojchyba pri podaní. Nevynútené chyby sa považujú skôr za chybu hráča ako za niečo, čo bolo spôsobené zručnosťou súpera.
Príliš často si svoje problémy alebo výzvy spôsobíme sami, sú výsledkom zlých rozhodnutí, alebo by sme mohli povedať, že sú výsledkom „nevynútených chýb“. Keď usilovne kráčame po ceste zmluvy, celkom prirodzene sa vyhýbame mnohým „nevynúteným chybám“. Obchádzame rôzne formy závislosti. Nepadneme do priekopy neúprimného konania. Prechádzame cez priepasť nemorálnosti a nevery. Obchádzame ľudí a veci, ktoré, aj keď sú populárne, by ohrozili našu fyzickú a duchovnú pohodu. Vyhýbame sa rozhodnutiam, ktoré poškodzujú alebo znevýhodňujú druhých a namiesto toho si osvojujeme návyky sebadisciplíny a služby.4
Hovorí sa, že starší J. Golden Kimball povedal: „Možno som nešiel vždy [vždy] po priamej a úzkej ceste, ale [pokúšam sa] ňou prejsť tak často, ako sa to dá.“5 Som si istý, že vo vážnejšej chvíli by brat Kimball súhlasil s tým, že zostať na ceste zmluvy, nielen ňou prejsť, je našou najväčšou nádejou na to, aby sme sa na jednej strane vyhli trápeniu, ktorému sa dá vyhnúť, a na druhej strane úspešne zvládli nevyhnutné životné zármutky.
Niekto by mohol povedať: „Dobre sa môžem rozhodnúť s krstom alebo bez neho; nepotrebujem zmluvy, aby som bol čestným a úspešným človekom.“ Je skutočne veľa ľudí, ktorí, hoci nie sú na ceste zmluvy, sami konajú tak, akoby odrážali rozhodnutia a príspevky tých, ktorí sú na ceste. Dalo by sa povedať, že žnú požehnania, keď kráčajú po ceste, ktorá je v súlade so zmluvami. Aký je potom rozdiel v ceste zmluvy?
Rozdiel je v skutočnosti jedinečný a má význam pre večnosť. Zahŕňa povahu našej poslušnosti, charakter Božieho záväzku voči nám, božskú pomoc, ktorú dostávame, požehnania spojené so zhromažďovaním ako ľud zmluvy, a čo je najdôležitejšie, naše večné dedičstvo.
Záväzok poslušnosti
Prvá je podstata našej poslušnosti Bohu. Viac ako to, že máme len dobré úmysly, sa slávnostne zaväzujeme žiť podľa každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. V tomto nasledujeme príklad Ježiša Krista, ktorý tým, že bol pokrstený, „ukazuje deťom ľudským, že sa podľa tela pokoruje pred Otcom a dosvedčuje Otcovi, že bude jemu poslušný v zachovávaní prikázaní jeho“.6
V rámci zmlúv sa usilujeme nielen o to, aby sme sa vyhli chybám alebo aby sme boli obozretní v našich rozhodnutiach. Cítime sa zodpovední Bohu za svoje rozhodnutia a svoje životy. Berieme na seba meno Kristovo. Zameriavame sa na Krista – na to, aby sme boli odvážni v svedectve o Ježišovi a rozvíjaní Kristových vlastností.
Podľa zmlúv sa poslušnosť zásadám evanjelia zakorení v samotnej našej duši. Poznám jeden pár, v ktorom v čase ich manželstva manželka nebola aktívna v Cirkvi a manžel nikdy nebol členom Cirkvi. Budem ich volať Mary a John, nie ich skutočnými menami. Keď začali prichádzať na scénu deti, Mary veľmi cítila potrebu vychovávať ich, ako hovoria písma, „s prísnosťou a napomínaním podľa Pána“.7 John to podporoval. Mary priniesla niekoľko dôležitých obetí, aby mohla doma vyučovať evanjelium na konzistentnom základe. Zaistila, aby rodina naplno využívala výhody uctievania a aktívnosti v Cirkvi. Mary a John sa stali príkladnými rodičmi a ich deti (všetci energickí chlapci) rástli vo viere a oddanosti zásadám a štandardom evanjelia.
Johnovi rodičia, starí rodičia chlapcov, boli spokojní s prospešným životom a úspechmi svojich vnukov, ale kvôli určitému rozporu s Cirkvou chceli tento úspech pripísať výlučne rodičovským schopnostiam Johna a Mary. John, hoci nebol členom Cirkvi, nenechal toto konštatovanie len tak. Trval na tom, že sú svedkami ovocia náuk evanjelia – toho, čo jeho synovia zažívali v cirkvi, aj toho, čo sa dialo doma.
Sám John bol ovplyvňovaný Duchom, láskou a príkladom svojej manželky a naliehaním svojich synov. V tom pravom čase bol pokrstený, na veľkú radosť členov zboru a priateľov.
Aj keď pre nich a pre ich synov život nebol bez problémov, Mary a John z celého srdca potvrdzujú, že v skutočnosti je základom ich požehnaní. Videli, ako sa Pánove slová Jeremiášovi naplnili v živote ich detí aj ich vlastných: „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“8
Viazaný k Bohu
Druhým jedinečným aspektom cesty zmluvy je náš vzťah s Božstvom. Zmluvy, ktoré Boh ponúka Svojim deťom, nás viac než len usmerňujú. Viažu nás k Nemu a my, zviazaní s Ním, môžeme prekonať všetky veci.9
Raz som čítal článok zle informovaného novinára, ktorý vysvetlil, že spôsob, akým vykonávame krsty za mŕtvych, je ponorenie roliek mikrofilmu do vody. Potom sú všetci, ktorých mená sa nachádzajú na mikrofilme, považovaní za pokrstených. Tento prístup by bol efektívny, ale ignoruje nekonečnú hodnotu každej duše a rozhodujúci význam osobnej zmluvy s Bohom.
„[Ježiš] povedal … : Vchádzajte tesnou bránou; lebo tesná je brána a úzka je cesta, ktorá vedie k životu, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“10 Obrazne povedané je táto brána taká úzka, že umožňuje vstup iba jednému naraz. Každý sa zaväzuje individuálne Bohu a na oplátku od Neho prijíma osobnú zmluvu, podľa mena, na ktorú sa môže implicitne spoľahnúť na čas a na večnosť. Vďaka obradom a zmluvám „sa prejavuje moc božskosti“ v našich životoch.11
Božská pomoc
To nás vedie k úvahám o treťom špeciálnom požehnaní cesty zmluvy. Boh poskytuje takmer bezhraničný dar, ktorý má pomáhať tým, ktorí uzatvárajú zmluvy, aby ich aj dodržiavali: dar Ducha Svätého. Tento dar je právom na neustále spoločenstvo, ochranu a vedenie Duchom Svätým.12 Duch Svätý, tiež známy ako Utešiteľ, „naplňuje nádejou a dokonalou láskou“.13 On „pozná všetky veci a vydáva svedectvo o Otcovi a o Synovi“14 ktorých svedkami sa zaväzujeme byť.15
Na ceste zmluvy nájdeme tiež základné požehnania odpustenia a očistenia od hriechu. Toto je pomoc, ktorá môže prísť iba prostredníctvom božskej milosti podanej Duchom Svätým. „Teraz, toto je oné prikázanie,“ hovorí Pán, „čiňte pokánie, všetky končiny zeme, a poďte ku mne a buďte pokrstení v mene mojom, aby ste mohli byť posvätení prijatím Ducha Svätého, aby ste mohli posledného dňa stáť predo mnou bez poškvrny.“16
Zhromaždite sa s ľuďmi zmluvy
Po štvrté, tí, ktorí idú po ceste zmluvy, nachádzajú jedinečné požehnania pri rôznych božsky ustanovených zhromaždeniach. Proroctvá o doslovnom zhromaždení dlho rozptýlených kmeňov Izraela do krajín ich dedičstva sa nachádzajú v celých písmach.17 Napĺňanie týchto proroctiev a zasľúbení teraz prebieha zhromažďovaním ľudí zmluvy do Cirkvi, Božieho kráľovstva na zemi. Prezident Nelson objasnil: „Keď hovoríme o zhromažďovaní, hovoríme jednoducho o tejto základnej pravde: každé dieťa nášho Nebeského Otca, …, si zaslúži počuť posolstvo znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista.“18
Pán prikazuje členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní: „Povstaň[te] a svieť[te], aby svetlo [vaše] mohlo byť zástavou pre národy; … aby zhromaždenie v krajine Sion a v koloch jeho mohlo byť ako ochrana a ako útočisko pred búrkou a pred hnevom, keď bude vyliaty bez zriedenia na celú zem.“19
V Pánov deň sa tiež každý týždeň koná zhromaždenie ľudí, ktorí sú účastníkmi zmluvy, v dome modlitby, aby sme sa mohli viac uchovať nepoškvrnenými od sveta.20 Je to zhromaždenie, ktorého cieľom je prijať v sviatosti chlieb a vodu na pamiatku uzmierenia Ježiša Krista a čas „aby [sme] sa postili a modlili a aby [sme] jeden s druhým hovorili o blahu duší svojich“.21 Ako tínedžer som bol jediný člen Cirkvi v triede na strednej škole. Rád som sa kamarátil s mnohými dobrými priateľmi v škole, no napriek tomu som zistil, že som sa každý týždeň veľmi spoliehal na sabatné zhromaždenie, ktoré ma občerstvilo a obnovilo duchovne, a dokonca aj fyzicky. Ako veľmi sme pocítili stratu tohto pravidelného zmluvného zhromažďovania sa počas súčasnej pandémie a ako nedočkavo očakávame dobu, kedy sa opäť budeme môcť spolu stretávať ako predtým.
Ľudia zmluvy sa tiež zhromažďujú v chráme, dome Pánovom, aby tam získali jedine tam dostupné obrady, požehnania a zjavenia. Prorok Joseph Smith učil: „Čo bolo predmetom zhromaždenia … Božieho ľudu v akejkoľvek dobe sveta? … Hlavným cieľom bolo postaviť Pánovi dom, v ktorom by mohol Svojmu ľudu zjavovať obrady Svojho domu a slávy Svojho kráľovstva a učiť ľud ceste spásy; lebo sú určité obrady a zásady, ktoré, keď sú vyučované a vykonávané, musia byť vykonávané na mieste alebo v dome vybudovanom na tento účel.“22
Zdediť sľuby zmluvy
Nakoniec, iba tým, že budeme kráčať po ceste zmluvy zdedíme požehnania Abraháma, Izáka a Jákoba, najvyššie požehnania spásy a povýšenia, ktoré môže dať iba Boh.23
Odkazy v písmach na ľudí zmluvy často znamenajú doslovných potomkov Abraháma alebo „dom Izraela“. Ale medzi ľudí zmluvy patria aj všetci, ktorí prijímajú evanjelium Ježiša Krista.24 Pavol vysvetlil:
„Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. …
A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.“25
Tí, ktorí sú verní svojim zmluvám, „vyjdú vo vzkriesení spravodlivých“.26 Tí, ktorí sú „učinení dokonalými skrze Ježiša, prostredníka novej zmluvy … Toto sú tí, ktorých telá sú celestiálne, ktorých sláva je slávou slnka, dokonca slávou Boha, najvyššieho zo všetkých“.27 „A preto, všetky veci sú ich, či už život, alebo smrť, alebo veci prítomné, alebo veci, ktoré prídu, všetky sú ich a oni sú Kristovi, a Kristus je Boží.“28
Dbajme na prorokovo volanie zostať na ceste zmluvy. Nefi videl nás a našu dobu a napísal: „A stalo sa, že ja, Nefi, som uzrel moc Baránka Božieho, ako zostúpila na svätých z cirkvi Baránkovej a na ľud zmluvy Pánovej, ktorý bol rozptýlený po celej tvári zeme; a boli ozbrojení spravodlivosťou a mocou Božou vo veľkej sláve.“29
Spolu s Nefim sa „duša moja … teší zo zmlúv Pánových.“30 V túto veľkonočnú nedeľu vydávam svedectvo o Ježišovi Kristovi, ktorého vzkriesenie je našou nádejou a zárukou všetkého, čo je zasľúbené na konci cesty zmluvy. V mene Ježiša Krista, amen.