Žehnajte v Jeho mene
Účelom obdržania kňazstva je, že nám to umožňuje požehnať ľudí za Pána, robiac to v Jeho mene.
Moji drahí bratia, služobníci kňazstva Božieho, je pre mňa poctou môcť sa vám dnes večer prihovoriť. Prechovávam k vám hlbokú úctu a vďačnosť. Keď sa s vami zhováram a počujem o vašej veľkej viere, nazdávam sa, že vo svete sa nachádza neustále sa zväčšujúca kňazská moc, stále silnejšie kvóra a stále vernejší držitelia kňazstva.
Týchto pár chvíľ dnes večer strávim tým, že budem hovoriť o tých z vás, ktorí sa chcú stať ešte efektívnejší vo svojej osobnej kňazskej službe. Viete o svojej úlohe, že máte zvelebovať svoje povolanie slúžiť.1 Ale možno uvažujete nad tým, čo môže zvelebovanie tohto povolania znamenať pre vás.
Začnem s najnovšími diakonmi, lebo oni sa pravdepodobne cítia najviac neistí ohľadom toho, čo by mohlo znamenať zvelebovať svoju kňazskú službu. Novopovolaní starší budú asi tiež chcieť počúvať. A môže to zaujímať aj biskupa počas jeho prvých týždňov služby.
Je pre mňa poučné obzrieť sa za svojimi diakonskými dňami. Prial by som si, aby mi niekto vtedy povedal to, čo teraz navrhnem. Mohlo mi to pomôcť vo všetkých kňazských povereniach, ktoré mi odvtedy prišli do cesty – dokonca aj v tých, ktoré prichádzajú v súčasnosti.
Bol som ustanovený za diakona v natoľko malej pobočke, že som bol jediným diakonom a môj brat Ted jediným učiteľom. Boli sme v tej pobočke jedinou rodinou. Celá pobočka sa stretávala u nás doma. Kňazský vedúci môjho brata a mňa bol novoobratený člen, ktorý sám len nedávno obdržal kňazstvo. Vtedy som sa nazdával, že mojou jedinou kňazskou povinnosťou bolo roznášať sviatosť vo svojej vlastnej jedálni.
Keď sa moja rodina presťahovala do Utahu, ocitol som sa vo veľkom zbore s mnohými diakonmi. Počas môjho prvého zhromaždenia sviatosti som pozoroval, ako sa diakoni – a mne sa zdali byť ako armáda – pri roznášaní sviatosti pohybujú s precíznosťou vytrénovaného tímu.
Tak som sa bál, že nasledujúcu nedeľu som do budovy zboru prišiel skoro, aby som bol sám, keď ma nikto nemohol vidieť. Pamätám si, že to bolo v zbore Yalecrest v Salt Lake City a na pozemku sa nachádzala socha. Šiel som za túto sochu a vrúcne sa modlil o pomoc, aby som vedel, ako nezlyhať, keď zaujmem svoje miesto pri roznášaní sviatosti. Na svoju modlitbu som dostal odpoveď.
Ale teraz viem, že existuje lepší spôsob, ako sa modliť a premýšľať, keď sa snažíme rásť v našej kňazskej službe. Dozvedel som sa o tom vďaka pochopeniu toho, prečo je jednotlivcom udeľované kňazstvo. Účelom obdržania kňazstva je, že nám to umožňuje požehnať ľudí za Pána, robiac to v Jeho mene.2
Až roky potom, čo som sa stal diakonom, som sa naučil, čo to znamená v praxi. Ako vysokému kňazovi mi bolo napríklad dané pridelenie navštíviť zhromaždenie sviatosti v opatrovateľskom stredisku. Požiadali ma, aby som roznášal sviatosť. Namiesto toho, aby som premýšľal o precíznom procese toho, ako roznesiem sviatosť, pozeral som sa na tváre každého staršieho človeka. Videl som, ako mnohí z nich plakali. Jedna pani ma chytila za rukáv, pozrela na mňa a nahlas povedala: „Ach, ďakujem vám, ďakujem vám.“
Pán požehnal moju službu dávanú v Jeho mene. V ten deň som sa modlil práve o takýto zázrak, nemodlil som sa o to, aby som svoju časť vykonal dobre. Modlil som sa, aby ľudia cítili skrze moju milujúcu službu Pánovu lásku. Naučil som sa, že toto je kľúčom služby a požehnávania druhých v Jeho mene.
Počul som o nedávnej skúsenosti, ktorá mi pripomenula takúto lásku. Keď boli všetky cirkevné stretnutia z dôvodu pandémie COVID-19 pozastavené, slúžiaci brat prijal úlohu od svojho prezidenta kvóra starších, aby požehnával a udeľoval sviatosť sestre, ktorej inšpirovane slúžil. Keď jej zavolal, aby jej ponúkol, že príde so sviatosťou, zdráhavo to prijala, aj keď nerada videla, že bude musieť odísť z vlastného domu v takých nebezpečných časoch, pričom si tiež myslela, že sa všetko rýchlo vráti do normálu.
Keď prišiel v nedeľu ráno k nej domov, mala na neho prosbu. Požiadala, či by mohli ísť do vedľajšieho domu a mať sviatosť spolu s jej 87-ročnou susedkou. Keď mu to povolil biskup, súhlasil.
Veľa, preveľa týždňov a za veľmi prísnych podmienok ohľadom sociálnych rozostupov a bezpečnosti sa táto malá skupinka Svätých zhromažďovala každú nedeľu na jednoduché zhromaždenie sviatosti. Len zopár kúskov nalámaného chleba a pohárov s vodou – ale mnoho sĺz vyronených za dobrotu milujúceho Boha.
Časom sa mohli inšpirovane slúžiaci brat, jeho rodina a sestra, ktorej inšpirovane slúžil, vrátiť na zhromaždenia. Ale 87-ročná vdova, susedka, musela kvôli zvýšenej obozretnosti zostať doma. Tento inšpirovane slúžiaci brat – a pamätajte na to, že jeho služba sa nevzťahovala na túto postaršiu sestru, ale na jej susedu – doteraz potichu prichádza každú nedeľu k nej domov s písmami a malým kúskom chleba v ruke, aby jej mohol udeliť sviatosť Večere Pána.
Jeho kňazská služba je, podobne ako moja v ten deň v opatrovateľskom stredisku, dávaná z lásky. V skutočnosti sa tento inšpirovane slúžiaci brat svojho biskupa prednedávnom opýtal, či sú v zbore ďalší, o ktorých by sa mohol postarať. Jeho túžba zvelebovať svoju kňazskú službu vzrástla, keď slúžil v Pánovom mene a spôsobom, ktorý je takmer výhradne známy len Jemu. Neviem, či sa tento inšpirovane slúžiaci brat modlil, ako som to urobil ja, za to, aby tí, ktorým slúžil, vedeli o Pánovej láske, ale keďže bola jeho služba v Božom mene, výsledok bol taký istý.
Rovnako úžasný výsledok prichádza, keď sa zaň modlím predtým, než dám kňazské požehnanie niekomu, kto je chorý alebo prežíva ťažké časy. Stalo sa to raz v nemocnici, keď ma lekári urgovali – viac než urgovali – prikázali mi, – aby som sa poponáhľal a šiel im z cesty, aby mohli robiť svoju prácu miesto toho, aby mi dali príležitosť dať kňazské požehnanie. Zostal som a dal požehnanie. A to dievčatko, ktoré som v ten deň požehnal, o ktorom si lekári mysleli, že zomrie, prežilo. Som v tejto chvíli vďačný, že v ten deň som nenechal, aby sa mi moje pocity zamiešali do cesty, ale cítil som, že Pán chcel, aby to dievčatko dostalo požehnanie. A vedel som, o aké požehnanie šlo: požehnal som ju, aby sa uzdravila. A stalo sa.
Veľakrát sa to stalo, keď som dával požehnanie niekomu, pri kom sa zdalo, že sa blíži smrti, a jeho posteľ bola obklopená členmi rodiny, ktorí dúfali v požehnanie uzdravenia. Aj ak mám len chvíľku, vždy sa modlím, aby som vedel, aké požehnanie má Pán na mysli, ktoré môžem dať v Jeho mene. A prosím o to, aby som vedel, ako by On chcel požehnať danú osobu, a nie čo chcem ja či ľudia stojaci nablízku. Mám skúsenosť, že aj keď požehnanie nie je také, aké si ho pre seba či pre svojich milovaných predstavujú druhí, Duch sa dotkne sŕdc, aby zakúsili prijatie a útechu, nie sklamanie.
Rovnaká inšpirácia prichádza, keď sa patriarchovia postia a modlia o vedenie, aby dali to požehnanie, ktoré chce pre daného človeka Pán. Opäť, počul som požehnania, ktoré ma prekvapili a tiež prekvapili osobu, ktorá požehnanie dostala. Je jasné, že požehnanie bolo od Pána – ako varovania, ktoré obsahovalo, tak aj sľuby zdieľané v Jeho mene. Modlitba a pôst patriarchu boli Pánom odmenené.
Ako biskup som sa naučil modliť sa pritom, keď som vykonával pohovory o spôsobilosti, aby mi Pán umožnil rozpoznať, čo chcel pre danú osobu, a aby akákoľvek inšpirácia, ktorú poskytol, nebola zahmlená mojím vlastným úsudkom. Je to ťažké, ak možno Pán chce niekoho láskavo požehnať skrze nápravu. Vyžaduje si úsilie rozpoznať to, čo chce Pán, od toho, čo možno chcete vy či druhá osoba.
Verím, že môžeme zvelebovať našu kňazskú službu v priebehu našich životov a azda aj potom. Bude to závisieť od našej usilovnosti pri snahe poznať Pánovu vôľu a od nášho úsilia počuť Jeho hlas, aby sme mohli lepšie vedieť, čo Pán chce pre osobu, ktorej za Neho slúžime. Toto zvelebenie príde krôčik za krôčikom. Môže to prichádzať pomaly, ale príde to. Pán nám sľubuje nasledovné:
„Lebo ktokoľvek je verný, aby získal tieto dve kňazstvá, o ktorých som hovoril, a aby zveleboval povolanie svoje, tí sú posvätení Duchom k obnoveniu tiel svojich.
Stávajú sa synmi Mojžišovými a Áronovými, a semenom Abrahámovým, a cirkvou a kráľovstvom, a vyvolenými Boha.
A tiež všetci tí, ktorí prijímajú toto kňazstvo, prijímajú mňa, hovorí Pán.“3
Mojím svedectvom je, že kľúče kňazstva boli znovuzriadené prorokovi Josephovi Smithovi. Pánovi služobníci z neba sa zjavili, aby znovuzriadili kňazstvo pre veľké udalosti, ktoré sa odohrali a ktoré sú pred nami. Izrael bude zhromaždený. Pánov ľud bude pripravený na Jeho veľkolepý druhý príchod. Znovuzriadenie bude pokračovať. Pán zjaví viac Svojej vôle Svojim prorokom a služobníkom.
Možno sa cítite malí v porovnaní s veľkými zjaveniami ohľadom toho, čo vykoná Pán. Ak to tak je, pozývam vás, aby ste sa s modlitbou opýtali, ako vás vidí Pán. Pozná vás osobne, udelil vám kňazstvo a záleží Mu na tom, aby ste pozdvihovali a zvelebovali kňazstvo, lebo vás miluje a dôveruje, že požehnáte ľudí, ktorých miluje, v Jeho mene.
Teraz vám žehnám, aby ste mohli cítiť Jeho lásku a dôveru, v mene Pána Ježiša Krista, amen.