Generálna konferencia
Hrob nemá žiadne víťazstvo
Generálna konferencia apríl 2021


Hrob nemá žiadne víťazstvo

Prostredníctvom vykupujúceho uzmierenia a slávneho vzkriesenia Ježiša Krista sa môžu uzdraviť zranené srdcia, úzkosť sa môže premeniť na pokoj a strach sa môže zmeniť na nádej.

V túto úchvatnú Veľkonočnú nedeľu naše deti s radosťou spievajú: „V zlatistú jar sa Ježiš Kristus prebudil a opustil hrob, kde ležal; putá smrti zlomil.1

Sme vďační za znalosť vzkriesenia Ježiša Krista. A aj napriek tomu sme v istom bode našich životov cítili, že sme mali zlomené srdce po strate niekoho, koho sme úprimne milovali. Počas tejto globálnej pandémie mnoho z nás stratilo svojich milovaných – či už rodinných členov alebo priateľov.2 Modlíme sa za tých, ktorí smútia kvôli takejto strate.

Prezident Russell M. Nelson povedal:

„Nezáležiac na veku, smútime za tými, ktorých sme milovali a stratili. Trúchlenie je jedným z najhlbších prejavov čistej lásky. …

Navyše tiež nebudeme vedieť naplno oceniť radostné opätovné stretnutia v budúcnosti bez toho, aby sme boli teraz so slzami rozdelení. Jediný spôsob, ako zo smrti odobrať zármutok, je odobrať zo života lásku.“3

Obrázok
Nasledovníčky žialili za Ježišom.

Môžeme si predstaviť, ako sa cítili Ježišovi priatelia, ktorí Ho nasledovali a slúžili Mu4, keď boli svedkami Jeho smrti.5 Vieme, že „žalostili a plakali“.6 V deň ukrižovania, nevediac, čo sa malo stať v nedeľu, sa museli cítiť ohromení strachom a premýšľať, ako by pokračovali bez svojho Pána. Napriek tomu Mu naďalej slúžili, dokonca v smrti.

Jozef z Arimatie prosil Piláta, aby mu vydal Ježišovo telo. Sňal Jeho telo, zavinul Ho do plátna, položil do svojho vlastného, nového hrobu a k otvoru hrobu privalil kameň.7

Nikodém priniesol myrhu a aloy. Pomohol Jozefovi vziať telo a zavinúť ho s týmito voňavými vecami do plátna.8

Mária Magdaléna a ďalšie ženy nasledovali Jozefa a Nikodéma, dívali sa, kam položili Ježišovo telo, a pripravili voňavé koreniny a mastičky, aby Ho pomazali.9 Podľa prísnych zákonov v tých časoch čakali, aby pripravili a pomazali telo, lebo v sobotu bol Sabat.10 Potom, skoro ráno v nedeľu, šli k hrobu. Keď si uvedomili, že Spasiteľovo telo tam nie je, šli to povedať učeníkom, ktorí boli Ježišovi apoštoli. Apoštoli s nimi šli k hrobu a videli, že bol prázdny. Napokon všetci okrem Márie Magdalény odišli, čudujúc sa, čo sa stalo so Spasiteľovým telom.11

Mária Magdaléna ostala pri hrobe sama. Len niekoľko dní predtým videla tragickú smrť svojho priateľa a Majstra. Teraz bol Jeho hrob prázdny a nevedela, kde je. Nevedela sa s tým vysporiadať a rozplakala sa. V tej chvíli k nej prišiel vzkriesený Spasiteľ a opýtal sa prečo plače a koho hľadá. Mysliac si, že k nej prehovoril záhradník, opýtala sa, či on odniesol Pánovo telo a aby jej povedal, kde je, aby Ho mohla odniesť.12

Obrázok
Mária Magdaléna

Predstavujem si, že Pán umožnil Márii Magdaléne, aby žialila a vyjadrila svoju bolesť.13 Potom ju nazval menom a ona sa k Nemu obrátila a spoznala Ho. Uvidela vzkrieseného Krista a bola svedkyňou Jeho slávneho vzkriesenia.14

Rovnako ako vy, aj ja si viem do určitej miery predstaviť úzkosť, ktorú pociťovala Mária Magdaléna a jej priatelia, keď žialili nad smrťou svojho Pána. Keď som mala deväť rokov, prišla som o svojho staršieho brata počas ničivého zemetrasenia. Keďže prišlo neočakávane, chvíľu mi trvalo, kým som pochopila skutočnosť toho, čo sa stalo. Mala som srdce zlomené smútkom a zvykla som sa sama seba pýtať: „Čo sa stalo môjmu bratovi? Kde je? Kam išiel? Uvidím ho znova?“

V tom čase som ešte nevedela o Božom pláne spásy a túžila som sa dozvedieť odkiaľ pochádzame, aký je zmysel života a čo sa stane, keď zomrieme. Nemáme všetci takéto túžby, keď prídeme o milovaného človeka alebo keď prežívame ťažkosti vo svojich životoch?

O niekoľko rokov neskôr som začala o mojom bratovi premýšľať špecifickým spôsobom. Predstavovala som si, že klope na naše dvere. Otvorila by som dvere, stál by tam a povedal by mi: „Nezomrel som. Žijem. Nemohol som za tebou prísť, ale teraz s tebou zostanem a už nikdy neodídem.“ Táto predstava, takmer až sen, mi pomohla vysporiadať sa s bolesťou, ktorú som pociťovala nad jeho stratou. Myšlienka, že sa mi vráti, sa mi neustále vracala na myseľ. Niekedy som dokonca civela na dvere, dúfajúc, že zaklope a ja ho zas uvidím.

Asi o 40 rokov neskôr v čase Veľkej noci som premýšľala o vzkriesení Ježiša Krista a začala som myslieť na svojho brata. V tej chvíli sa mi v hlave rozsvietila žiarovka. Spomenula som si na to, ako som si ho predstavovala, že ma navštívil.

V ten deň som si uvedomila, že Duch mi dal v ťažkom čase útechu. Dostala som svedectvo, že duch môjho brata nie je mŕtvy, žije. Postupuje vo svojej večnej existencii. Viem, že „[môj] brat vstane z mŕtvych“15 v tej veľkolepej chvíli, kedy vďaka vzkrieseniu Ježiša Krista budeme všetci vzkriesení. Navyše tiež umožnil, aby sme sa my všetci opäť zjednotili ako rodiny a mali večnú radosť v prítomnosti Boha, ak sa rozhodneme uzavrieť a dodržiavať sväté zmluvy s Ním.

Prezident Nelson učil:

„Smrť je nevyhnutná súčasť našej večnej existencie. Nikto nevie, kedy príde, ale je nevyhnutná pre Boží veľký plán šťastia. Vďaka Pánovmu uzmiereniu je konečné vzkriesenie skutočnosťou a večný život je možnosťou pre celé ľudstvo. …

… Pre smútiacich pozostalých … je osteň smrti upokojený stálou vierou v Krista, dokonalým jasom nádeje a láskou k Bohu, a k všetkým ľuďom, a hlbokou túžbou slúžiť im. Táto viera, táto nádej, táto láska nás kvalifikuje, aby sme prišli do Božej svätej prítomnosti a aby sme s našimi večnými spoločníkmi a rodinami prebývali navždy s Ním.“16

Obrázok
Hrob v záhrade

Svedčím, že „keby Kristus nebol vstal z mŕtvych alebo keby nebol zlomil putá smrti, aby hrob nemal žiadneho víťazstva a aby smrť nemala žiadneho ostňa, potom by nebolo mohlo byť žiadneho vzkriesenia.

Ale vzkriesenie je, takže hrob nemá žiadne víťazstvo a osteň smrti je pohltený v Kristovi.

On je svetlo a život sveta; áno, svetlo, ktoré je nekonečné, ktoré nemôže nikdy byť zatemnené; áno, a tiež život, ktorý je nekonečný, takže už nemôže byť smrti“.17

Obrázok
Vzkriesený Spasiteľ

Sám Ježiš Kristus vyhlásil: „Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“18

Svedčím, že prostredníctvom vykupujúceho uzmierenia a slávneho vzkriesenia Ježiša Krista sa môžu uzdraviť zranené srdcia, úzkosť sa môže premeniť na pokoj a strach sa môže zmeniť na nádej. Môže nás objať vo Svojich ramenách milosrdenstva, a tak každého z nás utešiť, posilniť a uzdraviť. V mene Ježiša Krista, amen.