Generálna konferencia
Náš zármutok sa premení na radosť
Generálna konferencia apríl 2021


Náš zármutok sa premení na radosť

Pozývam všetkých, ktorí pociťujú zármutok, ktorí sa zamýšľajú nad tým, čo sa stane potom, čo zomrieme, aby svoju vieru vložili v Krista.

Keď som sa pred niekoľkými rokmi zúčastnil stretnutí v Salt Lake City, privítal ma náš drahý prorok Russell M. Nelson. Svojím typicky vrelým a osobným spôsobom sa opýtal: „Mark, ako sa má tvoja mama?“

Povedal som mu, že som s ňou bol začiatkom toho týždňa u nej doma na Novom Zélande a že hoci starla, bola naplnená vierou a bola inšpiráciou pre všetkých, ktorí ju poznali.

Potom povedal: „Prosím, srdečne ju odo mňa pozdrav … a povedz jej, že sa teším, keď ju zas uvidím.“

Celkom ma to prekvapilo a opýtal som sa: „Plánujete ísť čoskoro na Nový Zéland?“

S ohľaduplnou úprimnosťou odpovedal: „Nuž, nie, uvidím ju v budúcom živote.“

V jeho odpovedi nebolo nič ľahkovážne. Bolo to dokonale prirodzené vyjadrenie faktu. V tejto osobnej, nestráženej chvíli som počul a cítil čisté svedectvo od žijúceho proroka o tom, že život pokračuje po smrti.

Počas tohto víkendu konferencie si vypočujete svedectvá žijúcich apoštolov a prorokov o vzkriesení Ježiša Krista. „Základnými zásadami nášho náboženstva sú svedectvá apoštolov a prorokov týkajúce sa Ježiša Krista, toho, že zomrel, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych … všetky ostatné veci, ktoré prináležia k nášmu náboženstvu, sú … iba príveskom [tejto pravdy].“1 Sľubujem, že keď budete počúvať so skutočným zámerom, Duch potvrdí vo vašej mysli a vo vašom srdci pravdivosť týchto svedectiev.2

Ježišovi pradávni apoštoli sa navždy zmenili potom, čo sa im zjavil po Svojej smrti. Desať z nich videlo na vlastné oči, že bol vzkriesený. Tomáš, ktorý vtedy nebol prítomný, vyhlásil: „Ak neuvidím … neuverím.“3 Neskôr Ježiš napomenul Tomáša: „[N]ebuď neveriaci, ale veriaci.“4 Potom Pán učil o životne dôležitej úlohe viery: „[B]lahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“5

Vzkriesený Pán dal Svojim apoštolom poverenie svedčiť o Ňom. Rovnako ako naši žijúci apoštoli dnes, aj oni zanechali svetské povolania a strávili zvyšok svojich životov smelo prehlasujúc, že Boh vzkriesil tohto Ježiša. Ich mocné svedectvá viedli k tomu, že tisíce prijali pozvanie dať sa pokrstiť.6

Slávne posolstvo veľkonočného rána je stredobodom celého kresťanstva. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a vďaka tomu budeme aj my žiť po smrti znovu. Táto vedomosť dáva zmysel a účel našim životom. Ak pôjdeme vpred s vierou, navždy nás to zmení, tak ako to zmenilo apoštolov za stara. Budeme schopní, rovnako ako oni, vytrvať akékoľvek ťažkosti pomocou viery v Ježiša Krista. Táto viera nám tiež dáva nádej v čas, kedy sa „zármutok … premení na radosť“.7

Moja vlastná viera mala začiatky v časoch, ktoré prišli po chvíľach zármutku.

Môj otec a mama boli chovateľmi oviec na Novom Zélande.8 Užívali si svoj život. Ako mladý manželský pár boli požehnaní tromi dievčatkami. Najmladšia z nich sa volala Ann. Jedného dňa počas ich spoločnej dovolenky pri jazere sa 17-mesačná Ann odbatolila preč. Po minútach zúfalého hľadania ju našli v jazere bez známok života.

Táto nočná mora spôsobila nevýslovný zármutok. Otec roky neskôr napísal, že istá časť smiechu navždy opustila ich životy. Tiež to vyvolalo túžbu po odpovediach na najdôležitejšie otázky života: „Čo sa stane s našou drahou Ann? Uvidíme ju ešte niekedy? Ako môže naša rodina byť opäť šťastná?“

Niekoľko rokov po tejto tragédii prišli na našu farmu misionári Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Začali učiť pravdy, ktoré sa nachádzajú v Knihe Mormonovej a Biblii. Tieto pravdy zahŕňajú uistenie, že Ann teraz žije v duchovnom svete. Vďaka vzkrieseniu Ježiša Krista bude aj ona vzkriesená. Učili, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní bola znovuzriadená na zemi so žijúcim prorokom a dvanástimi apoštolmi. A učili jedinečnú a pozoruhodnú náuku, že rodiny môžu byť spolu zviazané navždy tou istou kňazskou právomocou, ktorú dal Ježiš Kristus Svojmu hlavnému apoštolovi Petrovi.9

Mama hneď rozpoznala pravdu a obdržala svedectvo Ducha. Otec sa však nasledujúci rok pasoval s pochybnosťami, ktoré sa striedali s duchovnými postrčeniami. Tiež sa zdráhal zmeniť svoj spôsob života. Raz ráno po prebdenej noci pochodoval po podlahe, obrátil sa na mamu a povedal: „Dám sa pokrstiť dnes alebo nikdy.“

Mama povedala misionárom, čo sa stalo, a oni hneď rozpoznali záblesk viery môjho otca, ktorý sa mohol v tej chvíli buď zapáliť, alebo zhasnúť.

Hneď v to ráno šla naša rodina na najbližšiu pláž. My deti sme si neboli vedomé toho, čo sa dialo, a mali sme v pieskových dunách piknik, zatiaľ čo starší Boyd Green a Gary Sheffield viedli mojich rodičov do oceánu a pokrstili ich. Ďalším skutkom viery bolo, že otec sa v súkromí zaviazal Pánovi, že čokoľvek sa stane, ostane verný celý svoj život sľubom, ktoré uzavrel.

O rok nato bol zasvätený chrám v Hamiltone na Novom Zélande. Krátko potom naša rodina, a niekto, kto zastupoval Ann, pokľakla pri oltári v tom posvätnom dome Pána. Právomocou kňazstva sme tam boli zjednotení ako večná rodina pri jednoduchom, ale nádhernom obrade. To prinieslo veľký pokoj a radosť.

O mnoho rokov neskôr mi otec povedal, že nebyť tragickej smrti Ann, nikdy by sa nepokoril dostatočne nato, aby prijal znovuzriadené evanjelium. Aj napriek tomu Duch Pána vštepil nádej, že to, čo učili misionári, bolo pravdivé. Viera mojich rodičov naďalej rástla, až kým obaja nehoreli ohňom svedectva, ktorý potichu a pokorne usmerňoval každé rozhodnutie v ich životoch.

Navždy budem vďačný za príklad mojich rodičov pre budúce pokolenia. Je nemožné zmerať počet životov, ktoré sa navždy zmenili vďaka ich skutkom viery, ktoré boli odpoveďou na hlboký zármutok.

Pozývam všetkých, ktorí pociťujú zármutok, ktorí zápasia s pochybnosťami, ktorí sa zamýšľajú nad tým, čo sa stane potom, čo zomrieme, aby svoju vieru vložili v Krista. Sľubujem, že ak túžite veriť, potom konáte vo viere a nasledujete našepkávania Ducha, nájdete radosť vo svojom živote a vo svete, ktorý príde.

Ako sa len teším na deň, keď stretnem svoju sestru Ann. Teším sa na radostné opätovné stretnutie s mojím otcom, ktorý zomrel pred vyše 30 rokmi. Svedčím o radosti, ktorú je možné nájsť vďaka životu vo viere, že môžeme veriť bez toho, aby sme videli, vediac však mocou Ducha Svätého, že Ježiš Kristus žije. Celým svojím srdcom a dušou sa rozhodujem nasledovať Ježiša Krista a Jeho znovuzriadené evanjelium. To požehnáva každý aspekt môjho života. Viem, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, náš Spasiteľ a náš Vykupiteľ. V mene Ježiša Krista, amen.