Generálna konferencia
Svetlo sa primkýna k svetlu
Generálna konferencia apríl 2021


Svetlo sa primkýna k svetlu

Keď zintenzívňujeme svoju vieru v Krista, prijímame svetlo v zintenzívňujúcej miere, kým nerozptýli všetku temnotu.

Moji drahí bratia a sestry, radujem sa s vami v túto požehnanú Veľkonočnú nedeľu pri rozjímaní nad slávnym svetlom, ktoré svitlo na zemi vzkriesením nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

Počas Svojej služby v smrteľnosti Ježiš vyhlásil: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“1 Duch Kristov „je vo všetkých veciach, [a] dáva život všetkým veciam“.2 Prekonáva temnotu, ktorá by nás inak obklopovala.

Pred rokmi som pri hľadaní dobrodružstva sprevádzal s mojimi dvoma synmi skupinu Mladých mužov do jaskyne Moaning Cavern, pomenovanej podľa zvuku, ktorý sa kedysi ozýval z jej ústia. Je to komínová jaskyňa, ktorá ústi do 55 metrov hlbokej vertikálnej komory, najväčšej jaskynnej komory v Kalifornii.

Obrázok
Moaning Cavern

Existujú iba dve cesty dole: bezpečné kruhové schodisko alebo zlaňovanie na dno jaskyne; s mojimi synmi sme sa rozhodli zlaňovať. Môj starší syn išiel prvý, zatiaľ čo ja a môj mladší syn sme zámerne išli poslední, aby sme zostúpili spolu.

Potom, čo nás naši sprievodcovia poučili a zaistili postrojmi a istiacimi pomôckami k silnému lanu, pomaličky sme išli dozadu, až kým sme nestáli na malej rímse a nenadobudli sebadôveru, pretože to bolo posledné miesto, kde by sme sa mohli otočiť, a posledné miesto, kde sme videli slnečné svetlo z ústia jaskyne.

Náš ďalší krok dozadu nás ponoril do jaskynnej katedrály tak vysokej a širokej, že by mohla pohltiť Sochu slobody. Tam sme viseli a pomaly sa otáčali, kým sa naše oči prispôsobili relatívnej tme. Keď sme pokračovali v zostupe, žiara elektrických svetiel osvetlila úžasnú stenu ligotavých stalagmitov a stalaktitov.

Bez varovania svetlá zrazu úplne zhasli. Boli sme zavesení nad priepasťou a pohltila nás taká hlboká tma, že sme ani nevideli ruky na lanách pred nami. Hlas okamžite zvolal: „Otec, otec, si tam?“

„Som tu, synu, som tu,“ odpovedal som.

Cieľom nečakanej straty svetla bolo, aby ukázala, že bez elektriny je tma jaskyne nepreniknuteľná. Podarilo sa; „cítili“ sme tmu. Keď sa svetlá znova rozsvietili, tma sa okamžite vzdala, pretože tma sa musí vždy vzdať aj tomu najslabšiemu svetlu. Mojim synom a mne ostala spomienka na temnotu, ktorú sme nikdy nezažili, väčšia úcta k svetlu, na ktoré nikdy nezabudneme, a ubezpečenie, že v tme nie sme nikdy sami.

Náš zostup do tejto jaskyne istým spôsobom podobenstvom našej cesty smrteľnosťou. Odišli sme zo slávneho nebeského svetla a zostúpili sme cez závoj zabudnutia do zatemneného sveta. Náš Nebeský Otec nás neopustil a nezanechal temnote, ale prisľúbil nám svetlo na našej ceste skrze Svojho milovaného Syna Ježiša Krista.

Vieme, že slnečné svetlo je životne dôležité pre všetok život na zemi. Pre náš duchovný život je rovnako dôležité svetlo, ktoré vyžaruje z nášho Spasiteľa. Boh vo Svojej dokonalej láske udeľuje Kristovo svetlo každému človeku, „ktorý prichádza na svet“3, aby „mohol rozoznávať dobro od zla“4 a bol vyzvaný „činiť dobro neustále“5. To svetlo, odhaľujúce sa prostredníctvom toho, čo často nazývame svojím svedomím, nás láka, aby sme konali a boli lepšími, aby sme boli najlepšou verziou seba samých.

Keď zintenzívňujeme svoju vieru v Krista, prijímame svetlo v zintenzívňujúcej miere, kým nerozptýli všetku temnotu, ktorá by sa mohla okolo nás zhromažďovať. „To, čo je od Boha je svetlo; a ten kto prijíma svetlo a zostáva v Bohu, prijíma viac svetla; a to svetlo je jasnejšie a jasnejšie, až príde dokonalý deň.“6

Svetlo Kristovo nás pripravuje na prijatie vplyvu Ducha Svätého k inšpirovanej službe, ktorým je „presvedčivá Božia moc … o pravde evanjelia“.7 Duch Svätý je tretím členom Božskej trojice a „je bytosťou Ducha“.8 Najväčší zdroj svetla, ktorý vám Nebeský Otec odovzdáva v smrteľnosti, prichádza prostredníctvom Ducha Svätého, ktorého vplyv „osvieti myseľ [našu], ktorý naplní dušu [našu] radosťou“.9

V Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní ste prostredníctvom znovuzriadenej kňazskej právomoci pokrstení ponorením na odpustenie hriechov. Potom sú ruky položené na vašu hlavu a je vám udelený tento úžasný nevysloviteľný dar10 Ducha Svätého.

Potom, keď sa vaše túžby a činy sústredia na cestu zmluvy, Duch Svätý ako svetlo vo vás odhalí a vydá svedectvo o pravde11, varuje pred nebezpečenstvom, utešuje12 a očisťuje13 a poskytuje pokoj14 vašej duši.

Pretože „svetlo sa primkýna k svetlu“15, neustále spoločenstvo Ducha Svätého vás bude viesť k rozhodovaniu, ktoré bude mať tendenciu udržiavať vás vo svetle; naopak, rozhodnutia urobené bez vplyvu Ducha Svätého budú mať tendenciu viesť vás do tieňa a temnoty. Starší Robert D. Hales učil: „Ak je prítomné svetlo, tma je porazená a musí ustúpiť. Keď je prítomné duchovné svetlo Ducha Svätého, temnota satana odchádza.“16

Rád by som navrhol, že je možno ten správny čas položiť si otázku: Mám vo svojom živote to svetlo? Ak nie, kedy som ho mal naposledy?

Rovnako ako slnečné svetlo každý deň zalieva zem, aby obnovilo a udržiavalo život, môžete každý deň rozžiariť svetlo vo svojom vnútri, keď sa rozhodnete nasledovať Ho – Ježiša Krista.

Kvapka slnka sa pridá vždy, keď hľadáte Boha v modlitbe; študujete písma, aby ste „Ho počuli“17; konáte podľa pokynov a zjavení od našich žijúcich prorokov; a poslúchate a dodržiavate prikázania, aby ste „[kráčali] vo všetkých nariadeniach Pánových“.18

Vždy, keď budete činiť pokánie, pozvete duchovné slnečné svetlo do svojej duše a pokoj do svojho života. Keď budete každý týždeň prijímať sviatosť, aby ste na seba vzali Spasiteľovo meno, neustále na Neho pamätali a zachovávali Jeho prikázania, bude vo vás svietiť Jeho svetlo.

Vo vašej duši je slnko zakaždým, keď zdieľate evanjelium a vydávate svoje svedectvo. Zakaždým, keď si navzájom slúžite tak, ako to robil Spasiteľ, je vo vašom srdci cítiť Jeho teplo. Svetlo Nebeského Otca vždy prebýva v Jeho svätom chráme a na všetkých, ktorí prichádzajú do domu Pána. Jeho svetlo vo vás je vylepšené vašimi skutkami láskavosti, trpezlivosti, odpustenia a pravej lásky a prejavuje sa vo vašej šťastnej tvári. Na druhej strane kráčame v tieni, keď sme príliš rýchli k tomu, aby sme sa nahnevali, alebo príliš pomalí, aby sme odpustili. „Keď máte tvár neustále otočenú smerom k slnečným lúčom, tiene sa nemôžu ubrániť tomu, aby ostali za vami.“19

Keď žijete, aby ste si zaslúžili spoločenstvo Ducha Svätého, skutočne „zvyšujete svoju duchovnú schopnosť prijímať zjavenia“.20

V živote sa objavujú výzvy a neúspechy a všetci musíme čeliť temným dňom a búrkam. Napriek tomu všetkému, ak „necháme v našich životoch zvíťaziť Boha“21, svetlo Ducha Svätého odhalí, že v našich skúškach je účel a zmysel a že nás nakoniec premenia na lepších a úplnejších jednotlivcov s pevnejšou mocou viery a jasnejšou nádejou v Kristovi, vediac, že Boh tam bol s nami v našich temných dňoch po celý čas. Prezident Russell M. Nelson radil: „Narastajúca temnota sprevádzajúca súženie spôsobuje, že svetlo Ježiša Krista svieti stále jasnejšie.“22

Ročné obdobia nášho života nás môžu zaviesť na neočakávané aj nežiaduce miesta. Ak vás tam hriech viedol, stiahnite oponu temnoty a začnite teraz v pokore pristupovať k svojmu Nebeskému Otcovi so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom a činiť pokánie. Vypočuje vašu úprimnú modlitbu. S odvahou dnes „priblížte sa mi a ja sa priblížim vám“.23 Nikdy nie ste mimo dosahu liečivej moci uzmierenia Ježiša Krista.

Pochádzam z dobrých rodičov a verných predkov, ktorí odpovedali na svetlo Ježiša Krista a Jeho evanjelium, a ono požehnalo ich životy a nasledujúce generácie duchovnou odolnosťou. Môj otec často hovoril o svojom otcovi Milovi T. Dychesovi a rozprával o tom, ako mu bola viera v Boha svetlom vo dne i v noci. Dedko bol lesník a často jazdil sám po horách a svoj život s absolútnou dôverou zveril Božiemu vedeniu a starostlivosti.

Koncom jednej jesene bol dedko sám vo vysokých horách. Zima už ukázala svoju tvár, keď osedlal jedného zo svojich obľúbených koní, starého Princa, a išiel na pílu, aby zmeral guľatinu skôr, ako sa dala napíliť na rezivo.

Za súmraku dokončil prácu a vyskočil späť do sedla. Za ten čas teplota klesla a horu zachvátila prudká zimná snehová búrka. Keďže nemal svetlo ani cestu, ktorá by ho viedla, otočil Princa smerom, o ktorom si myslel, že ho dovedie späť k lesníckej stanici.

Obrázok
Milo Dyches putujúci v búrke

Po prekonaní kilometrov v tme Princ spomalil a potom zastavil. Dedko opakovane naliehal na Princa, aby šiel vpred, ale kôň to odmietol. Keďže okolo nich víril oslepujúci sneh, dedko si uvedomil, že potrebuje Božiu pomoc. Ako to robil počas celého svojho života, pokorne „[prosil] s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania“.24 Tichý, jemný hlas povedal: „Milo, uvoľni Princovi opraty.“ Dedo poslúchol a povolil opraty, Princ sa otočil a odcválal iným smerom. O niekoľko hodín neskôr sa Princ opäť zastavil a sklonil hlavu. Dedo cez napadaný sneh videl, že bezpečne dorazili k bráne lesníckej stanice.

S ranným slnkom dedko šiel po slabo viditeľných stopách Princa v snehu. Zhlboka sa nadýchol, keď našiel miesto, kde povolil Princove opraty: bol to samotný okraj vysokánskeho horského brala, kde by jediný krok vpred uvrhol koňa aj jazdca do smrti na drsných skalách pod nimi.

Na základe tejto skúsenosti a mnohých ďalších dedko radil: „Najlepší a najväčší partner, akého kedy budeš mať, je tvoj Otec v nebesiach.“ Keď môj otec rozprával o dedkovom príbehu, spomínam si, že zvykol citovať z písiem:

„Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.

Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“25

Obrázok
Spasiteľ drží lampu

Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je večné svetlo, ktoré stále „svieti v tme“.26 Nie je temnota, ktorá by mohla toto svetlo potlačiť, uhasiť, premôcť alebo poraziť. Náš Nebeský Otec vám toto svetlo slobodne ponúka. Nikdy nie ste sami. Vypočuje a odpovie na každú modlitbu. On je ten, „ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla“.27 Keď sa pýtate: „Otec, Otec, Si tam?“ Vždy odpovie: „Som tu, dieťa moje; som tu.“

Vydávam svedectvo o tom, že Ježiš Kristus splnil plán Nebeského Otca ako náš Spasiteľ a náš Vykupiteľ28; On je naše svetlo, náš život a naša cesta. Jeho svetlo sa nikdy neutlmí29, Jeho sláva nikdy neprestane, Jeho láska k vám je večná, včera, dnes i naveky. V mene Ježiša Krista, amen.