Náš osobný Spasiteľ
Vďaka Jeho zmiernej obeti má Spasiteľ moc očisťovať, uzdravovať a posilňovať nás jedného po druhom.
Som vďačný, že môžem byť s vami v toto úžasné veľkonočné ráno. Keď myslím na Veľkú noc, rád si v mysli opakujem slová, ktoré hovorili anjeli pri záhradnom hrobe: „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet Ho tu, ale vstal.“1 Svedčím o tom, že Ježiš Nazaretský vstal z mŕtvych, a že žije.
Čo si myslíte o Kristovi?
Pred tridsiatimi štyrmi rokmi sme spolu s mojím spoločníkom stretli a učili veľmi intelektuálne založeného muža, ktorý prispieval do miestnych novín Davao City na Filipínach. Radi sme ho učili, lebo mal veľa otázok a bol veľmi úctivý voči našej viere. Z otázok, ktoré nám položil, mi najviac utkvela v pamäti táto: „Čo si myslíte o Kristovi?“2 Samozrejme, že sme sa s nadšením podelili o naše pocity a vydali svedectvo o Ježišovi Kristovi. Neskôr vydal článok na túto istú tému, ktorý obsahoval úžasné slová a frázy o Spasiteľovi. Pamätám si, že som bol dojatý, ale nie práve pozdvihnutý. Obsahoval dobré informácie, ale cítil som prázdnotu a chýbala mu duchovná sila.
Stále viac Ho spoznávajme
„Čo si myslíte o Kristovi?“ Uvedomujem si, že to, ako osobne poznám Spasiteľa v mnohom ovplyvňuje moju schopnosť vypočuť Ho a tiež to, ako zareagujem. Pred niekoľkými rokmi položil starší David A. Bednar vo svojom príhovore tieto otázky: „Máme iba povedomie o Spasiteľovi, alebo Ho čím ďalej viac poznávame? Ako získavame poznanie o Pánovi?3
Keď som študoval a zamýšľal sa, jasne som si uvedomil, že to, čo viem o Spasiteľovi, značne prevažuje nad tým, ako Ho skutočne poznám. Potom som sa rozhodol vyvinúť viac úsilia, aby som Ho spoznal. Som vďačný za písma a svedectvá verných mužských a ženských učeníkov Ježiša Krista. Moja vlastná púť za posledných pár rokov ma zaviedla po mnohých cestách štúdia a poznávania. Modlím sa, aby vám Duch Svätý dnes odovzdal posolstvo oveľa väčšie ako nedostatočné slová, ktoré som napísal.
Po prvé, potrebujeme rozoznať, že spoznanie Spasiteľa je tou najdôležitejšou úlohou v našich životoch. Malo by to mať prednosť pred všetkým ostatným.
„To je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“4
„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“5
„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“6
Po druhé, keď čoraz viac spoznávame Spasiteľa, pasáže v písmach a slová prorokov pre nás nadobúdajú taký dôverný význam, že sa stávajú našimi vlastnými slovami. Nejde o to, aby sme kopírovali slová, pocity a skúsenosti druhých, ale aby sme radšej spoznávali sami pre seba, a to svojím jedinečným spôsobom, vyskúšaním slova7 a prijatím svedectva od Ducha Svätého. Prorok Alma vyhlásil:
„Myslíte si, že viem o veciach týchto sám od seba? Hľa, svedčím vám, že viem, že veci tieto, o ktorých som hovoril, sú pravdivé. A ako myslíte, že viem o ich istote?
Hľa, hovorím vám, že mi boli oznámené Svätým Duchom Božím. Hľa, po mnoho dní som sa postil a modlil, aby som mohol poznať veci tieto sám za seba. A teraz viem sám za seba, že sú pravdivé; lebo Pán Boh mi ich prejavil Svätým Duchom svojím; a toto je duch zjavenia, ktorý je vo mne.“8
Po tretie, čoraz väčšie porozumenie, že sa na nás osobne a individuálne vzťahuje uzmierenie Ježiša Krista, nám pomôže spoznať Ho. Častokrát je pre nás jednoduchšie myslieť na Kristovo uzmierenie a hovoriť o Ňom vo všeobecnosti, ako rozpoznať Jeho osobný význam v našich životoch. Uzmierenie Ježiša Krista je nekonečné a večné a všetko zahŕňajúce vo svojej šírke a hĺbke, ale úplne osobné a individuálne vo svojich účinkoch. Vďaka Jeho zmiernej obeti má Spasiteľ moc očisťovať, uzdravovať a posilňovať nás jedného po druhom.
Spasiteľovou jedinou túžbou a Jeho jediným zámerom bolo od samého začiatku činiť vôľu Otcovu. Vôľou Otca bolo, aby pomáhal „uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka“9 tým, že sa stane naším „obhajcom u Otca“.10 A tak „hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú“.11
„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu. …
A vezme na seba smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, … a vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom, …aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.
… Syn Boží bude trpieť podľa tela, aby na seba mohol vziať hriechy ľudu svojho, aby mohol vymazať ich priestupky podľa moci vyslobodenia svojho.“12
Rád by som sa podelil o jednoduchý zážitok, ktorý opisuje boj, ktorý musíme niekedy prekonať, aby sme prijali osobnú podstatu Pánovho uzmierenia.
Pred niekoľkými rokmi som na pozvanie môjho nadriadeného prečítal Knihu Mormonovu od začiatku až po koniec a vyznačil si verše, ktoré sa zmieňovali o Pánovom uzmierení. Môj vedúci ma tiež požiadal, aby som si pripravil jednostranové zhrnutie o tom, čo som sa naučil. Povedal som si: „Jednu stranu?“ To bude určite ľahké. Ale na moje prekvapenie som zistil, že táto úloha bola veľmi ťažká, a že som v nej zlyhal.
Odvtedy som si stihol uvedomiť, že som zlyhal preto, lebo som sa netrafil do zadania a mal som nesprávne predpoklady. Po prvé, očakával som, že zhrnutie má inšpirovať všetkých. Zhrnutie malo byť pre mňa a nie pre všetkých ostatných. Malo zachytiť moje pocity a emócie o Spasiteľovi a o tom, čo pre mňa urobil, tak aby to pri každom čítaní prinieslo na povrch úžasné, dojímavé a osobné duchovné zážitky.
Po druhé, očakával som, že zhrnutie musí byť úžasné a komplikované a má obsahovať ťažké slová a frázy. Nikdy to ale nebolo o ťažkých slovách. Malo to byť jasné a jednoduché vyhlásenie o presvedčení. „Lebo duša moja sa teší z jasnosti; lebo týmto spôsobom Pán Boh pôsobí medzi deťmi ľudskými. Lebo Pán Boh dáva svetlo k porozumeniu.“13
Po tretie, očakával som, že to bude dokonalé zhrnutie, ktoré prekoná všetky ostatné – suma sumarum zhrnutie, do ktorého sa nesmie a nebude pridávať – namiesto rozpísanej práce, do ktorej môžem sem a tam pridať slovo či frázu, keď sa moje pochopenie uzmierenia Ježiša Krista zvyšuje.
Svedectvo a obrátenie
Ako mladý muž som sa veľa naučil z mojich rozhovorov s mojím biskupom. Počas týchto krehkých rokov som sa naučil milovať tieto slová z obľúbenej cirkevnej piesne:
Užasnutý láskou, čo dáva mi Spasiteľ,
užasnuto hľadím, čo milosti už mi dal.
Chvejem sa, keď viem, že za mňa sa obetoval,
že za mňa hriešnika tam krvácal a trpel.
Ó, je to nádherné, tak nádherné, pre mňa,
pre mňa to vytrpel.
Ó, je to nádherné, tak nádherné, pre mňa.“14
Prorok Moroni nás vyzval: „A teraz, chcel by som vás nabádať, aby ste hľadali tohto Ježiša, o ktorom písali proroci a apoštoli.“15
Prezident Russell M. Nelson sľúbil, že: „Ak sa budeme učiť o Ježišovi Kristovi všetko, čo sa dá, … [naša] schopnosť odvrátiť sa od hriechu sa zvýši. [Naša] túžba dodržiavať prikázania prudko stúpne.“16
V túto Veľkonočnú nedeľu, tak ako Spasiteľ vyšiel zo svojho kamenného hrobu, prebuďme sa aj my zo svojho duchovného spánku a povznesme sa nad oblaky pochybností, pazúry strachu, opojnosť pýchy a omámenie spokojnosti. Ježiš Kristus a Nebeský Otec žijú. Svedčím o Ich dokonalej láske k nám. V mene Ježiša Krista, amen.