Srdcia spojené v jednote
Keď sa k druhým správate s láskavosťou, starostlivosťou a súcitom, sľubujem vám, že pozdvihnete zvesené ramená a uzdravíte srdcia.
Úvod
Nie je fascinujúce, že dôležité vedecké objavy sú niekedy inšpirované tak prostými udalosťami, ako je napríklad jablko, ktoré spadlo zo stromu?
Dovoľte mi podeliť sa dnes o objav, ktorý bolo možné urobiť vďaka vzorkovej skupine králikov.
V 70. rokoch minulého storočia výskumníci pripravili pokus, ktorý mal za úlohu preskúmať účinky stravovania na zdravie srdca. V priebehu niekoľkých mesiacov kŕmili kontrolnú skupinu králikov potravou s vysokým obsahom tuku a monitorovali ich krvný tlak, srdcový tep a cholesterol.
Ako sa predpokladalo, u mnohých králikov sa preukázalo nahromadenie tukových usadenín na vnútorných stranách ich tepien. To však nebolo všetko! Výskumníci objavili niečo, čo veľmi nedávalo zmysel. Hoci sa u všetkých králikov objavilo nahromadenie, jedna skupina ho mala prekvapivo až o 60 percent menej ako ostatné. Zdalo sa, akoby skúmali dve rôzne skupiny králikov.
Vedcom môžu takéto výsledky spôsobiť prebdené noci. Ako to bolo možné? Králiky boli rovnakého plemena z Nového Zélandu, prakticky toho istého genofondu. Každý dostal rovnaké množstvo toho istého jedla.
Čo by to mohlo znamenať?
Zneplatnili výsledky štúdiu? Mala koncepcia pokusu nedostatky?
Vedci sa pokúšali porozumieť tomuto neočakávanému výsledku!
Napokon zamerali svoju pozornosť na výskumný personál. Bolo by možné, že výskumníci urobili niečo, čo ovplyvnilo výsledky? Keď sa vydali po tejto stope, zistili, že o každého králika, ktorý mal menšie usadeniny tuku, sa starala jedna výskumníčka. Králiky kŕmila rovnakou potravou ako všetci ostatní. Ako však povedal jeden vedec, „bola to nezvyčajne láskavá a starostlivá osoba“. Keď králiky kŕmila, „prihovárala sa im, objímala ich a hladkala. … Nemohla si pomôcť. Jednoducho bola taká“.1
Urobila čosi viac, než len dávala králikom potravu. Dávala im lásku!
Na prvý pohľad sa zdalo nepravdepodobné, že by to mohlo byť dôvodom pre takýto dramatický rozdiel, ale výskumný tím nevidel žiadnu inú možnosť.
Takže pokus zopakovali – a tentokrát prísne dohliadali na každú ďalšiu premennú. Keď zhodnotili výsledky, stalo sa presne to isté! Králiky, o ktoré sa starala táto láskavá výskumníčka, mali výrazne lepšie zdravotné výsledky.
Vedci publikovali výsledky tejto štúdie v prestížnom vedeckom odbornom časopise Science.2
Roky neskôr sa stále zdá, že zistenia tohto pokusu majú vplyv na zdravotnícku komunitu. Pred pár rokmi publikovala Dr. Kelli Hardingová knihu s názvom The Rabbit Effect (Králičí efekt), ktorá je pomenovaná práve po tomto pokuse. Jej záver: „Zoberte králika s nezdravým životným štýlom. Prihovárajte sa mu. Držte ho. Prejavujte mu lásku. … Vzťah spôsobil zmenu. … Napokon,“ povedala na záver, „to, čo naše zdravie ovplyvňuje najvýznamnejšími spôsobmi má čo do činenia s tým, ako sa k sebe navzájom správame, ako žijeme a ako premýšľame o tom, čo znamená byť človekom.“3
Vo svetskom svete sa niekedy zdá, že je málo mostov, ktoré spájajú vedu a pravdy evanjelia, a že sú ďaleko od seba. Ako kresťanom, nasledovníkom Ježiša Krista, Svätým neskorších dní, sa nám však výsledky tejto vedeckej štúdie môžu javiť skôr intuitívne, než prekvapujúce. Pre mňa to prikladá ďalšiu tehlu k základu láskavosti ako podstatnej, liečivej zásady evanjelia – takej, ktorá dokáže uzdraviť srdcia emocionálne, duchovne a, ako to vidíme tu, dokonca fyzicky.
Srdcia spojené v jednote
Keď sa Spasiteľa opýtali: „Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone?“, odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom“ a potom dodal „Milovať budeš blížneho ako seba samého“.4 Spasiteľova odpoveď posilňuje našu nebeskú povinnosť. Starodávny prorok prikázal, „že medzi [nami] nemá byť svár, ale že [máme] pozerať dopredu … majúc srdcia svoje spojené v jednote a vo vzájomnej láske“.5 Ďalej sa učíme, že „moc alebo vplyv … [majú] byť udržiavané … jemnosťou a miernosťou a … [l]áskavosťou … bez ľsti“.6
Verím, že táto zásada má globálne využitie pre všetkých Svätých neskorších dní: dospelých, mládež aj deti.
S týmto na pamäti mi dovoľte na chvíľu sa prihovoriť priamo vám, deťom v primárkovom veku.
Už rozumiete, aké dôležité je byť láskavý. Refrén jednej piesne pre primárky „I’m Trying to Be Like Jesus“ (Snažím sa byť ako Ježiš) učí:
Jak Ježiš vás miloval, tak sa vy milujte,
preukazujte láskavosť v tom, čo robíte.
Buďte jemní, milujúci, v skutkoch, myšlienkach,
lebo to sú tie veci, čo vždy Ježiš učil nás.7
Napriek tomu to môže byť pre vás niekedy ťažké. Toto je príbeh o chlapcovi z Primáriek menom Minchan Kim z Južnej Kórey, ktorý by vám mohol pomôcť. Jeho rodina vstúpila do Cirkvi pred približne šiestimi rokmi.
„Raz v škole si zopár mojich spolužiakov robilo žarty z iného žiaka a dávali mu prezývky. Vyzeralo to zábavne, a tak som sa k nim na pár týždňov pridal.
O niekoľko týždňov mi ten chlapec povedal, že aj keď sa tváril, že mu na tom nezáleží, naše slová ho zraňovali a každý večer plakal. Keď mi to povedal, skoro som sa rozvzlykal. Bolo mi to veľmi ľúto a chcel som mu pomôcť. Na druhý deň som šiel za ním, dal som mu ruku na rameno a ospravedlnil som sa slovami: ,Naozaj ma mrzí, že som si z teba robil žarty.‘ Na moje slová prikývol a oči sa mu zaplnili slzami.
Ale ostatné deti si z neho robili žarty naďalej. Potom som si spomenul, ako som sa na hodine Primáriek naučil, že sa máme rozhodovať správne. Preto som svojich spolužiakov požiadal, aby prestali. Väčšina z nich sa rozhodla, že neprestanú, a hnevali sa na mňa. Ale jeden spomedzi ďalších chlapcov sa ospravedlnil a z nás troch sa stali dobrí kamaráti.
Hoci si z neho zopár ľudí naďalej robilo žarty, cítil sa lepšie, lebo mal nás.
Rozhodol som sa správne a pomohol som priateľovi v núdzi.“8
Nie je to pre vás dobrý príklad toho, ako sa stať podobnejšími Ježišovi?
Teraz, mladí muži a mladé ženy, keď dospievate, z robenia si žartíkov z druhých sa môže rozvinúť niečo veľmi nebezpečné. Úzkosť, depresia a horšie stavy často sprevádzajú šikanovanie. „Hoci šikanovanie nie je nový koncept, sociálne siete a technológia vyniesli šikanu na novú úroveň. Stáva sa z nej stálejšia, všadeprítomná hrozba – kybernetická šikana.“9
Je jasné, že protivník ju používa, aby zranil vaše pokolenie. Vo vašom kybernetickom priestore, vo vašich susedstvách, školách, kvórach či triedach na to nie je miesto. Prosím, urobte, čo je vo vašich silách, aby ste z nich urobili láskavejšie a bezpečnejšie miesta. Ak čokoľvek takéto pasívne pozorujete alebo sa na tom zúčastňujete, nepoznám žiadnu lepšiu radu, ako tú, ktorú v minulosti dal starší Dieter F. Uchtdorf:
„Keď príde na nenávisť, ohováranie, ignorovanie, výsmech, nenávisť, o snahu ublížiť, urobte prosím nasledovné:
Prestaňte s tým!“10
Počuli ste to? Prestaňte s tým! Keď sa k druhým správate s láskavosťou, starostlivosťou a súcitom, aj v digitálnom svete, sľubujem vám, že pozdvihnete zvesené ramená a uzdravíte srdcia.
Keď už som sa prihovoril deťom z Primáriek a mládeži, svoje postrehy teraz namierim na dospelých Cirkvi. Našou primárnou zodpovednosťou je udávať tón a byť príkladom láskavosti, začleňovania druhých a slušnosti – vyučovať kresťanské správanie nastupujúce pokolenie tým, čo hovoríme a ako sa správame. Je to nesmierne dôležité, keďže sme svedkami výraznej zmeny v spoločnosti smerom k rozkolom v politike, spoločenských triedach a takmer v každom ľuďmi vytvorenom rozlíšení.
Prezident M. Russell Ballard tiež učil, že Svätí neskorších dní majú byť láskaví nielen k sebe navzájom, ale tiež ku všetkým navôkol. Poznamenal: „Príležitostne počujem o členoch, ktorí urážajú ľudí iných vierovyznaní tým, že ich prehliadajú a nezačleňujú medzi seba. To sa môže stať hlavne v komunitách, kde naši členovia tvoria väčšinu. Počul som o úzkoprsých rodičoch, ktorí deťom hovoria, že sa nemôžu hrať s určitým dieťaťom zo susedstva jednoducho preto, lebo jeho či jej rodina nepatrí do Cirkvi. Takýto druh správania nie je založený na učeniach Pána Ježiša Krista. Nedokážem pochopiť, prečo by ktorýkoľvek člen Cirkvi dovolil, aby sa diali takéto veci. … Nikdy som nepočul, že by členovia tejto Cirkvi boli urgovaní k čomukoľvek inému, než aby boli milujúci, láskaví, tolerantní a benevolentní k našim priateľom a blížnym iných vierovyznaní.“11
Pán od nás očakáva, že budeme učiť o tom, že začleňovanie druhých je pozitívnym prostriedkom k jednote a vylučovanie druhých vedie k rozdeleniu.
Ako nasledovníci Ježiša Krista sme zdesení, keď počujeme o tom, ako sa zle zaobchádza s deťmi Božími z dôvodu ich rasy. Zlomilo nám srdcia, keď sme počuli o nedávnych útokoch na ľudí, ktorí sú Afroameričania, Aziati či pôvodom zo Strednej a Južnej Ameriky, alebo na akúkoľvek ďalšiu skupinu. Predsudok, rasové napätie či násilie by nikdy nemali mať miesto v našich susedstvách, komunitách alebo v Cirkvi.
Kiež sa všetci, nezáležiac na našom veku, snažíme robiť to najlepšie, čo vieme.
Milujte nepriateľa svojho
Pri vašej snahe správať sa k druhým s láskou, rešpektom a láskavosťou, vás zaiste negatívne ovplyvnia zlé rozhodnutia druhých. Čo robiť v takom prípade? Máme nasledovať Pánovo napomenutie: „Milujte svojich nepriateľov … a modlite sa za tých, čo vás potupujú.“12
Robíme všetko preto, aby sme prekonali protivenstvo, ktoré sa nám postavilo do cesty. Usilujeme sa vytrvať do konca, pričom sa neustále modlíme, aby ruka Pána zmenila naše okolnosti. Sme Mu vďační za tých ľudí, ktorých nám dáva do cesty, aby nám pomohli.
Dojíma ma tento príklad z ranej histórie Cirkvi. Počas zimy v roku 1838 boli Joseph Smith a ďalší cirkevní vedúci zadržaní vo väzení Liberty v čase, keď boli Svätí neskorších dní násilne vyhnaní zo svojich domovov v štáte Missouri. Svätí trpeli nedostatkom, nemali priateľov a veľmi ich trápila zima a nedostatok zdrojov. Obyvatelia mesta Quincy v Illinois videli ich zúfalú biedu a ponúkli im súcit a priateľstvo.
Wandle Mace, obyvateľ Quincy, si neskôr zaspomínal na to, keď prvýkrát uvidel Svätých pozdĺž rieky Mississippi v provizórnych stanoch: „Niektorí mali napnuté plachty, aby si vytvorili malé útočisko pred vetrom, … deti sa triasli okolo ohňa, ktorý rozfúkaval vietor navôkol, takže im to veľmi neosožilo. Úbohí Svätí strašne trpeli.“13
Keď obyvatelia mesta Quincy videli biedu Svätých, zoskupili sa, aby poskytli pomoc, pričom niektorí dokonca pomáhali previezť svojich nových priateľov cez rieku. Mace ďalej povedal: „Darovali mnoho, obchodníci súperili jeden s druhým, kto by mohol dať najviac … bravčového, … cukru, … topánok a šiat, všetkého, čo títo úbohí vyhnanci tak veľmi potrebovali.“14 Zanedlho počet utečencov prevyšoval počet obyvateľov Quincy, ktorí otvorili svoje domovy a podelili sa o skromné zdroje za cenu obrovskej osobnej obete.15
Mnoho Svätých prežilo krutú zimu len vďaka súcitu a štedrosti obyvateľov Quincy. Títo pozemskí anjeli otvorili svoje srdcia a domovy, prispeli život zachraňujúcim jedlom, teplom a – čo je možno najdôležitejšie – rukou priateľstva načiahnutou k trpiacim Svätým. Hoci ich pobyt v Quincy bol pomerne krátky, Svätí nikdy nezabudli na svoj dlh a vďačnosť voči ich milovaným blížnym, a Quincy sa stalo známe ako „mesto úkrytu“.16
Keď nás zasiahne protivenstvo a strasti z dôvodu kritických, negatívnych, dokonca podlých činov, môžeme sa rozhodnúť dúfať v Krista. Táto nádej má pôvod v Jeho pozvaní a prísľube, že máme byť „dobrej mysle, lebo ja vás povediem dopredu“17 a že On posvätí naše strasti k prospechu nášmu.18
Dobrý pastier
Zakončime tam, kde sme začali: súcitná ošetrovateľka, ktorá láskavo pomáha so starostlivým duchom, a neočakávaný výsledok – vyliečené srdcia zvierat, o ktoré sa starala. Prečo? Lebo jednoducho taká bola!
Keď sa pozeráme objektívom evanjelia, rozpoznávame, že aj my sme v starostlivej opatere súcitného ošetrovateľa, ktorý druhým pomáha vo Svojej láskavosti a so starostlivým duchom. Dobrý pastier pozná každého jedného z nás po mene a osobne sa o nás zaujíma.19 Sám Pán Ježiš Kristus povedal: „Ja som dobrý pastier: poznám svoje [ovce]. … a život kladiem za ovce.“20
Počas tohto veľkonočného víkendu nachádzam trvalý pokoj v poznaní, že „Hospodin je môj pastier“21 a že každého z nás pozná a o každého z nás sa stará. Keď budeme čeliť životným víchriciam a lejakom, chorobám a zraneniam, Pán – náš Pastier, náš ošetrovateľ – sa o nás bude starať s láskou a láskavosťou. Uzdraví naše srdcia a občerství naše duše.
O tomto svedčím – a o Ježišovi Kristovi ako o našom Spasiteľovi a Vykupiteľovi – v mene Ježiša Krista, amen.