Escritura-kuéra
Moisés 7


Capítulo 7

(Diciembre 1830)

Enoc ombo’e ha oisãmbyhy tavayguakuérape, ha omongu’e yvytykuéra—Oñemopu’ã Sion táva—Enoc ohecháma upe Kuimba’e Ra’y jeju, Ijehasa’asy expiatório ha santokuéra jeikovejey—Ha’e ohecháma Rrestaurasiõ, Ñembyaty, Jeju Mokõiha, ha Sion jejujey.

1 Ha ojehu Enoc oñe’ẽvénte, he’ívo: Péina ápe, ñande ru Adán ombo’eva’ekue ko’ã mba’e, ha heta ogueroviákuri ha oiko chuguikuéra umi Tupã ra’y, ha heta ndogueroviáikuri, ha omano iñangaipápe, ha kyhyje reheve oha’arõ, jehasa’asyvaípe, toñeñohẽ hi’arikuéra Tupã ñeko’õi pochykue hendypáva.

2 Ha upe ára guive Enoc oñepyrũ oprofetisa, he’ívo tavayguakuérape: Aje’ói aja ha aimévo tenda hérava Mahújah-pe, ajerure’asy Ñandejárape, ha ou peteĩ ñe’ẽpu yvágagui, he’íva—Ejevy ha ejupi Simeón yvytýpe.

3 Ha ojehu ajevy ha ajupi yvytýpe; ha aime aja upe yvytýpe, ahecha ojepe’a yvága ha añembyaókuri glória reheve;

4 Ha ahecha Ñandejárape; ha ha’e oĩkuri che rova renondépe, ha oñe’ẽ chendive, jepeve peteĩ kuimba’e oñe’ẽháicha ambue ndive, ojováre; ha he’i chéve: Ema’ẽ ha Che ahechaukáta ndéve múndo heta ñemoñareaty pukukue.

5 Ha péina ápe ojehu ahechákuri Shum yvy ipévape, peteĩ tavayguakuéra hetaitéva, oikóva oga’aópe, ha’éva Shum tavayguakuéra.

6 Ha he’i jey chéve Ñandejára: Ema’ẽ; ha ama’ẽ norte gotyo, ha ahecha Canaán tavayguakuéra, oikóva oga’aópe.

7 Ha Ñandejára he’i chéve: Eprofetisa; ha che aprofetisa, ha’évo: Péina ápe, Canaán tavayguakuéra, hetaitéva, osẽta ñorairõme Shum tavayguakuérandi, ha ojukáta chupekuéra ohundipaite peve; ha Canaán tavayguakuéra oñemboja’óta yvy ári, ha yvy naheñoimo’ãi ha ndahi’amo’ãi, ha avave ambue tavayguakuéra ndoikomo’ãi upépe, ndaha’éiramo Canaán tavayguakuéra;

8 Péina ápe, Ñandejára omoñe’ẽngáitagui yvy ára aku reheve, ha iñemoheñoi’ỹ ohóta akoiete g̃uarã; ha ou peteĩ pire hũ opa Canaán-guakuéra ári, ojehayhu’ỹ hag̃ua chupekuéra opa tavayguakuéra apytépe.

9 Ha ojehu Ñandejára he’i chéve: Ema’ẽ; ha ama’ẽ ha ahecha Sarón retã, ha Enoc retã, ha Omner retã, ha Heni retã, ha Sem retã, ha Haner retã, ha Hannanníah retã, ha umi upépe oikóva;

10 Ha Ñandejára he’i chéve: Tereho ko tavayguakuérape ha ere chupekuéra—Peñearrepentíke, ani Che aju ha ajopy chupekuéra peteĩ ñe’ẽngái reheve, ha omano hikuái.

11 Ha ome’ẽ chéve tembiapoukapy aporomongarai hag̃ua Túva ha Ta’ýra rérape, henyhẽva grásia ha añeteguágui, ha Espíritu Santo-gui, ome’ẽva testimónio Túva ha Ta’ýragui.

12 Ha ojehu Enoc ohenóinte ohóvo arrepentimiéntope opa tavayguakuérape, ha katu Canaán tavayguakuérape nahániri;

13 Ha tuichaitégui Enoc jerovia ha’e oisãmbyhy Tupã tavayguakuérape, ha ihayhu’ỹhakuéra osẽ ñorairõme hesekuéra; ha ha’e oñe’ẽkuri Ñandejára ñe’ẽ, ha oryrýi yvy, ha yvytykuéra okañy, ha’e omandaháicha jepeve; ha ysyrypegua ykuéra ojei hapégui, ha oñehendu umi leõ kororõ upe tave’ỹme; ha opa tetãnguéra tuicha okyhyje, ipu’akapágui Enoc ñe’ẽ, ha tuichaite pe ñe’ẽ pu’aka Tupã ome’ẽva’ekue chupe.

14 Osẽ avei peteĩ yvy pe yguasu kuágui, ha tuichaitégui Tupã tavayguakuéra rayhu’ỹha kyhyje, okañy ha oñemomombyry hikuái, ha oho hikuái pe yvy osẽva’ekuépe yguasu kuágui.

15 Ha umi gigante yvy arigua oñemomombyry avei; ha ho’a peteĩ ñe’ẽngái opa tavayguakuéra Tupã rehe oñorairõva’ekue ári;

16 Ha upe ára guive oikókuri ñorairõguasu ha tuguy ñeñohẽ ijapytepekuéra; ha katu Ñandejára ou ha oiko itavayguakuérandi, ha oiko hikuái tekojojápe.

17 Ha kyhyje Ñandejáragui ho’ákuri opa tetãnguéra ári, tuichaitégui Ñandejára glória, oĩva itavayguakuéra ári. Ha Ñandejára ohovasa upe yvy, ha ojehovasa hikuái umi yvyty ári ha umi tenda ijyvatéva ári, ha oñakãrapu’ã hikuái.

18 Ha Ñandejára ohenói Sion itavayguakuérape, ipeteĩgui hikuái ikorasõ ha iñakãme, ha oiko hikuái tekojojápe; ha ndaipóri imboriahúva ijapytepekuéra.

19 Ha Enoc ombo’énte ohóvo tekojojápe Tupã tavayguakuérape. Ha ojehu umi hi’árape, ha’e omopu’ã peteĩ táva oñehenóiva Santida Táva, jepeve Sion.

20 Ha ojehu Enoc oñe’ẽ Ñandejárandi; ha ha’e he’i Ñandejárape: Añetehápe Sion oikóta ñemo’ãme akoiete g̃uarã. Ha katu Ñandejára he’i Enoc-pe: Che ahovasa Sion-pe, ha katu amoñe’ẽngáikuri tavayguakuéra rembyrépe.

21 Ha ojehu Ñandejára ohechauka Enoc-pe opa umi yvy ári oikóva; ha ha’e ohecha, ha péina péina ápe, ára ohasávo, Sion ojeguerahákuri yvágape. Ha Ñandejára he’i Enoc-pe: Péina ápe che renda aikoha akoiete g̃uarã.

22 Ha Enoc ohecha avei tavayguakuéra rembyre, ha’éva Adán ra’ykuéra; ha ha’ékuri hikuái umi Adán ñemoñare ñembojehe’a, Caín ñemoñare añónte nahániri, Caín ñemoñare ipire hũgui, ha ndaijái ijapytepekuéra.

23 Ha Sion ojehupi rire yvágape, Enoc oma’ẽ, ha péina ápe, opa yvy arigua tetãnguéra oĩ henondépe;

24 Ha peteĩ ñemoñareaty rire ou ambue ñemoñareaty; ha Enoc oĩkuri yvate ha ojehupi Túva ha Kuimba’e Ra’y pyti’ápe jepe; ha péina ápe, Satana pu’aka oĩkuri opa yvy ape ári.

25 Ha ha’e ohechákuri anhelkuéra oguejýva yvágagui; ha ohendu peteĩ ñe’ẽpu atã he’íva: Áina áina umi yvy ári oikóvagui.

26 Ha ha’e ohechákuri Satanáme; ha ha’e oguereko ipópe peteĩ itasã guasu, ha upéva ojaho’i pytũmbýpe opa yvy ape; ha ha’e omaña yvate gotyo, ha opuka, ha hi’anhelkuéra ovy’ákuri.

27 Ha Enoc ohecha anhelkuéra yvágagui oguejýva, ome’ẽvo testimónio Túva ha Ta’ýragui; ha Espíritu Santo oguejy hetavéva ári, ha ojehupi hikuái Sion-pe, yvága pu’akakuéra rupive.

28 Ha ojehu Tupã yvagagua oma’ẽkuri tavayguakuéra rembyrére, ha hasẽ; ha Enoc ome’ẽ testimónio upévagui, he’ívo: Mba’éicha hasẽ umi yvága, ha oñohẽ hesay, ama yvyty ariguáicha?

29 Ha Enoc he’i Ñandejárape: Mba’éicha nde nerasẽta, nde ningo ne marangatu, ha ára apyra’ỹ guive ára apyra’ỹ meve?

30 Ha ikatúramo yvypóra oipapa yvy arigua mba’e michĩvéva, héẽ, hetaiterei kóichagua yvy, ndaha’emo’ãi mi nde apopyre jeipapa ñepyrũmby; ha umi ne kortína ojepyso gueteri; ha nde reime gueteri upépe, ha nde pyti’a oĩ upépe; ha avei ndejoja; ndeporiahuvereko ha ndepy’aporã akoiete g̃uarã;

31 Ha reguerahákuri Sion nde pyti’ápe, opa umi nde apopyrégui, ára apyra’ỹ guive ára apyra’ỹ meve; ha mba’eve, ndaha’éiramo py’aguapy, hustísia ha añetegua ha’e nde apykajegua oikoha; ha poriahuvereko ohóta nde rova renondépe ha ndopamo’ãi; mba’éichaiko ne rasẽta?

32 Ha Ñandejára he’i Enoc-pe: Péina ko’ã nde joyke’ykuéra; ha’éva hikuái che po rembiapokue, ha che ame’ẽva’ekue chupekuéra ikuaapy, ára che ajapórõguare chupekuéra; ha Jardín de Edén-pe, ame’ẽva’ekue yvypórape isãso oiporavo hag̃ua;

33 Ha nde joyke’ykuérape Che ha’ékuri, ha avei ame’ẽkuri tembiapoukapy, tojoayhu, ha tacheporavo hikuái chéve, Itúva, ha katu péina ápe, ndoguerekói hikuái mborayhu, ha ndaija’éi hikuái huguy teére;

34 Ha che pochykue rata hendy hesekuéra; ha che pochy vaietépe, Che amboúta umi amaguasu hi’arikuéra, che pochy vai hendýgui hesekuéra.

35 Péina ápe, Che ha’e Tupã; Kuimba’e Marangatu che réra; Kuimba’e Oñemoñe’ẽva che réra; ha Opave’ỹva ha Ijapyra’ỹva avei che réra.

36 Upévare, Che aipysokuaa che po ha ajoko opa umi apopyre Che ajapova’ekue; ha che resa avei ohechakuaapa umíva, ha opa che po rembiapokue apytégui, araka’eve ndaipóriva tuichaite tembiapoñaña nde joyke’ykuéra apytepeguáicha.

37 Ha katu péina ápe, umi iñangaipa ho’áta ituvakuéra akã ári. Satana ha’éta itúva, ha teko’asy idestíno; ha opa umi yvága hasẽta hesekuéra, héẽ, opa che po rembiapokue; upévare, nahasẽmo’ãipiko yvagakuéra, ohechávo ko’ãva ohasa’asytaha?

38 Ha katu péina ápe, ko’ã nde resa ohecháva omanóta upe amaguasúpe; ha péina ápe, Che ambotýta chupekuéra; peteĩ ka’irãi Che ambosako’íkuri chupekuéra g̃uarã.

39 Ha pe Che aiporavova’ekue ojerure’asýkuri che rova renondépe. Upévare, ha’e ohasa’asy iñangaipakuérare; oñearrepentiháicha hikuái upe ára che Poravopyre oujey vove chéve, ha upe ára peve ohasa’asyvaíta hikuái;

40 Upévare, kóva rupi yvagakuéra hasẽta, héẽ, ha opa che po rembiapokue.

41 Ha ojehu Ñandejára oñe’ẽ Enoc-pe, ha omombe’u Enoc-pe opa yvypóra ra’ykuéra rembiapokue; upévare Enoc oikuaákuri, ha ohechákuri hembiapovaikuéra, ha hekoasykuéra, ha hasẽ ha oipyso ijyva, ha ojepyso ikorasõ ára apyra’ỹ pyrusúicha; ha iporiahuvereko ipy’ápe; ha opa ára apyra’ỹ oryrýi.

42 Ha Enoc ohecha avei Noé ha hogayguakuéra; opa Noé ra’ykuéra ñemoñare ojesalvataha peteĩ salvasiõ temporal reheve;

43 Upévare, Enoc ohecha Noé ojapoha peteĩ árka; ha Ñandejára oguerohoryha upéva, ha ojoko upéva ipoite reheve; ha katu ou pe amaguasu umi hekoñañáva rembyre ári ha omokõ chupekuéra.

44 Ha kóva ohechávo, Enoc oñandu hi’ánga vy’a’ỹ, ha hasẽ ijoyke’ykuérare, ha he’i yvagakuérape: Nañemoangapyhyséi; ha katu Ñandejára he’i Enoc-pe: Emopu’ã ne korasõ, evy’a ha ema’ẽ.

45 Ha ojehu Enoc oma’ẽ; ha Noé guive, ha’e ohecha opa yvy arigua tavayguakuéra; ha ha’e ojerure’asy Ñandejárape he’ívo: Araka’épa oúta Ñandejára ára? Araka’épa oñeñohẽta pe Hekojojáva ruguy, opa umi hasẽva oñesantifika ha oguereko hag̃ua hikuái tekove ijapyra’ỹva?

46 Ha Ñandejára he’i: Ha’éta ára asaje mbytépe, umi tembiapovai ha vengánsa árape.

47 Ha péina ápe, Enoc ohechákuri upe Kuimba’e Ra’y jeju ára, hetépe jepe; ha ovy’a hi’ánga, he’ívo: Oñemopu’ã pe Hekojojáva, ha pe Cordero ojejuka múndo ñepyrỹmby guive; ha jerovia rupive che aime pe Túva pyti’ápe, ha péina ápe, Sion oĩ chendive.

48 Ha ojehu Enoc omaña upe yvýre; ha ohendu ouha peteĩ ñe’ẽpu hyepýgui, he’íva: Ái, ái chehegui, yvypóra sy; Ahasa’asy, chekangy che membykuéra rembiapoñaña rupi. Araka’épa apytu’úta ha añemopotĩta mba’eky’a chehegui osẽva’ekuégui? Araka’épa che Apohare chesantifikáta, apytu’u hag̃ua, ha toiko tekojoja che ape ári peteĩ ára aja?

49 Ha Enoc ohendúvo pe yvy ipyahẽha, hasẽ ha ojerure’asy Ñandejárape, he’ívo: O Ñandejára, ndereiporiahuverekomo’ãipa pe yvy? Nderehovasamo’ãipa Noé ra’ykuérape?

50 Ha ojehu Enoc ojerure’asýnte ohóvo Ñandejárape, he’ívo: Ajerure Ndéve, O Ñandejára, ne Unihénito rérape, jepeve Jesucristo, reiporiahuvereko hag̃ua Noé ha iñemoñarépe, anive hag̃ua araka’eve umi amaguasu rupi ojejaho’i pe yvy.

51 Ha Ñandejára ndaikatúi ogueropu’aka; ha ha’e ojapo konvénio Enoc ndive, ha ohura chupe huraménto reheve, ha’e ojokotaha umi amaguasu; ha’e outaha Noé ra’ykuéra rendápe;

52 Ha ha’e omoĩ peteĩ apoukapy iñambuekuaa’ỹva, peteĩ iñemoñare rembyre akóinte ojejuhutaha opa tetãnguéra apytépe, pe yvy oĩ aja pukukue;

53 Ha Ñandejára he’i: Ojehovasapyre upe iñemoñare rupive oútava pe Mesías; ha’e he’ígui—Che upe Mesías, Sion-gua Rréi, pe Yvága Itaguasu, ára apyra’ỹicha ipyrusúva; upe oikéva okẽme ha ojupíva che rupive, araka’eve ndo’amo’ãi; upévare, ojehovasapyre umi che añe’ẽhague, oútagui hikuái vy’apavẽ opave’ỹva purahéi reheve.

54 Ha ojehu Enoc ojerure’asy Ñandejárape, he’ívo: Opytu’útapa yvy Kuimba’e Ra’y ou vove hetépe? Ajerure’asy ndéve, ehechaukami chéve ko’ã mba’e.

55 Ha Ñandejára he’i Enoc-pe: Ema’ẽ, ha ha’e oma’ẽ ha ohecha upe Kuimba’e Ra’y oñemopu’ãvo kurusúre, yvyporakuéra ojapoháicha;

56 Ha ha’e ohendu peteĩ ñe’ẽpu atã; ha oje’aho’i vélope yvagakuéra; ha opa umi Tupã apopyre ojahe’o; ha yvy ipyahẽ; ha ojeka umi itaguasu; ha santokuéra opu’ã, ha oñekorona chupekuéra upe Kuimba’e Ra’y akatúape, glória koróna reheve;

57 Ha opavave espíritu oĩva ka’irãime osẽ, ha oñembo’y Tupã akatúape; ha ambuekuéra opyta umi pytũmby itasãme upe ára guasu huísio peve.

58 Ha Enoc hasẽ jey ha ojerure’asy Ñandejárape, he’ívo: Araka’épa opytu’úta pe yvy?

59 Ha Enoc ohechákuri upe Kuimba’e Ra’y ojupívo Túva rendápe; ha ha’e ohenói Ñandejárape, he’ívo: Nderejujeymo’ãvéipa yvy ári? Nde ha’égui Tupã, ha che roikuaa, ha nde rehurákuri chéve, ha remandákuri ajerure hag̃ua ne Unihénito rérape; nde che apova’ekue, ha reme’ẽva’ekue chéve derécho nde apykajeguápe, ha ndaha’éi chejehegui, ha katu nde grásia tee rupive; upévare, che aporandu ndéve nderejujeymo’ãipa yvy ári.

60 Ha Ñandejára he’i Enoc-pe: Che aikoveháicha, upéicha Che ajúta umi ára pahápe, umi tembiapoñaña ha vengánsa árape, akumpli hag̃ua umi huraménto Che ajapova’ekue ndéve Noé ra’ykuéra rehegua;

61 Ha oúta ára upe yvy opytu’utaha, ha katu upe ára mboyve umi yvága iñypytũta, ha peteĩ pytũmby vélo ojaho’íta yvy; ha yvagakuéra oryrýita, ha avei upe yvy; ha oĩta tuicha jeiko’asy yvypóra ra’ykuéra apytépe, ha katu che tavayguakuérape Che añongatúta;

62 Ha tekojoja Che amboúta yvágagui; ha añetegua Che aguenohẽta yvýgui, otestifika hag̃ua che Unihénitogui; ijeikovejeýgui omanova’ekue apýtegui; héẽ, ha avei opa yvypóra jeikovejeýgui; ha Che ajapóta tekojoja ha añetegua toipypei pe yvy peteĩ amaguasupeguáicha, ambyaty hag̃ua che umi che aiporavopyréva irundy yvy rembe’ýgui, peteĩ tenda Che ambosako’ítavape, peteĩ Táva Marangatu, che tavayguakuéra ojeku’ajokua hag̃ua, ha toha’arõ che jeju ára; upépe oĩtagui che tavernákulo, ha hérata Sion, peteĩ Jerusalén Pyahu.

63 Ha Ñandejára he’i Enoc-pe: Upéicharõ nde ha opa nde táva pemog̃uahẽta upépe chupekuéra, ha ore romog̃uahẽta chupekuéra ore ykére, ha orerecháta hikuái; ha rojeitýta ijati’ýre, ha ha’ekuéra ore ati’ýre, ha roñohetũta ajupe;

64 Ha upépe ha’éta che aikohápe, ha ha’éta Sion, osẽtava opa umi apopyre Che ajapova’ekuégui; ha mil áño pukukue pe yvy opytu’úta.

65 Ha ojehu Enoc ohechákuri Kuimba’e Ra’y jeju ára, umi ára pahápe, oiko hag̃ua tekojojápe yvy ári mil áño pukukue;

66 Ha katu upe ára mboyve ha’e ohechákuri heta jeiko’asy umi iñañáva apytépe; ha ha’e avei ohecha oku’eha upe yguasu, ha yvyporakuéra korasõ ikangyha, oha’arõ aja hikuái kyhyjépe Tupã Ipu’akapáva husiokuéra, oútava umi iñañáva ári.

67 Ha Ñandejára ohechauka Enoc-pe opa mba’e, jepeve múndo paha peve; ha ha’e ohechákuri umi hekojojáva ára, ha umi irredensiõ aravo, ha ohupyty peteĩ vy’apavẽ paha;

68 Ha ha’ékuri opa Sion ára, Enoc árape, trescientos sesenta y cinco áño.

69 Ha Enoc ha opa itavayguakuéra oguatákuri Tupã ndive, ha ha’e oiko Sion mbytépe; ha ojehu Sion noĩvéimakuri, Tupã oguerahágui chupe ijykére, ha upe ára guive isarambi upe ñe’ẽ, Sion Ohókuri.