1 Teraz Pán Boh spôsobil, že hlad v krajine Úr sa rozmohol natoľko, že ^aHárán, brat môj, zomrel; ale ^bTerach, otec môj, ešte žil v krajine Úr Chaldejských.

2 A stalo sa, že ja, Abrahám, som si vzal ^aSáraj za manželku a ^bNáchór, brat môj, si vzal za manželku Milkú, ktorá bola dcérou Hárána.

3 Teraz Pán mi ^apovedal: Abrahám, vyjdi z krajiny svojej a od príbuzných svojich, a z domu otca svojho do krajiny, ktorú ti ukážem.

4 Takže opustil som krajinu ^aÚr Chaldejských, aby som išiel do krajiny Kanaánskej; a vzal som Lóta, syna brata svojho, a manželku jeho, a Sáraj, manželku svoju; a tiež ^botec môj ma nasledoval do krajiny, ktorú sme pomenovali Chárán.

5 A hlad sa zmiernil; a otec môj zostal v Cháráne a prebýval tam, pretože v Cháráne bolo veľa stád; a otec môj sa znova obrátil k ^amodlárstvu svojmu, takže zotrvával v Cháráne.

6 Ale ja, Abrahám, a ^aLót, syn brata môjho, sme sa modlili k Pánovi, a Pán sa mi ^bukázal a povedal mi: Povstaň a vezmi so sebou Lóta; lebo som sa rozhodol vziať ťa preč z Cháránu a učiniť z teba služobníka, aby si niesol ^cmeno moje do cudzej ^dkrajiny, ktorú dám semenu tvojmu po tebe ako večné vlastníctvo, keď budú počúvať hlas môj.

7 Lebo ja som Pán, tvoj Boh; ja prebývam v nebi; zem je ^apodnožím mojím; ja rozprestieram ruku svoju nad more, a to počúva hlas môj; spôsobujem, aby vietor a oheň boli ^bvozom mojím; hovorím horám – Odíďte odtiaľto – a hľa, sú odstránené víchricou, v okamihu, náhle.

8 Meno moje je ^aJehova a ja ^bpoznám koniec od počiatku; takže ruka moja bude nad tebou.

9 A učiním z teba veľký národ, a nadmieru ti ^apožehnám, a učiním meno tvoje veľkým medzi všetkými národmi, a ty budeš požehnaním pre semeno svoje po sebe, takže v rukách svojich ponesú túto službu a ^bKňazstvo ku všetkým národom;

10 A ja im požehnám skrze meno tvoje; lebo toľko, koľko ich prijme toto ^aevanjelium, bude nazvaných podľa mena tvojho a budú počítaní za ^bsemeno tvoje, a povstanú, a budú ťa velebiť ako ^cotca svojho;

11 A ja ^apožehnám tým, ktorí teba velebia, a prekľajem tých, ktorí tebe zlorečia; a v tebe (to je, v Kňazstve tvojom) a v ^bsemene tvojom (to je, Kňazstve tvojom), lebo dávam ti zasľúbenie, že toto ^cprávo bude zotrvávať v tebe a v semene tvojom po tebe (to je v doslovnom semene alebo semene tela), budú všetky rodiny zeme požehnané, dokonca požehnaniami evanjelia, ktoré sú požehnaniami spásy, dokonca života večného.

12 Teraz, potom, čo Pán ustal ku mne hovoriť a stiahol tvár svoju odo mňa, povedal som si v srdci svojom: Služobník tvoj ťa usilovne ^ahľadal; teraz som ťa našiel;

13 Ty si poslal anjela svojho, aby ma ^avyslobodil od bohov Elkenových, a ja učiním dobre, ak budem počúvať hlas tvoj, takže nechaj služobníka svojho povstať a odísť v pokoji.

14 Tak som ja, Abrahám, odišiel, ako mi Pán povedal, a Lót so mnou; a ja, Abrahám, som bol starý ^ašesťdesiat a dva roky, keď som vyšiel z Cháránu.

15 A vzal som ^aSáraj, ktorú som si vzal za manželku, keď som bol v ^bÚre Chaldejských, a Lóta, syna brata svojho, a všetok náš majetok, ktorý sme zhromaždili, a duše, ktoré sme ^czískali v Cháráne a vyšli sme po ceste do krajiny ^dKanaán, a prebývali sme v stanoch, keď sme boli na ceste svojej;

16 Takže, večnosť bola úkrytom naším a ^askalou našou, a spásou našou, keď sme putovali z Cháránu cestou cez Jeršon, aby sme prišli do krajiny Kanaán.

17 Teraz ja, Abrahám, som postavil ^aoltár v krajine Jeršon a priniesol som obeť Pánovi, a modlil som sa, aby ^bhlad mohol byť odvrátený od domu otca môjho, aby nemuseli zahynúť.

18 A potom sme prešli z Jeršonu krajinou na miesto Síchem; nachádzalo sa na planinách Móreho a my sme už prišli na hranice krajiny ^aKanaán, a ja som tam na planinách Móreho priniesol ^bobeť, a vzýval som zanietene Pána, pretože sme už prišli do krajiny tohto modlárského národa.

19 A v odpovedi na modlitby moje sa mi ukázal Pán a povedal mi: Semenu tvojmu dám ^akrajinu túto.

20 A ja, Abrahám, som povstal od miesta oltára, ktorý som postavil Pánovi, a premiestnil som sa odtiaľ na horu na východ od ^aBételu a vztýčil som tam stan svoj, s Bételom na západ a s ^bAj na východ; a tam som postavil ďalší oltár Pánovi a ^cvzýval som znova meno Pánovo.

21 A ja, Abrahám, som putoval, idúc stále na juh; a v krajine pokračoval hlad; a ja, Abrahám, som sa rozhodol zísť dole do Egypta, aby som tam pobudol, lebo hlad sa stal veľmi ťažkým.

22 A stalo sa, keď som prišiel bližšie, aby som vstúpil do Egypta, že mi Pán povedal: Hľa, ^aSáraj, manželka tvoja, je veľmi krásna žena na pohľad;

23 Takže stane sa, keď ju Egypťania uvidia, že povedia – To je manželka jeho; a oni ťa zabijú, ale ju zachránia živú; takže dbaj, aby si takto učinil:

24 Nech ona povie Egypťanom, že je sestra tvoja a duša tvoja bude žiť.

25 A stalo sa, že ja, Abrahám, som povedal Sáraji, manželke svojej, všetko, čo mi povedal Pán – Takže povedz im, prosím ťa, že si sestra moja, aby mohlo byť so mnou dobre tvojím pričinením, a duša moja bude žiť vďaka tebe.