Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Kor wɔ Christ Mu
Ebɔbira 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Kor wɔ Christ Mu

Hɛn ankorankor nokwardzi na ɔdɔ ma Jesus Christ nko do na nko mu na yebotum edua enya enyidado dɛ yɛbɛyɛ kor.

Dɛ mbrɛ President Dallin H. Oaks hyɛɛ no nsew no, ndɛ yɛ mbrɛkɔnson Kwesida, Dapɛn Krɔnkrɔn n’ahyɛse, a ɔkyerɛ Ewuradze Ne Jerusalem nhɛnee konyimdzi mu, N’amandzehu wɔ Gethsemane na No wu wɔ mbeamudua no do, na nda kakra ara ekyir no, N’enyimnyam Wusoɛr Easter Kwesida. Yɛmfa adwen dɛ hɛn werɛ nnkefir dabiarada amandzehu a Christ duaa mu dze poon hɛn no.1 Na mma yɛnnyew dabiarada enyigye mbordo a yɛbɛtse no bio wɔ Easter ber a yɛdwendwen No konyimdzi wɔ owumaa do na wusoɛr akyɛdze a ɔwɔ hɔ ma obiara no.

Ewimbir no ansaana Ɔrokɔ asɛndzii na mbeamuduabɔ a Ɔda N’enyim no, Jesus kãa N’Asomafo no ho wɔ Apaho edzidzi. Ewimbir Edzidzi a Odzi Ewiei no, Ntotɔserɛ Mpaabɔ krɔnkrɔn mu no, Jesus dze nsɛmfua yinom serɛɛ N’Egya: “Egya Krɔnkrɔn, fa [m’Asomafo] no sie wo dzin a edze ama me no mu, ama wɔaayɛ kor dɛ hɛn.”2

Nkyii, ɔdɔ mu ara, Agyenkwa no traa No ntotɔserɛ no nye agyedzifo nyina kãa ho.

“Na nnyɛ yinom nkotoo ntsi na mibisa, na hɔn a wɔnam hɔn nsɛm do gye me dzi no so ntsi bi;

“Ama hɔn nyina aayɛ kor, dɛ mbrɛ ɔwo, Egya, ewɔ mo mu, na mowɔ wo mu, hɔn so waayɛ kor wɔ hɛn mu.”3

Yɛreyɛ kor yɛ nsɛngyinado a wosi do kã ho asɛm wɔ Jesus Christ asɛmpa na Nyankopɔn nye Ne mba nkitahodzi mu. Zion kuropɔn ho asɛm wɔ Enoch ne nda mu no, wɔkã dɛ “wonyaa akoma kor na adwen kor.”4 Asɔpɔkan Ahotseweefo wɔ tsetse Jesus Christ N’Asɔr mu no, Ahyɛmu Fofor no kyerɛw dɛ, “Na nyimpadodow a wɔgyee dzii no, wɔyɛɛ akoma kor, nye ɔkra kor.”5

Hɛnankasa hɛn ber ano yi mu, Ewuradze tuu fo dɛ, “Mese hom dɛ, hom nyɛ kor; na sɛ hom annyɛ kor a, nna hom nnyɛ medze.”6 Dza ɔkã siantsir horow a Ewuradze dze maa asɔpɔkan Ahotseweefo a wɔwɔ Missouri a wodzii nkogu dɛ wɔbɛkyekyer Zion bea no nye dɛ “wɔnnyɛ kor, dɛ mbrɛ celestial ahenman ho mbra no kyerɛ nkabɔmu no.”7

Bea a Nyame dzi nyim wɔ akoma na adwen nyina mu no, wɔkã dɛ nkorɔfo “ayɛ kor, Christ ne mba.”8

Ber a Agyenkwa a Ɔasoɛr no puee tsetse Mormon Nwoma nkorɔfo do no, Ɔhyɛɛ no nsew a Ɔammpɛ dɛ mber abasen no ekyingye aba nkorɔfo hɔn mu a ɔfa enuma na nsɛm binom so ho. Ɔhyɛɛ dɛ:

“Na mma hom mma ekyingye biara mmba hom mu, dɛ mbrɛ esi pɛn no; eso mma hom mma ekyingye biara mmba hom mu a ɔfa me nkyerɛkyerɛ ho botae ho, dɛ mbrɛ esi hom mu pɛn no.

“Na nokwar, nokwar mese hom dɛ, obiara a wentwiwentwi sunsum wɔ no mu no nnyɛ medze, mbom ɔyɛ abɔnsam dze, ɔno nye wentwiwentwi n’egya.”9

Hɛn wentwiwentwi yaayaw wiadze mu yi, yebesi dɛn benya koryɛ, nkanka wɔ Asɔr no mu, bea a ɔsɛ dɛ yenya “Ewuradze kor, gyedzi kor, na enuma kor”?10 Paul ma hɛn saafee no:

“Hom mu dodow a woenuma hɔn akɔ Christ mu no wɔahyɛ Christ.

“Jewnyi anaa Greeknyi nnyi beebi, akowaa anaa ɔdehye nnyi beebi, ɔbarimba anaa ɔbaa nnyi beebi; na hom nyina ayɛ kor wɔ Christ mu.”11

Yɛayɛ nsonsonee koraa na ber bi mu yɛnngye biribi nndzi a ɔbɛma yeetum akã abɔmu ayɛ kor wɔ biribi ho anaa wɔ dzin bi ase. Jesus Christ mu nko na yebotum ayɛ kor ampaara.

Yɛreyɛ kor wɔ Christ mu ba mu nkorkor—yɛdze hɛnankasa hɛnho hyɛ ase. Yɛyɛ abɔdze adze ebien a yɛwɔ honam na sunsum na ɔtɔfabi a wodzi akõ wɔ hɛn mu. Dɛ mbrɛ Paul kãa no:

“Osiandɛ mo mu-nyimpa afamu dze m’enyi gye Nyankopɔn mbra ho;

“Mbom muhu mbra kor bi so [wɔ me nyimpadua] mfafakuwa no mu rokõ tsia m’adwen mu mbra no, na ɔfa me ndɔmmum ma bɔn mbra a ɔwɔ me nyimpadua mfafakuwa mu no.”12

Na Jesus so yɛ honam na sunsum abɔdze. Wɔsɔɔ no hwɛɛ; Ɔwɔ ho ntseasee; Obotum Ɔaboa hɛn ma yeenya koryɛ wɔ hɛn mu.13 Dɛm ntsi, yɛrotwe kan no na Christ n’adom no, yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛma hɛn sunsum—na Sunsum Krɔnkrɔn no—ahyɛ honandua no do. Na sɛ yɛtɔ sin a, Christ, Ɔnam No Werdambɔ no do, ama hɛn nnuhu akyɛdze na kwan a yɛbɔbɔ mbɔdzen ayɛ no bio.

Sɛ ankorankor hɛn mu kor biara fa “Christ hyɛ,” na yɛbɔmu nya enyidado dɛ yɛbɛyɛ kor, dɛ mbrɛ Paul kãa no, “Christ nyimpadua no.”14 “Yɛbɛhyɛ Christ” no ɔkã ho dɛ yɛbɛma Ne “mbra mu no asɛm kɛse a odzi kan, na ɔsõ”15 no yɛ hɛn mbra mu no asɛm kɛse a odzi kan, na ɔsõ, na sɛ yɛdɔ Nyankopɔn a, yebesie Ne mbrasɛm.16

Yɛnye hɛn nuambanyin na nkyerɛbaa koryɛ wɔ Christ nyimpadua mu no nyin ber a yɛyɛ aso ma mbrasɛm a otsĩa ebien no—a ɔnye dza odzi kan fam ho a wɔnntsetsew mu—dɛ yɛbɔdɔ binom dɛ hɛnankasa hɛn ho.17 Na mususu dɛ koryɛ emudzi mu mpo na ɔbɛba hɛn mu sɛ yedzi mbrasɛm a otsĩa ebien yi no krɔnkrɔn a ɔkrɔn no do dɛ mbrɛ Agyenkwa se no—yɛbɔdɔ hɛn ho nkorkor nnyɛ dɛ mbrɛ yɛdɔ hɛnho na mbom dɛ mbrɛ Ɔno dɔɔ hɛn no.18 Ne nyina no, ɔyɛ “obiara repɛ ne nyɛnko ne yieyɛ, na wɔdze enyiwa kor reyɛ adze nyina rehyɛ Nyankopɔn enyimnyam.”19

President Marion G. Romney, nkyɛ ɔpamfo wɔ President a Odzi Kan na n’Apamfo mu no, ɔrekyerɛkyerɛ mbrɛ wobesi benya asomdwee na koryɛ a otsim no, kãa dɛ:

“Sɛ nyimpa kor gyaa noho mu ma Satan a, honam ndwuma hyɛ no mã, na ɔnye no mu dzi akõ. Sɛ beenu gyaa hɔnho mu a, kor biara nye no mu dzi akõ na wɔnye hɔnho kõ. Sɛ nkorɔfo pii gyaa hɔnho mu a, ɔman no nya ɔhaw kɛse na wentwiwentwi ho nsunsuando. Sɛ aman ahwɛdofo gyaa hɔnho mu a, wentwiwentwi hyɛ wiadze mu mã.”

President Rommney kɔr do dɛ: “Tse dɛ ma honam ndwuma wɔ nsunsuando wɔ wiadze nyina mu no, dɛmara na asomdwee asɛmpa no so tse. Sɛ nyimpa kor dze bɔ bra a, onya asomdwee wɔ no mu. Sɛ nyimpa beenu dze bɔ bra a, hɔn mu kor biara nya asomdwee wɔ no mu na nye hɔnho nkorkor. Sɛ amamba dze bɔ bra a, ɔman no nya asomdwee. Sɛ aman a wɔdɔɔ sõ ara yie renya Sumsum n’eduaba a wɔdze bɛhyɛ wiadze nsɛm do a, ɔno, na ɔno nko na nkyii wobegyaa ɔkõ kyen no do bɔ, na wɔbobɔw akõdzi frankaa no (Hwɛ Alfred Lord Tennyson, ‘Locksley Hall,’ The Complete Poetical Works of Tennyson, nsanmufo W. J. Rolfe, Boston, Houghton–Mifflin Co., 1898, krataafa 93, nsensanee 27–28.)”20

Sɛ yɛfa “Christ hyɛ a, ”ɔma yetum siesie nsonsonee, adwen a ɔnnsaa, na ekyingye anaa yɛdze to nkyɛn. Mbrɛ wosi dzi mpaapaamu do konyim ho fasusu nwanwa bi wɔ hɛn Asɔr abakɔsɛm mu. Elder Brigham Henry Roberts (a wɔtaa frɛ no B. H. Roberts), wɔwoo no wɔ England wɔ afe 1857 mu, ɔsoom dɛ Eduosuon Bagua a Odzi Kan—dza ndɛ yɛfrɛ no Eduosuon Presidency no. Elder Roberts tumii twitwaa gyee asɛmpa nsan-ananmu na Asɔr no wɔ mber a nna ɔyɛ dzen kɛse mu.

Mfonyin
B. H. Roberts ne mberantsɛber

Naaso, afe 1895 mu no, wentwiwentwi bɛhaaw Elder Roberts no som wɔ Asɔr no mu. B. H. nna ɔkã abaguafo a wɔkyerɛɛw Utah amambu mbra ber a ɔbɛyɛɛ mansin no. Ekyir no, ɔbɔɔ adwenpɔw dɛ obegyina ma wɔatow amba ama no ma ɔakɔ United States Abaguafo Asoɛe, mbom wɔmmbɔ President a Odzi Kan na n’Apamfo amandzɛɛ nna wɔanngye hɔn mpendo so. President Joseph F. Smith, a ɔyɛ ɔpamfo wɔ President a Odzi Kan na n’Apamfo mu no, twuuw B.  H. n’enyim wɔ asɔfodzi nhyiamu mu ase wɔ dza ɔannyɛ no yie ho. Elder Roberts dzii nkõgu wɔ ambatow no mu na onyaa atsenka dɛ no nkõgu no fi President Smith ne nsɛm no tsitsir ara. N’amambusɛm kasaa mu na bagua mu mpɛnsapɛnsamu no ɔkasaa tsĩaa Asɔr baanodzifo no. Ɔtwee noho fi Asɔr som mu. Nhyiamu a ɔnye President a Odzi Kan na n’Apamfo na Abagufo Duebien yɛɛ wɔ Salt Lake Temple mu a ɔkyɛree yie no, B. H. gyinaa n’anan mu na obuu noho bem. Ekyir no, “President [Wilford] Woodruff maa [Elder Roberts] adapɛn ebiasa dɛ ɔmfa nsusu ne sibew no ho. Sɛ ɔkɔ do ara annkyerɛ nnuhu a, wobesian no efi Eduosuon no mu.”21

Kokoa mu nhyiamu a ɔnye Asomafo Heber J. Grant na Francis Lyman a ekyir ɔyɛe no, ahyɛse no nna B. H. mmpen, naaso ɔdɔ na Sunsum Krɔnkrɔn no dzii nyim ewiei no. Nyinsuwa baa n’enyiwa mu. Asomafo beenu no tumii nyaa nyiano maa mfom a ɔdwen ho dɛ wɔdze etsia no a ɔhaw B. H., na wɔdze nkabɔmu akoma mu ntotɔserɛ gyaa no hɔ. Adzekyee no, ɔbɔɔ mpaa tsentsen ara yie ekyir no, Elder Roberts kyerɛw nsɛnsin bi kɛmaa Elderfo Grant na Lyman dɛ ɔayɛ krado dɛ ɔnye no nuanom no bɔbɔ mu.22

Ekyir no ber a ɔnye President a Odzi Kan na n’Apamfo no hyiae no, Elder Roberts kãa dɛ, “Mokɔr Ewuradze hɔ na menyaa kan na ahyɛdze duaa No Sunsum dɛ mingyaa moho mehyɛ Nyame No tumdzi nsa.”23 Ɔnam no dɔ ma Nyame a ɔhyɛɛ no nkuran no, B. H. Roberts kɔr do yɛɛ nokwafo na Asɔr baanodzi a ɔbɔ mbɔdzen kesii n’abrabɔ n’ewiei.24

Mfonyin
Elder B. H. Roberts

Yebotum so ehu wɔ mfatoho yi mu dɛ koryɛ nnkyerɛ dɛ ɔsɛ dɛ obiara yɛ dza ɔnoara pɛ anaa ɔkɔ bea a ɔnoara pɛ. Yennkotum ayɛ kor gyedɛ hɛn nyina dan hɛn mbɔdzembɔ kɔ botae kor do. Ɔkyerɛ, wɔ B. H. Roberts ne nsɛmfua mu no, yerigyaa hɛnho ahyɛ Nyame No tumdzi ase. Yɛyɛ Christ ne nyimpadua ne mfafakuw soronko, a yedzi dwuma soronko wɔ mber soronko mu—asowa no, enyiwa no, tsir no, nsa no, anan no—naaso ne nyina nyimpadua kor.25 Dɛm ntsi hɛn botae nye dɛ “ama mpaapaamu aammba nyimpadua no mu, na mbom mfafakuwa no eenya ndwendo kor no ara ama hɔnho nkorkor.”26

Koryɛ nnhia dɛ biribiara bɛyɛ kor, mbom ohia dɛ yɛbɛyɛ adze abɔmu. Yebotum awen hɛn akoma abɔmu wɔ ɔdɔ mu, ayɛ kor wɔ gyedzi na nkyerɛkyerɛ mu Na yebotum akɔ do abɔ agordzi ekuw a wɔson ho ose, hɛn adwen rennyɛ kor wɔ amanyɛ nsɛm ho, yɛagye botae ho kyim na kwan pa wɔdze benya ho, nye ndzɛmba pii a ɔtsetse dɛm. Mbom yennkoum dze ebufuw agye kyim anaa edzi aper dabiarada. Agyenkwa no kãa dɛ:

“Na nokwar, nokwar mese hom dɛ, obiara a wentwiwentwi sunsum wɔ no mu no nnyɛ medze, mbom ɔyɛ abɔnsam dze, ɔno nye wentwiwentwi n’egya, na onunu nyimpa hɔn akoma ma wɔdze ebufuw dzi aper.

“Hwɛ, iyi nnyɛ me nkyerɛkyerɛ, dɛ medze ebufuw bonunu adasa hɔn akoma ma woetsia hɔnho; mbom iyi nye me nkyerɛkyerɛ, dɛ hom nyi dɛm ndzɛmba yi akwa.”27

Afe a ɔabɛsen kɔ no, President Russell M. Nelson dze dɛm nsɛmfua yinom totɔe serɛɛ hɛn: “Hɛn mu biara nnkotum ahyɛ aman do anaa binom hɔn ndzeyɛɛ do, anaa hɛn ebusua ebusua mu mba mpo do. Naaso yebotum ahyɛ hɛnho do. Nuambanyin na nkyerɛbaa adɔfo, mefrɛ ndɛ nye dɛ, dɛ hom begyaa ɔkõ ahorow a origyam wɔ hom akoma, hom fie, na hom abrabɔ mu. Hom mfa adwen biara dɛ hom bepira binom nsie—sɛ dɛm adwen no yɛ akoma hyew, tɛkyerɛma a ɔasew, anaa ayawdzi ma obi a ɔafom wo. Agyenkwa no hyɛɛ hɛn dɛ yɛndan asowa kor no so mma [hwɛ 3 Nephi 12:39], dɛ yɛndodɔ hɛn atamfo, na yɛnsɔr mma hɔn a wobu hɛn enyimtsia [hwɛ 3 Nephi 12:44].”28

Mese no bio dɛ gyedɛ hɛn ankorankor nokwardzi na dɔ ma Jesus Christ na yebodua do enya enyidado dɛ yebotum ayɛ kor—kor wɔ hɛn mu, kor wɔ fie, kor wɔ Asɔr mu, na ewiei no kor wɔ Zion, na ne nyina ekyir no, yɛnye Egya no na Ɔba no na Sunsum Krɔnkrɔn no ayɛ kor.

Mesan kɔ Dapɛn Krɔnkrɔn mu dza osisii na Pomfo no no konyimdzi ewiei no. Jesus Christ no Wusoɛr no gye No krɔnkrɔnyɛ ho dase na dɛ Oedzi adze nyina do konyim. No Wusoɛr gye dase dɛ, yɛdze ahyɛmudzi akyekyer No no, hɛn so yebotum edzi adze nyina do na yɛabɛyɛ kor. No Wusoɛr gye dase dɛ wɔnam No mu no, bɛkyebo na onnyiewiei nkwa wɔ hɔ ampaara.

Anapa yi, megye dase wɔ no Wusoɛr a osii ankasa ho na dza odua do ba nyina, wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen.