Kapitola 6
Kajúcni ľudia sú pokrstení a vrelo prijímaní – Členom cirkvi, ktorí činia pokánie, je odpustené – Zhromaždenia sú vedené mocou Ducha Svätého. Okolo roku 401–421 po Kr.
1 A teraz, hovorím o krste. Hľa, starší, kňazi a učitelia boli pokrstení; a neboli by pokrstení, ak by nepriniesli vhodné plody, že sú toho hodní.
2 Ani neprijali ku krstu nikoho, pokiaľ neprišiel so srdcom zlomeným a duchom skrúšeným a nedosvedčil cirkvi, že činil skutočné pokánie zo všetkých hriechov svojich.
3 A nikto nebol prijatý ku krstu, iba ak na seba vzal meno Kristovo, majúc odhodlanie slúžiť mu až do konca.
4 A potom, čo boli prijatí ku krstu a zapôsobila na nich moc Ducha Svätého a očistila ich, boli počítaní medzi ľud cirkvi Kristovej; a ich mená boli zaznamenané, aby na nich mohlo byť pamätané a aby mohli byť vyživovaní dobrým slovom Božím, aby ich udržiavalo na správnej ceste a aby ich neustále udržiavalo bdelých v modlitbe, spoliehajúcich sa jedine na zásluhy Kristove, ktorý je pôvodcom i dokonávateľom ich viery.
5 A cirkev sa často schádzala, aby sa postili a modlili a aby jeden s druhým hovorili o blahu duší svojich.
6 A schádzali sa často, aby požívali chlieb a víno na pamiatku Pána Ježiša.
7 A prísne dbali na to, aby medzi nimi nebola žiadna neprávosť; a ktokoľvek bol pristihnutý, že pácha neprávosť, a traja svedkovia z cirkvi ho odsúdili pred staršími, a ak nečinil pokánie a nepriznal sa, bolo meno jeho vymazané a nebol počítaný medzi ľud Kristov.
8 Ale koľkokrát so skutočným zámerom činili pokánie a usilovali o odpustenie, toľkokrát im bolo odpustené.
9 A ich zhromaždenia boli cirkvou vedené podľa pôsobenia Ducha a mocou Ducha Svätého; lebo ako ich moc Ducha Svätého viedla, či kázať alebo nabádať, alebo sa modliť, alebo prosiť, alebo spievať, dokonca tak činili.