Podporujme prorokov
Starší Russell M. Nelson
Kvórum dvanástich apoštolov
To, že vyjadrujeme prorokom podporu je osobný záväzok, že urobíme, čo bude v našej moci, aby sme podporovali ich prorocké priority.
Prezident Eyring, ďakujeme vám za vaše poučné a inšpirujúce posolstvo. Drahí bratia a sestry, ďakujeme vám za vašu vieru a za vašu oddanosť. Včera sme boli vyzvaní, aby sme vyjadrili podporu prezidentovi Thomasovi S. Monsonovi ako prorokovi Pána a prezidentovi Pánovej Cirkvi. A často spievame: „Ó Bože, my Ti ďakujeme, že prorok znova žije tu.“1 Skutočne rozumieme tomu, čo to znamená? Len si predstavte akú výsadu nám Pán dáva, že môžeme podporovať Jeho proroka, ktorého rady budú vždy čisté a neskazené, nebudú motivované akoukoľvek osobnou túžbou a budú absolútne pravdivé!
Ako v skutočnosti vyjadrujeme prorokovi podporu? Dávno predtým ako sa Joseph F. Smith stal prezidentom Cirkvi vysvetlil: „Dôležitou povinnosťou, ktorá leží na Svätých, … ktorí vyjadrujú podporu autoritám Cirkvi, je to, aby tak činili nielen zdvihnutím ruky, formálne, ale aj v skutku a v pravde.“2
Veľmi dobre si spomínam na jeden svoj úplne jedinečný „skutok“, ktorým som vyjadril podporu prorokovi. Ako lekár a kardiochirurg som mal v roku 1972 na starosti vedenie operácie srdca prezidenta Spencera W. Kimballa, ktorý bol vtedy zastupujúci prezident Kvóra dvanástich apoštolov. Potreboval veľmi zložitú operáciu. Ja som ale nemal žiadne skúsenosti s takouto operáciou u 77-ročného pacienta, ktorému zlyhávalo srdce. Operáciu som neodporučil a informoval som o tom prezidenta Kimballa aj Prvé predsedníctvo. Ale prezident sa s vierou rozhodol operáciu podstúpiť, a to iba preto, že mu to odporučilo Prvé predsedníctvo. To ukazuje ako podporoval svojich vedúcich! A mne sa z jeho rozhodnutia roztriasli kolená.
Vďaka Pánovi sa operácia podarila. Keď srdce prezidenta Kimballa začalo znovu biť, rozbehlo sa s veľkou silou! A práve v tom okamihu som získal od Ducha jasné svedectvo o tom, že tento muž sa raz stane prezidentom Cirkvi!3
Ako to dopadlo, viete. Len o 20 mesiacov neskôr sa prezident Kimball stal prezidentom Cirkvi. A viedol ju veľa rokov so smelosťou a odvahou.
Od tej doby sme vyjadrili podporu prezidentom Ezra Taft Bensonovi, Howardovi W. Hunterovi, Gordonovi B. Hinckleymu a teraz aj Thomasovi S. Monsonovi ako prezidentom Cirkvi – prorokom v každom zmysle tohto slova!
Moji drahí bratia a sestry, pokiaľ znovuzriadenie zohralo nejakú úlohu, tak to bola tá, že zbúralo prastarý mýtus, že Boh prestal hovoriť so Svojimi deťmi. Nič nemôže byť viac vzdialené od pravdy. Prorok stál a stojí na čele Božej Cirkvi v každej dispenzácii od Adama až po dnešnú dobu.4 Proroci svedčia o Ježišovi Kristovi – o Jeho božskosti a o Jeho pozemskom poslaní a službe.5 Ctíme si proroka Josepha Smitha ako proroka tejto poslednej dispenzácie. A ctíme si aj každého ďalšieho muža, ktorý bol jeho nástupcom v úrade prezidenta Cirkvi.
Keď vyjadrujeme podporu prorokom a ďalším vedúcim,6 uplatňujeme zákon všeobecného súhlasu, lebo Pán povedal: Nikomu nebude dané, aby vyšiel kázať evanjelium moje alebo budovať cirkev moju, iba ak je vysvätený niekým, kto má právomoc, a cirkvi je známe, že právomoc má a že bol riadne vysvätený vedúcimi cirkvi.7
Toto nám ako členom Pánovej Cirkvi dodáva dôveru a vieru, zatiaľ čo sa snažíme dodržiavať to, čo nám prikazujú písma, aby sme dbali na hlas Pána8, ktorý k nám prichádza prostredníctvom hlasu Jeho služobníkov prorokov.9 Všetci vedúci v Pánovej Cirkvi sú povolávaní vhodnou právomocou. Keď na to príde, žiadny prorok ani iný vedúci v tejto Cirkvi nikdy nepovolal samého seba. Žiadny prorok nikdy nebol zvolený. Pán to objasnil, keď povedal: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás.“10 Vy ani ja si „nevolíme“ cirkevných vedúcich na žiadnej úrovni. Máme však výsadu vyjadrovať im podporu.
Cesty Pána sú odlišné od ciest ľudských. Podľa ciest ľudských musí človek svoj úrad alebo prácu opustiť, keď zostarne alebo sa stane neschopným ho zastávať. Ale cesty ľudské nie sú a nikdy nebudú cestami Pána. To, že vyjadrujeme prorokom podporu, je osobný záväzok, že urobíme čo bude v našej moci, aby sme podporovali ich prorocké priority. Naše vyjadrenie podpory je ako prísaha, ako znamenie toho, že uznávame, že ich povolanie za proroka je právomocné a že je pre nás záväzné.
Dvadsaťšesť rokov predtým, než sa starší George Albert Smith stal prezidentom Cirkvi, povedal: „Záväzok, ktorý činíme, keď … dvíhame svoju ruku, je veľmi posvätný. Neznamená to, že sa v tichosti vydáme vlastnou cestou a že súhlasíme s tým, aby prorok Pána riadil toto dielo, ale znamená to, … že za ním budeme stáť; že sa za neho budeme modliť; že budeme hájiť jeho dobré meno a že sa budeme snažiť plniť jeho nariadenia podľa toho, ako mu ich Pán bude nariaďovať.“11
Žijúci Pán vedie svoju živú Cirkev!12 Pán zjavuje svoju vôľu ohľadom Cirkvi svojmu prorokovi. Včera, potom čo sme boli vyzvaní, aby sme vyjadrili podporu Thomasovi S. Monsonovi ako prezidentovi Cirkvi, sme mali tiež výsadu vyjadriť podporu jemu, radcom v Prvom predsedníctve a členom Kvóra dvanástich apoštolov ako prorokom, vidcom a zjavovateľom. Zamyslite sa nad tým! Vyjadrujeme podporu 15 mužom ako prorokom Božím! Sú držiteľmi všetkých kľúčov kňazstva, ktoré kedy boli udelené človeku v tejto dispenzácii.
Povolanie 15 mužov do svätého apoštolstva nám ako členom Cirkvi poskytuje veľkú ochranu. Prečo? Pretože rozhodnutia týchto vedúcich musia byť jednomyseľné.13 Dokážete si predstaviť, ako musí Duch pôsobiť na 15 mužov, aby dosiahli jednotu? Týchto 15 mužov má za sebou vzdelanie a profesijnú dráhu najrôznejšieho charakteru a ich názory na mnohé veci sa líšia. To mi verte! Týchto 15 mužov – prorokov, vidcov a zjavovateľov – vie, aká je vôľa Pána, okamžite ako dosiahnu jednotu! S oddanosťou dohliadajú na to, aby sa vôľa Pána skutočne naplnila. Keď sa týchto 15 mužov modlí, je každému z nich vzorom Pánova modlitba: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“14
Apoštol, ktorý je v úrade apoštola najdlhšie, vždy predsedá.15 Vďaka tomuto systému založenému na služobnom veku sa zvyčajne dostávajú do úradu prezidenta Cirkvi starší muži.16 Tým je zaistená kontinuita, vyzretosť, skúsenosti a veľmi rozsiahla príprava podľa Pánovho vedenia.
Dnešná Cirkev je organizovaná samotným Pánom. On zaviedol úžasný systém vedenia, v rámci ktorého sú zaistené rezervné zdroje a zálohy. Tento systém zaisťuje prorocké vedenie dokonca aj v prípadoch, kedy s rastúcim vekom môže dochádzať k nevyhnutným chorobám a indispozíciám.17 Existuje veľa kompenzačných a poistných opatrení, takže nikto nikdy nemôže zviesť Cirkev z cesty. Služobne najstarší vedúci sú neustále vyučovaní, tak aby jedného dňa boli pripravení zasadnúť v najvyšších radách. Učia sa, ako počuť hlas Pána prostredníctvom Ducha.
Keď prezident Gordon B. Hinckley slúžil ako prvý radca prezidenta Ezra Taft Bensona, ktorý sa vtedy blížil ku koncu svojho smrteľného života, vysvetlil:
„Súčasťou zásad a postupov, ktoré Pán v rámci vedenia svojej Cirkvi zaviedol, je opatrenie pre akúkoľvek … situáciu. Je dôležité, … aby nevznikali žiadne pochybnosti ani obavy ohľadom vedenia Cirkvi a používania prorockých darov, vrátane práva získať inšpiráciu a zjavenie pri správe záležitostí a programov Cirkvi v dobe, keby môže byť prezident chorý alebo nie je schopný v plnej miere vykonávať svoju funkciu.
Prvé predsedníctvo a Rada dvanástich apoštolov, ktorí boli povolaní a vysvätení k tomu, aby držali kľúče kňazstva, majú právomoc a zodpovednosť viesť Cirkev, vykonávať jej obrady, vykladať jej náuku a zavádzať a zachovávať jej postupy.“
Prezident Hinckley ďalej povedal:
„Pokiaľ je prezident chorý alebo nie je schopný v plnej miere zastávať všetky povinnosti vyplývajúce z jeho úradu, jeho dvaja radcovia spolu tvoria Kvórum Prvého predsedníctva. Tí pokračujú s každodennou prácou predsedníctva. …
… Avšak všetky dôležité otázky týkajúce sa zásad, postupov, programov alebo náuky rieši s rozvahou a s modlitbou Prvé predsedníctvo spolu s Dvanástimi.“18
Minulý rok, keď prezident Monson dosiahol míľnik 5 rokov služby v úrade prezidenta Cirkvi, spomínal na tých 50 rokov, ktoré strávil v apoštolskej službe a povedal: „Vek si nakoniec vyberie svoju daň u každého z nás. My sa však pridávame k hlasu kráľa Benjamína, ktorý povedal:, … ja som ako vy sami, podliehajúci všelijakým slabostiam tela a mysle; ale bol som vyvolený … a vysvätený otcom svojím, … a bol som udržiavaný, a zachovávaný nesmiernou mocou jeho, aby som vám slúžil s celou svojou mocou, mysľou a silou, ktorú mi Pán udelil‘(Mosiáš 2:11).“
Prezident Monson pokračoval: „Napriek všetkým zdravotným problémom, ktoré nás môžu postretnúť, napriek všetkej slabosti tela či mysle slúžime tak, ako len najlepšie môžeme. Uisťujem vás, že Cirkev je v dobrých rukách. Systém, ktorý bol zavedený pre Radu Prvého predsedníctva a Kvóra Dvanástich [apoštolov nám] dáva istotu, že bude vždy v dobrých rukách a nech sa bude diať čokoľvek, nie je dôvod na obavy či na strach. Pri kormidle je vždy náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, ktorého nasledujeme, ktorého uctievame a ktorému slúžime.“19
Prezident Monson, ďakujeme vám za tieto pravdy! A tiež vám ďakujeme za vašu celoživotnú príkladnú a oddanú službu. Dovolím si prehovoriť v mene všetkých členov Cirkvi po celom svete, aby sme spoločne a úprimne vyjadrili svoju vďačnosť za to, že vás máme. Vážime si vás! Milujeme vás! Vyjadrujeme vám svoju podporu, nielen zdvihnutím ruky, ale aj celým svojím srdcom a zasväteným úsilím. S pokorou a vrúcne sa „vždy modlíme za teba, prorok náš drahý!“20 V mene Ježiša Krista, amen.